Keď Ježiš odchádza

Keď Ježiš odchádza
Ján 12, 35 – 41:
“Riekol im Ježiš: ešte krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás neprikvačila tma; kto chodí v tme, nevie , kam ide. (36) Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla! To povedal Ježiš, potom odišiel a ukryl sa pred nimi.
(37) Aj keď toľko veľkých znamení učinil pred nimi, neuverili v Neho, (38) aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril nášmu kázaniu a rameno Pánovo komu bolo zjavené? (39) Preto oni nemohli uveriť, lebo Izaiáš zase hovorí: (40) Oslepil im oči a zatvrdil srdcia, aby nevideli očami a nepoznávali srdcom, neobrátili sa, a ja aby som ich neuzdravil. (41) To povedal Izaiáš, lebo videl Jeho slávu a hovoril o Ňom”. Amen

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánu!

Vianočná výzdoba a množstvo svetiel pripravených k Vianociam ešte stále svieti na uliciach, na námestiach, ale aj za oknami našich domov a bytov a dokonca aj v úradnch miestnostiach.
Po vlaňajšom pokuse v EU zakázať na verejnosti symbol Vianoc , vianočný strom, je možno aj tento mohutný prúd svetiel a svetielok hrádzou proti najväčším úletom zatemných a bojovne naladených hláv, ktoré sa nesklonili nad jasľami narodeného Krista Pána.
Isteže, nie všetky svetlá zažaté počas vianočných sviatkov boli zapálené k pocte narodenému Ježiškovi. To vieme a to si iste uvedomujeme, ale i tak je to znak, či náznak oznamu evanjelia: “Svetlo prišlo na svet! Nemilujte tmu, ale svetlo”!
To pravé Svetlo, ktoré prišlo na svet v plnosti času stále svieti. Prišlo, aby sme nežili v tme, aby sme nechodili v tme. A aby sme neodchádzali do tmy ani potom, keď z tohoto sveta budeme odchádzať. O narodenom Božom Synovi hovorí milá vianočná báseň s názvom Dohviezdny večer nasledovné vyznanie:
“Veď to Svetlo, položené do jaslí,
bude svietiť, hoc by hviezdy vyhasli!”
Nesvietia len vianočné svetlá stromčekov a vianočných symbolov. Svieti a hreje lúč Toho, koho evanjelista Ján nazval svetlom. Aj On sám sa nazval svetlo. Ide o večné Slovo, ktoré bolo od vekov u Boha, stalo sa životom, stalo sa aj telom, pravým človekom a potom aj svetlom ľudí . ( J 1, 4nn)
Táto dôležitá informácia nemôže umĺknuť, ale musí znieť a dostať sa k srdcu a do vedomia človeka vždy nanovo. Nielen počas Štedrého večera a výročných slávností narodenia Krista Pána, ale aj po dňoch slávnostných, v obyčajné nedele a dni. Aj v dnešnú nedeľu teda smieme počuť slovo o veľkej udalosti a z nej plynúcej radosti. Totiž, že:

Svetlo prišlo na svet!
Zasvietilo tam,
1. kde Mu človek verí
2. a vie kade chodí
3. kde sa Ním uzdraví

Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

Kristovým príchodom a narodením prišlo na svet jedinenčné svetlo. Je jedinečné tým, že je tu od večnosti, a tým, že ono samotné je zdrojom každej energie, a aj samotného života. Naše vianočné Kyrie o Ňom hovorí:
“Bože večný, Svetla zdroj jediný,
teba ctí ľud vďačný,
z neskonalej lásky na nás vzhliadni;
zmiluj sa nad nami.
Krista Otec dal,
aby Boha svet poznal,
Ty si to pravé svetlo sveta….(v.1 a 4)

Z prírodných vied sme zvyknutí na tvrdenie, že každé svetlo má svoj zdroj, ktorý je vyčerpateľný. O Ježišovi Kristovi počujeme, že tu bol skôr, ako svet povstal a že je zdrojom všetkého, čo jestvuje. Evanjeôista Ján svedčí, že na počiatku bolo SLOVO, ktoré bolo u Boha a Boh bol to Slovo. To SLOVO sa v plnosti času stalo ŽIVOTOM, stalo sa TELOM i SVETLOM.
Byť s Ním, totiž s vteleným a narodeným Kristom Pánom a žiť z Jeho tela a svetla je pre človeka životne dôležité. Kristus Pán prišiel pre nás, aby bol s nami a v nás a my s Ním.

Toto večné slovo a svetlo človek môže prijať skrze vieru. Vierou my evanjelickí kresťania rozumieme plnú dôveru, prijatie a spoľahnutie sa na toto Slovo. Na to, čo Ježiš hovorí a koná, čo ponúka. Je to dôvera v Jeho slová, ktoré povedal, ale aj v to, čo vykonal pre nás.
Tu musíme teda myslieť nielen na Jeho narodenie, ale aj na to ďalšie, čo nasledovalo po prvých Vianociach, až po Jeho umučenie, ukrižovanie, vzkriesenie i oslávenie. Prijatie Jeho slova a súčasne celého Jeho diela sa nám dostáva svetlo života.

2/ Bratia a sestry v Kristu Pánu!
V tom je súd nad týmto svetom, že nie všetci milovali toto večné Slovo a Svetlo, tento Život a Jeho ponuku. Evanjelista Ján a všetci, ktorí podobne ako on Krista prijali vierou, hovorí o tom, že ten, kto neprijal a teda neuveril v jednorodeného Syna Božieho, zostáva v tme, v starom živote, ktorý je oddelený od Ježiša Krista a od Jeho prítomnosti i budúcnosoti.

Ak sme teda navonok veľmi mnohí svätili Vianoce,
nie všetci prijali Slovo. Nie všetci uverili v Toto večné Slovo ani v jeho život obetovaný pre nás, preto žijú aj naďalej iba zo svojho slova, zo svojich síl, starým spôsobom, akoby Kristus neprišiel, nehovoril, nekonal. Tam, kde je odmuetnutie, spochybnenie, alebo pohŕdanie týmto svetlom, zostáva tma starého sveta, starého Adama, tma ľudskej pýchy, ktorá “peklom dýcha”.
V konečnom dôsledku človek nevie kam ide….nemá svetlo do tej najväčšej tmy, ktorou je utrpenie, osobná smrť a to, čo bude potom.
Tam je človek znepokojený, nervózny, podráždený, frustrovaný a nedá sa potešiť, lebo nevidí nijaké svetlo na konci cesty, ktorou je život a na konci tunela, ktorým je smrť.
Svetlo teda v skutočnosti prišlo a prichádza iba tam, kde sa mu človek otvorí. Kde Kristovým slovám, zasľúbeniam a Jeho skutkom verí a potom sa snaží v tomto svetle chodiť, žiť i dokonávať život.

3. Bratia a sestry!
Preto je dôležité rozumne sa rozhodovať a dobre využiť čas, ktorý nám je daný. “Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla” – hovorí Pán Ježiš a apeluje na nás a naše správne rozhodnutie.
Z odstupu času je až prekvapujúce vidieť to, čo Ján pripomína.
Totiž, ako sa plnili starodávne prorocké zasľúbenia a napomínania, napríklad ním spomínané od proroka Izaiáša.
Izaiáš si kedysi sám položil otázku: ”Kto uveril našej zvesti?” Keďžte ju mnohí odmietali, mohol mať pocit, že je to preto, že nie dobre a správne káže, že jeho slovo je príliš ľudské a nemá kvalitu Božieho slova. Pravda, zvestované Slovo bolo v poriadku, ale pôda ľudských sŕdc, do ktorých zrno padalo bola aj v jeho dobách veľmi rôzna.
Aj Pán Ježiš mmnoho a všade kázal. On nielen vyučoval a hovoril jasné príklady, aby nimi otváral oči splepých. On naviac konal mnohé divy, zázraky, skutky pomoci, ktoré boli znameniami, že Jeho slová nie sú zemského, či ľudského pôvodu. Evanjelista Ján však jasne svedčí: “Aj keď toľko znamení učinil pred nimi, neuverili v Neho.”

Čo z toho plynie pre nás, dnešných kazateľov a dnešných poslucháčom Božie Slova?
So zatvrdilosťou mohých, zo starým hriešnym svetom i životom ľudí musíme počítať aj my dnes. To nás nemá pomýliť a sklátiť vo viere. Aj keď tu bola v minulých dňoch taká záplava svetliel vianočných a záplava slov o ponuke Vianoc, jedni sa zatvrdili sami, iní aj s pomocou iných, a sú aj takí, ktorí odmietli aj najväčšie dary Božej milosti. Sám Pán Boh ich necháva v tomto stave zatvrdilosti. Preto nevidia očami a nepoznávajú srdcom, neobrátili sa a ich choroba očí a srdca zostáva. Nebudú uzdravení…
Ak sme prijali Ježiška už ako deti, ak sme Jemu, ako Pánovi zverili svoj život, ak prijímame znova a znova v Jeho svetle poznanie o nás samých, totiž našej choroby, ale súčasne aj liek na túto chorobu, svätili sme Vianoce s vďakou i radosťou, ktorá nekončí.
Bude mať svoje pokračovanie a svoje rozhojnenie do netušných rozmerov v Kristovej blízkosti v Jeho večnej sláve! Amen

Nedeľa po Vianociach – Sobotište 2013 – Ľubomír Batka, ev.farár

Komentovať