2. vianočný sviatok – liečba šokom

2. vianočný sviatok – liečba šokom
Mt 23,34 –39:
“Preto, hľa, posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov; a vy niekorých z nich zamordujete a ukrižujete, iných zbičujete vo svojich synagogách a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, (35) a to preto, aby prišla na vás všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela, až po krv Zachariáša, syna Barachiášovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a medzi oltárom. (36) Veru, hovorím vám: To všetko príde na toto pokolenie. (37) Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje dietky, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. (38) Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. (39) Lebo hovorím vám, Neuvidíte ma odteraz až dovtedy, dokiaľ nepoviete:
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! “ Amen

Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!

To, čo kresťanská cirkev zaradila do rámca vianočných sviatkov na druhú slávnosť, totiž spomienku na smrť diakona Štefana, by sme pokojne mohli nazvať- liečbu šokom. Vo svetlách stromčekov, ktoré sme rozožali k pocte narodenému Božiemu Synovi, počujeme zvesť o mučeníckej smrti: „A kameňovali Štefana“…!

Ak niekto prijal vianočné evanjelium len ako – obrazne povedané: rozprávku na dobrú noc, tak dnes sa musí zatriasť a zobudiť.
Zobudiť do reality sveta, v ktorom pretrváva duch a myslenie Herodesa, ktorý sa znepokojil správou o narodení Mesiáša. Keďže nepočul a neprijal vierou zvesť anjela, budoval na svojich vlastných predstavách. Dôsledky toho sa skoro prejavili. Kráľ Herodes dal pokyn dieťa z rodu Dávidovho zavraždiť. Židovskí spoluobčania neskôr kameňujú Štefana pre jeho vieru ,narodenú z Ducha Svätého” a pre jeho službu Pánovej cirkvi.

Evanjelium o narodení betlehemského Dieťaťa nie je naivnou rozprávočkou, aby kohokoľvek uložila k pohodlnému spánku.
Evanjelium je zvesťou, ktorá skôr burcuje a vedie k pohybu a plnému životu! Všade tam, kde jeevanjelium prijaté vierou, kde- obrazne povedané – sa Kristus Pán zrodí v ľudskom srdci, tam sa začne skutočne niečo nové a dôležité diať.

Staručký prorok Simeon to pripomenul aj Ježišovej matke, Panne Márii v jeruzalemskom chráme: „Ale aj tebe prenikne dušu meč, aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc”. (Lk 2,35)

Milí bratia a sestry!
To že sa zjavila milosť Božia, spásonosná všetkému ľudu je iste nepochybné! (2 Tít 2,11) Ale zjavila sa preto, aby nás vychovávala a viedla k novému životu. K novému spôsobu myslenia a konania. Inému, ako je to bežné a typické pre tento svet.
U ľudí, v ktorých srdciach sa Kristus nezrodil, v ktorých Jeho Svätý Duch nepôsobí a kde nebol prijatý ako vzácny Hosť, zostáva to, čo je typické pre starého Adama, nevykúpeného hriešnika, zostávajúceho v moci hriechu, pokušiteľa a smrti.

Na druhej strane, na Štefanovi, diakonovi jeruzalemského cirkevného zboru môžeme vidieť, čo to znamená prijať Krista ako Pána, Kráľa a Vodcu svojho života. Pýtame sa:

Čo nasleduje, ak sa Kristus zrodí v našom srdci?
Odpoveď Božieho slova znie:

1. povolanie k službe
2. pripravenosť k martýriu
3. večné spoločenstvo s Kristom

Milí bratia a sestry!
Pán Ježiš prišiel na svet ako večné Božie Slovo. Vstúpil do tela Panny Márie a narodil sa ako pravý človek, aby bol s nami a aby sme my boli s Ním. Aby dom nášho života v časnosti nebol “pustý a prázdny”. On chce byť s nami už tu, v tejto časnosti. Chce, aby bol ako večné Slovo i telo prijatý a aby v nás a skrze nás Jeho slovo pôsobilo. Preto evanjelium vždy: povoláva, osvecuje i posväcuje človeka, teda vedie k novote života, ktorý nesie znaky Jeho lásky a služby, v ktorej ho môžeme nasledovať.

Evanjelium znovuzrodzuje a pôsobí to, čo urobila napríklad Mária, ktorá v nej počatého Ježiša niesla príbuznej Alžbete. Aj betlehemskí pastieri všade zvestovali a hovorili tom, čo im bolo povedané o Dieťaťku. Hovorili a zvestovali to, aká je Božia vôľa s týmto svetom. Je to zvesť, ktorá je určená k radosti všetkému ľudu.

Nie inak to bolo aj v skúsenosti mudrcov od východu, ktorý prestávajú rešpektovať kráľa Herodesa a na prvom mieste počúvajú hlas, ktorý je hlasom Božím! Evanjelim, ak je naozaj prijaté, povoláva človeka k službe, aby každý vydával svedectvo o milosti a pravde, ktorá je v Kristu Ježiši.

Nie je možné hovoriť o tom, že sme naozaj vierou Spasiteľa a s Ním vykúpenie prijali do srdca, ak si tú dobrú správa o spáse a bohatstvo viery nechávame iba pre seba! Ak toho, kto žízni po spravodlivosti a žije vedľa mňa, neupozorním na prameň živej vody v Kristu! Ak nepoukážem na pavný základ spasenia, na skalu , na ktorej je možné pevne budovať dom nášho života. Ak – povedané slovami SZ neukážeme – na rebrík, ktorý nám Pán Boh dal, aby sme po ňom mohli vystúpiť k Nemu do neba.

Nielen čas Vianoc je časom pre službu blížnym, počnúc od najbližších. Čas, keď sa môžeme a máme venovať deťom. Časom dokazovania lásky, časom vnímania potrieb blížnych a časom konania dobrých skutkov blížnym. Sejba lásky, počnúc od najbližších sa má diať v každom čase, ktorý je nám Pánom Bohom darovaný.

Bratia a sestry!
2. Vianočné znovuzrodenie pokračuje a prejavuje sa odvahou kresťana vzoprieť sa “herodesovským chúťkam” a konaním Božej vôľe. V dnešnom evanjelium Ježiš hovorí: “Preto, hľa , posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov.”

Prorocká úloha spočíva vo zvesti, že Pán Boh je s nami. V povzbudení, že nám chce pomáhať a žehnať. Spočíva však aj v upozornení na zhubnú moc hriechu tam, kde sa človek nechce s Božou pomocou obrátiť a žiť v pokání. K nej pristupuje aj kňazská služba, úloha modliť sa za svojich blízkych i blížnych, ale aj služba výučby Božieho zákona a jeho aplikácie v našom živote.

Bratia a sestry!
Plniť Božie poslanie nemusí nutne znamenať opustenie vášho zamestnania, vášho odboru a činnosť v prácach povolania. Obdarovania ľudí sú i rôzne. Koniec – koncov, ani diakon Štefan nebol povolaný k apoštolskej službe. Začínal a konal ako kresťan v inom druhu činnosti, ako bola práca apoštolská. Apoštol Peter o poslaní apoštolov povedal: “Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch. Ale vyberte a vyvoľte si na to vhodných a schopných ľudí!”

Jedno je však pre každého, kto slúži Ježišovi Kristovi a Jeho cirkvi spoločné! Každý musí totiž počítať s nesením kríža. Nesenie kríža v Kristovej službe nemusí pritom vždy skončiť údelom SZ proroka Jeremiáša, alebo údelom iných martýrov, vrátane ukameňovaného Štefana, na ktorého dnes, ako na prvého mučeníka cirkvi myslíme a s vďakou spomíname s celou cirkvou.

Tvrdosť odporu a odmietania evanjelia dnes sa nemusí rovnať odporu, ktorý musel znášať náš Pán! Ale Ježiš hovorí o tom, že toto pokolenie ľudí po Adamovom páde je pokolenie “ tvrdého srdca”.
“Koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje dietky, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla a nechceli ste…”- povedal Pán na adresu väčšiny Jeruzalemčanov. Preto v konečnom dôsledku spustol ich dom, mesto i chrám, dom Hospodinov!

Ani naša kresťanská služba, náš život v duchu Ježišovej lásky, snaha život chrániť, zachraňovať, nie je vždy programom, alebo kultúrou všetkých ľudí. K tomu dobrú vôľu mnohí nemajú, skôr majú svoju vlastnú , sebeckú vôľu. Kresťanský štýl života niektorým prekáža, ba i provokuje, lebo usvedčuje ľudí zo sebectva.

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

3. Už zajtra opäť vykročíme do všedných, pracovných dní. Zakrátko vstúpime aj do dní nového roku a máme byť pripravení na „všetko“ – teda aj na nesenie kríža. Je tu však aj to tretie, čo spomienka na Štefana prináša! Otvorené nebo.

Ono sa už nikdy viac nezatvorilo a nezatvára. Od chvíle príchodu Ježišovho do tohto sveta zostalo otvorené. Tak, ako Štefan, aj my  máme vidieť Syna Božieho na pravici moci Božej! Ježiš prišiel z Božej milosti pre nás, aby sme my Jeho chudobou zbohatli, ale napokon vstúpil opäť do slávy neba. aby nám pripravil miesto, kde všetkých verných uvedie.

Štefan sa duchovne znovuzrodil prijatím narodeného Spasiteľa. Svoju vieru dokázal svojou múdrovou a vernou službou diakona i svojou mučeníckou smrťou. Preto sa modlil, aby Pán odpusutil tento hriech jeho nepriateľom a prijal jeho ducha. Nekapituloval vo viere a tak sa ako mučeník narodil priamo v nebi!

Takto videla a vnímala už prvotná cirkev smrť mučeníkov a tak ju vidíme aj my. Hoci jeho život na zemi skončil, spoločenstvo s Pánom Kristom neskončilo. Ono trvá, je večné a je pripravené každému veriacemu. Kto zostane verný až do konca, dostane z rúk Pánových veniec života a uvidí Ho tvárou v tvár..

Toto je dôsledok Vianoc. Dôsledok zachraňujúcej cesty Božieho Syna z neba k tomuto svetu, k človeku. Prijatie Spasiteľa v slove evanjelia, ale aj vo viditeľnom slove Večere Pánovej, je zárukou spásy a cesty vedúcej k blahoslavenej večnosti.

Posilnime sa i dnes Slovom, ktoré sa stalo telom a pravým chlebom, okrmom a nápojom, ktorý nás sýti k životu večnému a dobrorečme Jeho menu svätému. Amen.

2.slávnosť vianočná – mučeníka Štefana- Rovensko, Sobotište 2013 – Ľubomír Batka, ev.farár