Božie narodenie
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bohumilí kresťania!
Zem i nebesá, :/: dnes preradostne slávia
anjeli ľudí :/: veselo dnes zdravia
Kristus sa zrodil, Boh sám sa vtelil,
anjeli spievajú, králi prichádzajú,
česť Mu vzdávajú,
pastieri hrajú, o tom dive rozprávajú.
Pozdravujem Vás v dnešný sviatok Božieho narodenia slovami ukrajinskej ľudovej koledy, ktorá verne a pravdivo ukazuje na hodnotu Vianoc, najkrajších sviatkov, ktoré spoločne svätíme.
Včera sme si na službách Božích pripomenuli jeden z názvov úvodného vianočného dňa: Štedrý deň a Štedrý večer. Verím, že takým naozaj bol pre všetkých vás, dospelých i deti. Štedrosť Vianoc pochádza od Hosťa, ktorý je v skutočnosti najbohatším Hostiteľom. V podstate všetky názvy, či pomenovania Vianoc majú pôvod v evanjeliách a v posolstve radostnej zvesti o dare Spasiteľa a Vykupiteľa v narodenom Ježiškovi.
Ak sa niekedy hovorí o Vianociach ako o sviatkoch detí, nemožno prehliadnúť betlehemské Dieťa.
Vianoce ako sviatky rodiny predstavuje pravá a krásna betlehemská rodina, Jozefa, Panny Márie a Dieťaťa, ktoré prijali.
Ak sa Vianoce menujú sviatkami radosti, vyplýva to z opäť z evanjelia. “Nebojte sa, lebo zvestujme vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu”…
Pokoj je najmä dar nebeský, ktorý začína darom odpustenia hriechov, darom zmierenia, ktoré je ponúknuté ľuďom. Tam, kde prijímajú anjelskú zvesť: ” Sláva na výsostiach Bohu”! a kde ľudia vzdávajú Pánu Bohu príslušnú česť a slávu, získavajú: “pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum”.
Menej známe pomenovanie Vianoc je ich označenie ako sviatkov pokory!
Pokora, ako veľký dar Ducha Svätého, sa nie všetkým ľuďom páči, alebo pozdáva. My však vieme o tom, že večný a nekonečný Boh sa svojím príchodom a sklonením k hriešnikom stal pokorný. Sklonil sa k nám a ponížil sa, aby nás povýšil. Pán Ježiš Kristus prišiel pokorne nielen do jasieľ, ale aj na kríž a zostal pokorným Baránkom Božím, ktorý z lásky sňal hriech sveta.
Čítal som nedávno takýto príbeh: “Dôstojník išiel po meste a zastavil sa pri vojakovi: Vojačik, nemáte drobné? Mám iba bankovku a potrebovl by som zameniť. Vojak nato: Jasné, kamarát ! – Dôstojník pohoršene: No, takto sa rozprávate s dôstojníkom? Vojak odpovedal: Prepáčte pán major, nemám”.
Ak je niekto niekomu kamarát, môže pomôcť. Ale ak je a zostane iba sluha, podriadený – láska sa vytráca. Nepáči sa nám, ak sa niekto hrá na povýšeného pána a “robí dôležitého”. Vianoce ukazujú, že Pán Boh sa “nehral” na pána a namysleného. V láske sa sklonil k ľuďom, aby mu rozumeli. Dôkazom je Dieťa v maštali, zavinuté v plienkach.
To je pravý obraz nášho Boha a Otca. Oproti často pyšnému človeku On prezentuje veľkú mieru lásky. Dokazuje schopnosť znížiť sa k hriešnikom a biednym, aby sme získali pravú hodnotu a dôstojnosť všetci. Malosť, pokora, za ktorou cítme Božiu veľkosť je pre nás obdivuhodná. Celé posolstvo Vianoc sa dá zhrnúť do vety: “Božia láska sa k nám v Ňom sklonila”. (ESP 45, 1) Pravda, vieme, že mnohým to nestačí. Dary Ducha Svätého (G 5) láska i pokora, to je pre ľudí často ničotnosť. Pýcha, moc, bohatstvo – všetko.
Ale Boh ukazuje, že On sám je láska. (1 J 4.8) Volá i nás k láske a pokore. Volá nás do Betlehema, aby sme sa učili i pokore. Povedzme si aj my dnes, tak ako betlehemskí pastieri: ” Poďme až do Betlehema a viďme, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán”. (Lk 2,15) Skúsme sa aj my dozvedieť viac o narodenom Božom Synovi a tak o pravom obsahu a dosahu Vianoc.
Skôr, ako tak urobíme, modlime sa spoločne: OTČE NÁŠ…
Text: G 4, 4- 7:
“ Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, (5) aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. (6) A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Takže už nie si sluha, ale syn. A ak syn, tak aj dedič Boží skrze Krista”. Amen
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Včera dnes sme si vypočuli krásnu a obsažnú správu evanjelistu Lukáša. Je azda najznámejšia zo všetkých správ o narodení Ježiša, temer nevyčerpateľná svojím obsahom. Mohli by sme povedať: To sú sú Vianoce podľa historika, lekára a evanjelistu Lukáša. Na detskom vianočnom večierku sme si priblížili Vianoce podľa evanjelistu Matúša. Tiež pôsobivé a silné svedectvo o prvých Vianociach, v ktorom vyniká popri Emanuelovi osobnosť svätého Jozefa. Čaká nás úloha premýšľať a meditovať o prvých Vianociach na základe evanjelistu Jána o tom, že Slovo sa stalo telom a potom i svetlom a chlebom. To sú Vianoce podľa Jána.
Dnes sa pozrime na Vianoce očami apoštola Pavla. Jeho svedectvo je na prvé počutie iné, prináša iné dôrazy a myšlienky. Je to zvesť teológa a mysliteľa, ktorý sa vyjadruje úplne iným spôsobom a štýlom. A predsa sa aj v jeho srdci zrodil Kristus Pán a je svedkom viery v Pána Boha, ktorého spoznal a našiel v Ježišovi Kristovi.
Narodenie Ježiša podľa apoštola Pavla znamená, že:
1. Ježiš je Bohom poslaný
2. je pravý človek zo ženy narodený
3. je Ten, ktorý naplnil za nás Božie zákony
4. urobil nás Božími synmi a dcérami
5. prišiel, aby sme boli spasení
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Apoštol Pavol zdôrazňuje v liste galatským kresťanom, že Ježiš sa narodil a prišiel na svet “v plnosti času”. Zrejme tým naznačuje čas vhodný pre Jeho narodenie. Lukáš spomína v úvode svojho evanjelia vládu cisára Augusta a sýrskeho vladára Kyrenia. Augustus, vlastným menom Oktavian, znamená: vznešený. Augustus bol najmocnejší cisár Rímskej ríše. Bol vyhlásaný za božstvo. Žiadal nielen poslušnosť a platenie daní, ale aj božské pocty. Jeho ríša bola veľmi rozsiahla, väčšia ako dnešná EU. Zahŕňala temer celý vtedajší známy svet. Rímski občania sa v nej smeli voľne pohybovať. Inou z výhod bola určitá vnútorná stabilita, známy rímsky mier (pax romana) a ďalšou, jednotná reč, gréčtina (koiné), ktorou sa dalo dohovoriť medzi rôznymi národmi a národnosťami. To boli vhodné podmienky pre šírenie evanjelia.
Na druhej strane pohanstvo zbožstvovaním človeka bolo na vrchole úpadku. Pán Boh robí hrádzu tejto zvrátenosti a úpadku človeka vyjavením seba a pravého človeka (Adama). Tak prišla plnosť času.
T.G. Masaryk vyslovil tézu o svojej prestave vlády: Ježiš, nie cézar! Ak Pána Ježiša prijímame ako Bohom poslaného Mesiáša, potom získavame pravý pokoj. Nie “pax romana”, vynútený zbraňami, ale pokoj plynúci z lásky Božej a Kristovej. Patrí k nemu aj blahobyt (šalóm) a všeobecné blaho. Zapezpečuje ho nie vykorisťovanie, okrádanie a klamanie blížnych, ale práca a mravnosť. Prezident Masaryk preto často povzbudzoval občanov: nebát se a nekrást!
Ten, ktorý vládne láskou, je teda predovšetkým narodený Boží Syn. V Ňom Boh sám prejavuje plný záujem o tento svet a o každého človeka a chce nám dať štedré a pravé hodnoty Ducha Svätého, ktorými sú: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť” ( G 5,22-23)
Bohumilí kresťania!
Pán Ježiš je pravým Bohom, lebo je Bohom Otcom poslaný, ale je súčasne aj pravý človek z Márie Panny narodený. Ako taký sa teda prihovára človeku. S nežnosťou, krotkosťou a v pravej múdrosti prináša svetlo v ktorom smieme žiť, chodiť a potom naveky prebývať. Tým, že sa stal pravým človekom narodeným zo ženy, pozdvihuje i nás k pravej ľudskosti a dôstojnosti. Narodením zo ženy rehabilituje aj ženu, ako manželku a matku. Dáva aj žene, ktorá nemala ani v pohanstve, ani v židovstve plnú a pravú hodnosť a dôstojnosť to miesto, ktorú jej Pán Boh určil pri stvorení. Môže byť mužovi rovnocnenou pomocou. Môže a má byť súčasťou jeho života, tela i duše.
Tým, že sa žena stala matkou Spasiteľa, muž nemôže panovať, alebo sa vyvyšovať nad ňu, a ani ona nemusí túžiť za tým, aby panovala nad manželom. S príchodom Krista sa stáva žena rovnocenná v očiach Božích a takou má byť aj v očiach muža a jej detí. Takou má byť aj v očiach svojich, a očiach iných. Narodením zo ženy sa stal Kristus pravým človekom a pravou hodnotou obohatil a rehabilitoval život ženy a matky.
Bratia a sestry v Pánovi!
Pán Ježiš je pravý Boh i pravý človek a ako taký naplnil dokonale Božie zákony. Naplnil ich však aj pre nás a za nás! Dokázal ako druhý Adam to, čo prvý Adam, prvý človek, nedokázal a nedokáže. Toto je veľmi dôležité poznanie a objav ap.Pavla. Uvedomil si význam Kristovej služby a pravdu o tom, že On vyplnil zákon Boží v plnosti kvôli nám.
Človek, ktorý túžil a zúfalo sa snažil, a neraz sa aj dnes snaží nájsť stratený raj, Božiu blízkosť a Božie požehnanie, zisťuje, že takáto cesta a snaha neviedla a nevedie k pravému pokoju a istote spasenia. Človek aj dnes hľadá svoje vlastné cesty do neba. Dáva do popredia svoje skutky, svoje obete, svoje odriekanie a rôzne zásluhy. Apoštol Pavel to všetko odhaľuje ako neúčinné.
Sám Pán Boh v Ježišovi nám otvoril bránu neba. Do nebeského kráľovstva smieme a môžeme vstúpiť skrze Neho. Prijatím Jeho zásluh, Jeho obete, Jeho služby. Apoštol znova a znova pripomína: sme spasení z milosti, skrze Krista Pána
Prináša nám všetkým veľkú úľavu a radosť, ale aj istotu spasenia. Vedie ľudí k tomu, aby naše skutky neboli tými prvými, ale nasledovali vždy ako výraz vďaky a dôvery v Božiu milosť a ako prejav dôvery v lásku Kristovu. Pán Ježiš nás svojmí životom a dielom vykúpil, vyslobodil od smrti večnej i od každej zlej moci celkom bezpečne.
Bratia a sestry!
4. Týmto dielom poslušnosti Otcovi, dielom vykúpenia, svätou a dokonalou obeťou Ježišovou na kríži sme sa stali deťmi Božími. On nás urobil synmi a dcérami Božími.
Z odcudzených, stratených, neraz rozpŕchnutých detí sme sa stali Božou rodinou. Z ľudí na úteku pred Pánom Bohom môžeme byť skutočnými deťmi, plými radosti, dôvery a nádeje.
Kristovou chudobou sme my zbohatli. Výmenou, ktorú nám ponúkol Boh Otec skrze Krista, sme sa stali obohatení. Sme deti, a tak dedičia kráľovstva Božieho a jeho hodnôt. Sme tými, ktorí Všemohúcemu môžu hovoriť: Abba! Otče! Tak to aj robíme a hovoríme pravideľne v modlitbe Pánovej! Ježiš nás naučil správne sa modliť a osloviť s dôverou Všemohúceho Stvoriteľa ako nášho nebeského Otca!
Drahí bratia a sestry!
Poslednou hodnotou je potom nečakané bohatsvo nádeje spasenia. Ako Božie deti, sme ľudia nádeje na večný život. Môžeme trpieť, môžeme zomrieť, ale smieme zomrieť v nádeji vzkriesenia, oslávenia a večného života. To je radostná nádej, ktorá nezahanbuje. Pri rozlúčkach s milými a drahými sa k tejto nádeji vraciame vždy znovu.
Všetko toto sa začalo začalo diať a stáva sa platným prvými Vianocami. To sú dary Božie skrze Krista. Vianočná radosť pre nás podľa Pavla. Kto by nevítal, kto by nechválil Ježiša? Kto by nespieval Pánu Bohu žalmy, chvály a vďaky?! Kto by nechcel byť takto obdarovaný?
Preto sme tu i dnes a v spoločenstve s narodeným Ježišom chceme zostať, verím, všetci natrvalo! V časnosti i vo večnosti. Amen.
Božie narodenie, 1.slávnosť vianočná – Sobotište 2013 – Ľubomír Batka st.
Slovak