3. adventná nedeľa

Boží zámer s nami
Zj 3, 1 – 6:
“Anjelovi sardského cirkevného zboru napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd; znám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. (2) Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky nenašiel som dostatočnými pred mojím Bohom! (3) Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj to, i kajaj sa! Ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba! (4) Máš však niekoľko málo osôb v Sardách, ktoré si nepoškvrnili rúcho; tí budú chodiť so mnou v bielom rúchu, lebo sú hodní toho. (5) Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred Jeho anjelmi.
(6) Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Amen

Bratia a sestry v Pánu!

Nedávno vzrušila, ba až rozrušila ľudí v Európe správa o tom, že tajné služby USA zhromažďujú informácie zo všetkých dostupných zdrojov nielen o svojich potencionálnych nepriateľoch, ale odpočúvajú aj svojich spojencov. Podráždilo to najmä vysokých politikov v EU, ktorí si zrejme mysleli, že im sa nemôže stať to, aby ich osobné SMSky, MMSky, emaily, profily na facebuku a podobné súkromné veci poznal niekto, komu na to nedali súhlas.
Myslím, že v skutočnosti všetky štáty robia to isté, každý pravda do tej miery, do akej mu to dovoľujú jeho technické prostriedky a finančné možnosti. Ani Irán nedovolil fotografovať a posielať správy o ich jadrových zariadeniach slovenským paraglaidistom ako si to oni naivne predstavovali.
Poučenie z poznania, že každý náš krok a slovo je možné sledovať, zaznamenávať a overovať je takéto: naša sloboda nie je bezbrehá. Človek by mal konať zodpovedne, rozumne a morálne, aby sa nemusel zahanbiť, alebo dokonca aby nemusel niesť trpké následky svojich slov, skutkov a činov. Viaceré odpočúvania, ktoré boli vykonané u nás už priam zľudoveli…Niektoré z nich nás však ako daňových poplatníkov vyšli poriadne draho.

Pre nás, veriacich kresťanov, by však nemalo byť až také veľké prekvapenie, že naše slová a skutky nie sú utajiteľné! Vždy sme sa z Božieho slova dozvedali, učili a spoznávali, že Pán Boh pozná naše životy, že vie o každom z nás, o každom kroku, skutku i slove. Dokonca koná ešte viac. To, čo ani najmodernejšia špionážna technika nedokáže. On pozná aj naše myšlienky. A odpočúvaní sú všetci.

Avšak na rozdiel od ľudí, ktorí sa snažia sledovanie a odpočúvanie iných utajiť, Pán Boh hovorí otvorene, že tak konal a koná stále. Aj dnešné prečítané slová Písma nás o tom informujú. Hovorí a predstavuje sa v nich Pán Ježiš, Boží Syn, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde, Vševládny. Chce, aby sme to nielen vedeli, ale aby sme s týmto Jeho záujmom o nás vždy počítali. Naviac, Jeho zámer je iný. Aké sú pohnútky a Jeho zámery s nami a s človekom vôbec? Čo On sám o tom hovorí?

Pán Ježiš je pravý Boží Syn!
On: a) všetky hriechy ľudí pozná
b) odpúšťa tomu, kto ich vyzná
c) k vykúpením pred Otcom sa prizná

Bratia a sestry v Pánovi!

Niekedy je ťažké spoznať nepriateľov, lebo sa dokážu skrývať, maskovať a pretvarovať. Niekedy je ťažké dobre poznať aj našich priateľov, i keď sú otvorení voči nám. Vedia, že nie všetko, čo konajú a myslia by nám bolo milé. Ale pre človeka nie je ľahké ani to, aby spoznal seba samého. Možno to je práve to najťažšie.

Človek sa neraz obáva pozrieť sa do svojho srdca pozorne, úprimne a pritom hlboko. Pod povrch rôznych nánosov a svojich slov, citov, túžob a skutkov, lebo sa obáva, že by narazil “na skalu”.
Na skalu svojho srdca.
Na to zásadné, čo povedal Boh aj po potope, na adresu zachráneného Noacha, jeho ženy a jeho potomkov: ”Nebudem už pre človek preklínať zem, lebo zmýšľanie ľudské je zlé od jeho mladosti…” ( 1 M 8, 21). To nie je nejaké slovo vyslovené iba mimochodom, alebo z neopatrnosti. Je to slovo o človeku úplne zásadné.
Ježiš bohatému mládenocvi, ktorý za ním prišiel s otázkou: ”Dobrý Majstre, čo činiť, aby som sa stal dedičom večného života ?”- odpovedal: “Čo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, len jeden, Boh”. (Lk 18, 18-19) Aj učeníci vtedy zvolali od prekvapenia: “Kto teda môže byť spasený” A Ježiš jasne hovorí, že “Čo je nemožné u ľudí, možné je u Boha” (Lk 18, 27)

Apoštolovia verne a jasne podávali toto poznanie a videnie Božích radarov, vesmírnych i pozemských: “Všetci ľudia totiž zhrešili a nemajú slávy Božej”. (R 3)
Dôležité je aj jedno z posledných slov Pána Ježiša, vyslovených pri Poslednej večeri pred učeníkmi, ktoré vysvetľujú dôvod jeho dobrovoľnej obete života na Golgote: ”Za vás sa vydáva, za vás sa vylieva, na odpustenie hriechov”. Neskôr apoštol Pavel napísal:” Lebo kedykoľek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, dokiaľ nepríde! Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb a pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej” ( 1 K 11, 26-27)

Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Predmetom uvažovania pre nás nie sú slová o tom, či majú jesť i piť všetci kresťania z kalicha Pánovho. To je aj z týchto slov apoštola zrejmé.
My sme často v pokušení zmýšľať o týchto slovách tak, že hodne prijímať znamená tváriť sa, hovoriť, či zmýšľať o sebe tak, že sme dobrí, že sme dosť vykonali, že sme splnili zákon Boží a Kristov. Že sme preto “hodní hodovníci” a teda bez hriechov, ktoré by z nás robili Božích nepriateľov. Tak, ako si to myslel onen farizej v chráme, ktorý sa zvrchu díval na kajúceho publikána, ktorého považoval za nehodného stáť pred Bohom, Otcom. Hodné prijímanie znamená, že sme si vedomí svojej hriešnosti a nutnosti prijať Božiu milosť, ktorá sa nám podáva skrze Krista.
On má oných sedem Božích duchov, totiž má Ducha Svätého v plnosti a má právo pri svojom príchode povedať každému človeku: ”Znám tvoje skutky”.

Kresťanom v Sardách, ale aj mnohým iným platí Jeho slovo stále a aktuálne: ”Máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Prebuď sa !”
V týchto slovách je vyjadrený dôvod príchodu Božieho Syna na svet. Svedčiť a hovoriť pravdu: o svete i o každom človeku. Žiaden hriech nie je pred Ním skrytý. On všetky hriechy ľudí pozná.

Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Ježiš je pravý Boží Syna a nepochybne všetky ľudské hriechy pozná. On má právo volať všetkých k pokániu, k prebudeniu z duchovnej smrti, a k novému životu. Máme tak urobiť skôr, ako príde telesná smrť. To preto, aby nás nezastihla potom aj smrť večná.
Dnes je teda čas príhodný, keď zneje Jeho slovo, keď môžeme počuť Jeho hlas a prijať Jeho pozvanie. To pozvanie sa týka pravého pokánia, ktoré nemá končiť v zúfalstve človeka. Poznaním nemožnosti z vlastných síl a skutov dosiahnť večný život. I keď platí: “Tvoje skutky nenašiel som dostatočnými pred mojím Bohom”,
Ježiš prišiel a prichádza preto, aby nám ponúkol skvelú výmenu. Chce vziať naše hriechy na seba a nám chce dať svoju svätosť. Apoštol Ján to vyjadril obrazom nového, čistého rúcha.
Adventný čas je časom príhodným k duchovnému prebudeniu, aby sme počuli, prijali a zrealizovali výzvu: prichádzajúcemu vyznať naše hriechy a prijali od Neho plné odpustenie. Aby naše srdce a naša duša bola obmytá, očistená silou Jeho slova viditeľného i zvestovaného, aby náš život bol ako rúcho, zbielené Jeho krvou. Aby sme tak boli oblečení v rúch , v ktorom smieme bez obáv vstúpiť na svadobnú hostinu Baránkovu.

Apoštol v úvode listu Židom pripomína:” Tento Syn, ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici velebnosti na výsostiach, keď prv spôsobil očistenie od hriechov”. Aj dnes Mu dôverujme, že On je Ten, ktorý prichádza, aby odpustil všetky hriechy tomu, kto ich pred Ním vyzná.

3/ Bratia a sestry!
Neochybne je pekné, vzácne a dobré, ak máme k Vianociam pripravený stromček, darčeky, mnoho dobrého a voňavého pečiva, či zákusov. Ale je dobre, ba ešte lepšie, ak sa srdce posilňuje milosťou Božou.

Radosť z odpustenia hriechov, i tých, ktorých sme sa chceli zbaviť svojimi dobrými predsavzatiami a úmyslami, za ktoré sa možno hanbíme, a boli by sme možno veľmi neradi, keby ich odhalil človek, i tých, na ktoré si už možno ani nespomenieme, lebo ich prikryli novšie a aktuálnejšie hriechy, – všetky dajme Jemu. Položme ich na Jeho rozpäté ramená. Ježiš nezostal bezmocným Ježiškom, ale sa stal mocným Vykupiteľom.
V tejto viere zotrvajme, žime a nasledujme Jeho šľapaje. Buďme Kristovými rukami, Jeho ústami a Jeho svedkami. Priznávajme sa k Nemu, lebo On jasne zaľúbil, že sa potom On prizná k nám vo večnosti. Nech nám záleží na tom, že nemáme len meno, na ktoré sme hrdí, ale buďme živými ratolesťami na Jeho vínnom kmeni. Raz zložíme rúcho tohoto terajšieho tela a vtedy budeme nanovo oblečení do nového, Ním vzkrieseného tela.

Nepochybujme o Jeho víťaztve. Ani o tom, že naše mená, pre našu dôveru v Jeho lásku, milosť a zásluhy sú zapísané v Božej knihe života. Naším priznaním sa k Nemu získame istotu, že On sa vždy prizná k nám. Istotu, že vyzná naše mená pred svojím Otcom a Jeho anjelmi. On sa k svojim prizná! Ide o to, aby sme sa duchovne prebudili a zostali synmi a dcérami Božími, ktorí vedia, čo dostali a prijali od Otca v Synovi. Tak zostaneme vždy v spoločenstve Otca, Syna, Ducha Svätého i všetkých, Ním draho vykúpených Božích detí. Amen.

3.adventná nedeľa 2013 – Rovensko (VP), Sobotište – Ľ.Batka st.

Komentovať