Živé kamene

Živé kamene
1 Pt 2, 4 – 9:
“Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, (5) a aj vy sami, ako živé kamene, vzdelávajte sa v duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
(6) Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude nikdy zahanbený.
Tak vám, veriacim je chválou, nevercom však je kameňom, ktorí zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal uholným kameňom, (8) kameňom úrazu a skalou pohoršenia, lebo oni, slovu neposlušní, sa urážajú; to je teda ich určenie. (9) Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, vlastným jeho ľudom, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.” Amen

Milí bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

Pred 20 rokmi stúpol počet prihlásených na štúdium teologie na našej teologickej fakulte. Ale na prijímacích pohovoroch, na otázku kto je Pánom cirkvi, zazneli aj takéto odpovede: ”Pánom cirkvi je pán farár! Iná: Pánom cirkvi je pápež. A ďalšia: Pánom cirkvi je kostolníčka”.
Dá sa predpokladať, že terajší maturanti by odpovedali správne. Ale boli by správne aj odpovede z radov širších vrstiev našej evenjelickej cirkvi? Kladieme si túto otázku v súvise s blížiacim sa výročím Pamiatky reformácie. Lutherova reformácia si dala za cieť urobiť nápravu “ v hlave aj v údoch cirkvi”. Ako vnímame svoju cirkev? Je pre nás naozaj živým spoločentvom a organizmom, ktorého hlavou je Ježiš Kristus? Pýtame sa dostatočne na Jeho pohľad, na Jeho vôľu, keď riešime nielen otázky cirkevného života, ale aj nášho osobného života? Vnímame Jeho slovo ako záväzné, keď ide napr. o odpovede na otázky ako máme žiť v manželstve, v rodine, v spoločnosti v tomto svete a v každodennom živote a keď sme požiadaní vydať počet z viery? Pýtame sa na Jeho vôľu, keď vychovávame naše deti? Ak ide o duchovný rast a kresťanskú dospelosť a zodpovednosť každého pokrsteného?
Otázok v tomto duchu by sme mohli položiť mnoho. Stav kresťanstva, ale aj duchovný stav našej cirkvi nám neraz nedáva dosť dôvodov na radosť, na spokojnosť a hrdosť že: “patríme k tomu domu, v ktorom býva pravá viera, obnovená skrz Luthera”…Potrebujeme vždy nové obnovenie, nové povzbudenie i usmernenie. Nie rozumkárke úsudky ľudí, nie filozofické konštrukcie ľudskej múdrosti a tým menej konštrukcie ľudskej naivity, s ktorou sa často stretáme. V mnohom ohľade platia i nám slová Pánove adresované kresťanom do Laodicei: ”Keď hovoríš, som bohatý, zbohatol som, ničoho nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol…” (Zjav 3, 17-18)
Apoštol Peter písal slová povzbudenia tým, ktorí boli pokrstení:
” Pristupujme k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu…” ( 1 Pt 2,4). Tu Peter Ježiša označený ako základný kameň cirkvi. Je predstavený ako “živý kameň”. Pre nás je kameň často symbolom tvrdosti, nehybnosti a chladu. Pre Luthera sa Kristus stal takýmto živým kameňom, ktorý našiel hlboko uložený v slovách Písma a vo sviatostiach Ním ustanovených. Spoznal Ježiša ako Pána, ktorý človeka svojou veľkosťou nekonečne prevyšuje. Ktorý je plný dobroty, lásky a milosti. Kto opustil slávu neba a prišiel, aby “hľadal a spasil , čo by bolo inak zahynulo”. Tak začala obnova duchovného stavu u M.Luthera i mnohých iných veriach.

Ježiš Kristus sa stal z Božej milosti základným kameňom, na ktorom môže Jeho cirkev pevne stáť. My nebudujeme svoj život ako individualisti, ako súkromníci, ale ako spoločenstvo ľudí. Ako bratia a sestry, ktorí žijú z toho istého Slova, z Toho istého základu a ktorí aj tvoria spoločnú stavbu, spoločný “duchovný dom”, ktorý menujeme cirkvou. Pristupujme k Tomu, ktorého zabili i pochovali, ale ktorý sa navždy stal základom stavby, o ktorej platí, že “ju ani brány pekla nepremôžu”. (Mt 16) Spoločenstvo cirkvi neobstojí bez Krista. Tak sa zaľúbilo nášmu Otvoci v nebesiach. Preto je a zostáva “vzácny” a jedinečný v Božích očiach.
Preto aj vtedy, keď Ho stavitelia zavrhli a odstránili, On zostal a zostáva živým kameňom, uholným kameňom a Pánom cirkvi. Je kameňom, na ktorom stojí a ktorý aj završuje stavbu, ktorá má obstáť časne i večne. Nič na tom nemení a nezmení ani skutočnosť, že Ho nielen vlastný národ zavrhol a ponížil, ani to, že je znova a znova aj dnes zavrhovaný, ponižovný a križovaný! Tým je každé odmietnutie Kristovho evanjelia, Jeho posolstva a každej výzvy k pokániu. On, pre svoj láskavý a hľadajúci prístup ku každému hriešnikovi sa stal “hodným vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie na veky vekov”. (Zj 5,12 ) Byť evanjelickým kresťanom znamená neuberať Pánovi Ježišovi na Jeho zásluhách o našu spásu, neznižovať Jeho utrpenie, a vlastné skutky a utrpenie vyvyšovať! Apoštol Peter nás takto povzbudzuje: ”Tak vám veriacim, je chválou, nevercom však je kameňom, ktorý zavrhli stavitelia. ale ktorý sa stal uholným kameňom, kameňom úrazu a skalou pohoršenia, lebo oni, slovu neposlušní sa urážajú, to je teda ich určenie”. Na druhej strane platí bezpochyby aj slovo zasľúbenia: “Kto verí v Neho, nebude zahanbený”!

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Popri plnej dôvere v Krista ako Pána a v dôvere v Jeho zasľúbenia, sme a budeme evanjelici a “kristovci” vtedy, ak príjmeme aj ďalšie napomenutie, ktoré zvestuje apoštol Peter všetkým v Krista pokrsteným. To, že Ježiš dokonal dielo spásy svojou smrťou, vzkriesením a oslávením, ešte neznamená, že Jeho nasledovníci nemajú nijakú úlohu, že môžu žiť tak, ako pohania. Prijatie Ježiša ako Pána znamená v skutočnosti výzvu k Jeho nasledovaniu a k vďačnej službe Jeho cirkvi.
Jednoznačne znie apoštolova výzva: “A aj vy sami, ako živé kamene, budujte sa na duchovný dom”. Tak, ako Kristus je živým kameňom, ktorý zo sveta a času neodstráni nikto, má tu svoju duchovnú stavbu. Každý pokrstený sa stáva jej súčasťou a stavebnou jednotkou. Aj my máme byť kameňmi živými. Nie haldou kameňa pripomínajúcou ruiny a sutiny po zemetrasení, alebo po odstrele v kameňolome. Stavba cirkvi je a má byť stavbou, kde je jasné, že každý “kameň” má svoje miesto. Tie veľké a mohutnejšie, až po tie majmenšie kamienky v nádherných mozaikách detských sŕdc.
Tu musíme s veľkým zahanbením a bázňou povedať a vyznať, že sme ako evanjelici v mnohých generáciach vlastne neprijali reformačný objav a dôraz, ktorý tak jasne pomenováva už apoštol Peter. M. Luther správne odhalili neopodstatnenosť učenia o kňazskom stave ako sviatosti a vyvýšení jedného stavu nad všetky iné stavy. Reformácia priniesla oslobodenie od každej zbytočnej ľudskej poviazanosti. Ale ako žalostne mnohí zneužívajú tento dar slobody! Ako málo sme vďační a dôslední v učenení a napĺňaní poznania, že každý pokrstený kresťan je Kristovým kráľovským kňazom! Nie hocijakým kňazom a nie služobníkom hocikoho, ale kňazom Krista, Kráľa. Učenie o všeobecnom kňazstve veriacich síce máme správne a dobré, ale jeho realizácia v praxi je často nulová!
Načo sú však neverní a neraz aj nepripravení a nevzdelaní kňazi? Načo sú cirkevní funkcionári, keď im evanjelium nič nehovorí? Načo sú rodičia a krstní rodičia, ktorí síce deti dajú slávnostne vysvätiť za kňazov Pána Krista, ale slabo, alebo aj nijako neplnia krstné sľuby? Načo sú komu konfirmandi, ktorí vyslovujú konfirmačné sľuby a za “misu šošovice” v podobe konfirmačného slávnostného obedu a hmotný dar od rodiny pristupujú ľahostajne a bez viery k Pánovmu stolu? Odpovede sú jasné a zdrcujce. Pán Ježiš sám vyslovuje najprísnejší súd nad suchými ratolesťami vínneho kmeňa ktorým sa stal, i nad kameňmi, ktoré sú mŕtve. Také kamene sa stanú iba múrom plaču, pripomínajúcim jeruzalemský chrám.
Pripravujeme sa zasvätiť Pamiatku reformácie a blíži sa aj jej 500. výročie. Ak nebudeme kráľovským kňazstvom v pravej službe a v nasledovaní Krista, niet nám pomoci, lebo súd Boží začína od domu Božieho! Preto počujme výzvu k prebudeniu a povstaniu: “Ale vy ste vlastným Jeho ľudom, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla”. Každý evanjelik, vo svojom “úrade”, totiž na svojom mieste v rodine, v cirkvi a v spoločnosti kiež slovom i životom zvestuje cnostné skutky Ježiša, ktorý nás z moci a tmy hriechu, smrti a diabla vykúpil a prisvojil si. Aby sme sa stali Jeho vlastní, žili pod ním v Jeho kráľovstve, v ustavičnej spravodlivosti, nevinnosti a svätosti. Bojujme dobrý boj viery, aby sme prijali zasľúbený veniec víťaztva a korunu slávy v nebesiach! Amen

22. nedeľa po Sv.Trojici – Rovensko, Sobotište 2013 -Ľ.Batka st.

Komentovať