Ako vidíš Ježiša?

Ako vidíš Ježiša?
J 9, 31- 41:
“Vieme, že Boh nevyslýcha hriešnikov, ale vyslýcha toho, kto je bohabojný a koná Jeho vôľu. (32) Jakživ nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči; (33) keby tento nebol
od Boha, nemohol by nič robiť. (34) Odpovedali mu: Ty si sa celý v hriechoch narodil, a ty nás poučuješ? A vyhodili ho.
(35) I počul Ježiš, že ho vyhodili, a keď ho našiel, riekol mu: Veríš v Syna človeka? (36) Onen odpovedal takto: A kto je to, Pane, aby som veril v Neho? (37) Riekol mu Ježiš: Veď si Ho videl; to je on, čo hovorí s tebou. (38) A on povedal: verím, Pane, a klaňal sa Mu. (39) Tu povedal Ježiš: Súdiť som prišiel na tento svet, aby videli, ktorí nevidia, a aby oslepli, ktorí vidia. (40) Počuli to farizeji, ktorí boli s Ním, a povedali Mu: Či sme aj my slepí? (41) Riekol im Ježiš: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu; vy však hovoríte: Vidíme. – Váš hriech zostáva.” Amen

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

Bývalý minister zahraničných veci Poľska povedal rakúskemu kolegovi nasledovný kompliment: “Najväčším úspechom rakúskej doplomacie je, že dokázala presvedčiť celý svet o tom, že Frederick Shopin bol Rakúšan a Adolf Hitler bol Nemec”. Skutočne, mnoho ľudí to vidí dodnes práve takto. V skutočnosti Shopin bol Poliak a Hitler Rakúšan.
V uplynulom týždni odišiel do minulosti slovenský politik, ktorý sa považoval za “otca vlasti” a pred časom v ňom mnohí videli najväčšieho dobrodincu Slovenska. Trvalo pomerne dlho, kým si ľudia všimli, že im “vždy môže sľúbiť to, čo im nikto dať nemôže”. Jeho odchod zo strany ktorú založil, si teraz málokto vôbec všimol.
Spomínaný A.Hitler bol v Nemecku mnohými prijímaný a oslavovaný ako veľký vodca k prosperite národa, prostredníctvom národného socializmu. Do najvyššej funkcie bol demokraticky zvolený. Kým ľudi uvideli, čo a koho si to vlastne zvolil, bolo neskoro. Na druhej strane evanjelický a.v farár a teológ Dietrich Bonhoefer, ako člen Vyznavačskej cirkvi bol vnímaný ako nepriateľ štátu. Ako osobný väzeň Hitlera zahynul v koncetráku.

Také je a býva ľudské videnie. Ľudia často nevidia aj veľké nebezpečenstvo, aj keď majú oči zdravé. Farizejom, ktorí Pánovi povedali: “Výjdi odtiaľto a odíď odtiaľto, lebo Ťa Herodes chce zabiť, Ježiš povedal: Povedzte tej líške, že, ajhľa, vyháňam démonov a liečim dnes, zajtra, pozajtre musím ďalej ísť, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalem.” ( Lk 13, 31-32) Nielen prefíkaný Herodes, ale ani Jeruzalem “nepoznal čas svojho navštívenia” a nevidel v Ježišovi Mesiáša.

Keď Pán Ježiš hovoril o tom, že prišiel uzdraviť slepých, nemyslel len na telesnú vadu, alebo nemoc slepoty. Slepými nazval mnohých, ktorí nevideli skutky Božie, ktoré konal Božou mocou ako Syn Boží. Odmietli tak dôležité pozvanie a posolstvo, ktoré priniesol z neba. Podobne hovoril Pán Ježiš o chorobe ľudských očí aj v takom zmyle, keď človek “vidí smietku v oku bratovom, ale vo svojom vlastnom oku nevidí brvno”.
Liečba podobných nemocí a chorôb samozrejme nevylučuje skutočnosť, že v niektorých prípadoch Ježiš uzdravil aj telesne slepých. K takým patril aj človek slepý od narodenia. Židia považovali jeho nemoc za Boží trest, ktorý si zrejme zaslúžili už jeho rodičia, či predkovia a zrejme aj on sám ako veľký a skrytý hriešnik. Ale túto jeho nemoc vidí Ježiš úplne inak. Ježiš vidí správne. Slepý sa narodil preto, aby práve na ňom ukázal svoju Božskú moc a lásku. Schopnosť konať divy, ktoré dokáže, alebo môže vykonať iba ten, kto je Božím Pomazaným, kto od Boha vyšiel a vedie k Bohu.

Ježiš súčasne očakáva od svojich nasledovníkov, aby svoje obdarovanie, sily a schopnosti využívali aj pre iných. Totiž pre slabších, postihnutých a zraniteľnejších. Aby sme sa s nimi vo všetkom rozdelili. Aby sme “neboli múdri len pre seba”, ale aj pre iných. Aby sme svoju vôľu použili aj na presadenie požiadaviek a očakávaní našich blížnych a aj svoj cit a lásku prejavili tým, ktorí potrebujú našu pomoc.
Jednoduchým, ale geniálnym vynálezom pomoci slepcom je biela slepecká palička. Oni ju vedia používať, my ostatní ju máme rešpektovať. Aspoň tak, ako paličku dopravného policajta. Geniálny bol aj vynález Brailovho písma, v ktorom je vytlačená napr. aj Biblia. Úžasný je objav, ako perfektne sa dajú vycvičiť niektoré druhy psov, ktoré sa potom môžu stať neoceniteľnými pomocníkmi slepcov. Našu cirkev ctí i reprezentuje Evanjelická Diakonia, najmä škola pre hluchoslepé deti v Červenici. Mali by sme ju podporovať viac, ako rôzne pokútne zbierky po uliciach, ktoré často končia nevedno kde.

Popri dare telesného zdravia a uzdravenia, dostal Kristom uzdravený slepec aj dar viery a s ňou správne videnie a poznanie Pána Ježiša ako Spasiteľa. To bolo pre neho a je aj dnes pre každého človeka ten najväčší dar a milosť. Židia tohoto uzdraveného spomedzi seba vyhodili. Odmietli ho práve pre jeho vieru, ktorá jediná zachraňuje k životu večnému. Na dôležitosť a hodnotu tejto viery ukazuje samotný Pán Ježiš svojou otázkou: “Veríš v Syna človeka” ? Uzdravený sa spýtal: “Kto je to, Pane, aby som veril v neho?” Ježiš odpovedal: ”Veď si ho videl; to je on, čo hovorí s tebou. A on povedal: Verím, Pane a klaňal sa Mu”. Pán Ježiš tu ukazuje na hodnotu viery v Neho, ktorá znamená viac, ako samotný dar zdravia a uzdravené oči. Pretože iba viera vedie do života večného a privádza k spáse!

Milí bratia a sestry!
Často počujeme ľudí hovoriť, že: “ V Ježiša uveria, ale len vtedy, ak Ho uvidia” ! Ale z evanjelia počujeme, že takéto, či podobné slová sú veľmi zlým videním a poznaním! Veď Ježiša videli aj farizeji, videli ho mnohí obyvatelia Izraela, alebo ľudia z pohanského sveta a predsa to nijako nestačilo k tomu, aby videli správne ! Totiž, aby v Ježišovi videli a prijali Spasiteľa, Mesiáša a Syna Božieho. Nestačilo samotné videnie Pána. Mnohí sa pozerali na Ježiša, mnohí sa s Ním rozprávali a predsa neverili v Neho! Mnohí sa Ho aj dotkli, ale sami zostali nedotknutí! Zostali bez odpustenia hriechov, bez milosti Božej. Bez ospravedlnenia ich hriechov. Hriech zostal na ich rukách a v ich srdciach. Preto ostali aj bez vďaky a chvály Bohu. Ježiša videli a odišli od Neho neočistení, neospravedlnení. Splnilo sa pri nich Pánovo slovo: ” Oslepli, ktorí vidia”!

Ale plnilo sa aj to druhé, čo Ježiš riekol: “Prišiel, aby uvideli tí, ktorí nevideli”! Telesne uzdravenému slepcovi povedal: “Ja som to, ktorý hovorím s tebou”! A tento človek uveril Ježišovým slovám! Nie iba svojmu videniu a svojím očiam! Uveril slovu, ktoré znelo z Pánových úst. Ježišov výzor ho možno neoslnil, nepresvedčil. Keď sa vrátil od rybníka Siloe, videl celkom obyčajného človeka, zaprášeného pútnika, ktorý bol na ceste do Jeruzalema. Takých a podobných pútnikov bolo mnoho. Ale ani jeden z nich ho neuzdravil, a ani nehovoril a neučil tak, ako Ježiš.

Nepochybne, aj dnes by to nebolo inak, ak by Pán Ježiš chodil medzi nami v ľudskom tele. Mnohí by napriek tomu zostali slepí. Ježiš je a zostáva živým a konajúcim Pánom. Mnohým dal a dáva denne telesné zdravie, mnoho dobrých vecí a všetko potrebné pre život. Ale ľudia neraz vidia iba seba a svoje konanie. Budujú svoj život na vlastnej spravodlivosti, na svojich skutkoch. Odpustenie hriechov neprijímjú, ba odmietajú, súc presvedční, že obstoja pred Božím súdom sami, bez Kristových zásluh. Netreba hovoriť o tých, ktorí sa primo vysmievajú Bohu a Božím zákonom pohŕdajú. Pohŕdajú aj Božou milosťou. Ich hriech ostáva.

Učeníci videli Pána, ale nevideli Jeho cirkev. V Jeho cirkev museli uveriť. Aj v to, že sú jej súčasťou a buduje sa skrze hlásané slovo a prisluhovanie sviatostí. My, naopak, cirkev Pánovu vidíme, ale nevidéme jej Hlavu, Ježiša Krista, i keď On bol, je a zostáva jej Pánom. Veriť máme tiež v to, že príde súdiť živých i mŕtvych. Ale aj v to, že Jeho slovo je živé, konajúce a také, ktoré dáva život. Časný i večný. Preto evanjelium teší tam, kde nikto iný potešiť nemôže, ale aj dáva pokoj a radosť kajúcim .

Ak máme, bratia a sestry, aj my takéto videnie a poznanie Krista Ježiša, napriek tomu, že vidíme a počujeme nie priamo Jeho, ale iba Slovo, tešme sa z takejto viery, ktorú dáva a udržuje Duch Svätý. Tešme sa z viery, ktorá má zasľúbenie života večného a spasenia. Táto viera nech aj nás vedie k úcte ku Pánovi. Klaňajme sa Mu v duchu a v pravde a oslavujem chválospevmi Jeho sväté meno! Amen

17. nedeľa po Svätej Trojici – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.

Komentovať