O kresťanskej výchove
Ef 6, 1- 4:
“Dietky, poslúchajte si rodičov v Pánu, lebo to je spravodlivé. (2) Cti si otca a matku – to je prvé prikázanie so zasľúbením, – (3) aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi. (4) A vy, otcovia, nedráždite si dietky, ale ich vychovávajte v kázni a napomínaní Pánovom.” Amen
Milí rodičia, milé deti, bohumilí kresťania!
Školské prázdniny ubehli ako voda. Už zajtra (2.9) sa opäť otvoria brány škôl. Základné a stredné školy poznáme dnes ako školy štátne, súkromné a cirkevné. Všetky typy škôl sa musia povinne sústrediť na kvalitné vzdelávanie. Ide o naše deti, ale aj našu spoločnú budúcnosť. Je dôležité, aby školy a učitelia a pedagógovia v nich, dobre pripravili deti do života po odbornej a vzdelanostnej stránke. Tak sa môžu dobre uplatniť v živote a v pracovnom zaradení. Napriek všeobecnej potrebe múdrej a vzdelanej mládeže, mnohí aj dnes vzdelanie podceňujú. Že sa tak bežne dialo pred 100 a viac rokmi, niet sa čo diviť. Ak sa tak deje ešte aj dnes, je to nepochopiteľné.
Pravda, mnohí rodičia, nielen samotné deti snívajú o tom, že stačí, alebo to bude dokonca lepšie, ak deti budú dobre ovládať nejaký šport. Veď profesionálny hráči a športovci zarábajú až neskutočne veľké peniaze. Ako hovoril v jednom rozhovore známy hokejita Žigo Pálffy na margo napomínaní svojej pani učiteľky. Keď nevedel školskú látku a ospravedlňoval sa, že hral hokej, prípadne bol na tréningu, hovorievala mu: Mal by si myslieť aj na to, ako sa uplatníš v živote a nielen hrať hokej! A s úsmevom dodal: Mala by to vidieť dnes!… Iní rodičia snívajú o tom, že ich dcéry sa uživia v šou biznise. Stačí, že dobre vyzerajú a tancujú. Nemožno poprieť, že aj to je možná cesta k ľahkému životu.
Popri potrebe a hodnote všeobecného vzdelania detí, kresťanskí rodičia majú pamätať aj na kresťanskú výchovu a budovanie morálnych hodnôt v srdciach svojich detí. Kristus Pán hovorí: ”Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet a svojej duši by uškodil? Alebo čo dá človek náhradou za svoju dušu?”
Napokon aj v oblasti športu, v umeleckej tvorbe, v konečnom dôsledku aj v šou biznise, a samozrejme aj v celom spoločenskom živote bude dôležité, aby bol založený na zdravej morálke a etike. Za takú považujeme kresťanskú etiku. Hodnoty, ktorým nás nielen učí Kristus Pán, ale ku ktorým nám aj sám dáva pomoc. On hovorí človeku to, čo počul a prijal od Boha Otca a preto je Jeho múdrosť a morálka najlepšia a najvyššia. Slúži totiž k dobrému všetkým a nepoškodzuje nikoho.
Právom môže niekto povedať: Ale svet žije bez Boha a mnohí sa majú dobre! Ba, najviac zarábajú práve tí nemorálni…Nedávno bol rozhovor s tvorcami jedného veľmi sledovaného českého televízneho seriálu. Nemorálnosť v ňom siaha až na samé dno. Keď sa pýtali tvorcov na ich motívy, ako môžu natáčať a vysielať také špinavé veci, najskôr odpovedali, že taká je požiadavka dnešného televízneho diváka. Keď je dopyt, tak oni robia to, po čom ľudia siahajú. Keď im kresťanskí aktivisti položili otázku, či si uvedomjú, ako také relácie deformujú ľudské srdcia a ako to bude škodiť neskôr aj im samým, odpovedali po pravde: Sú v tom peniaze! Je to teda na prvom mieste služba mamone, ako najvyššiemu božstvu, čo ničí posledné zvyšky ľudskosti a humanity v srdciach mnohých. Napriek tomu, že žijeme v takomto svete a sme ako kresťania možno už v menšine, vieme, že človek zo všetkého, čo robíme budeme vydávať počet pred Bohom. Preto privolávame to známe apoštolské slovo: “Pobožnosť je na všetko užitočná, lebo má zasľúbenie pre terajší i budúci život”. Viera v život večný s Pánom je totiž základom nášho kresťanského myslenia i konania.
Školy možno nie sú dnes proti Kristovi, aspoň nie otvorene. Ale nie sú ani za Neho! Vieru v Pána Ježiša podceňujú a neraz priamo odsudzujú. Žiaľ, kresťanských učiteľov ako vzorov a príkladov živej viery je málo. Vo väčšine sú iba na cirkevných školách, ale tých je len niekoľko.
Milí bratia a sestry!
Sme tu však my, ako kráľovské kňazstvo nášho Pána Ježiša Krista. A Jeho kňazstvo by sa nemalo podobať nemým psom, ktoré ani nebrešú a neplnia si svoje úlohy a povinnosti. Apoštolské slovo pripomína povinnosti plynúce z viery deťom, ale aj rodičom. Najmä otcom, ktorí by mali byť hlavami rodín.
Slovo apoštola Pavla k deťom, ktoré je aktuálne vždy, cez prázdniny i počas školského roku. Uvádza dôležité povinnnosti, ale najmä samotnú motiváciu k životu podľa Božích prikázaní. Hodnota 4.Božieho prikázania je zdôraznená skučnosťou, že ide o prikázanie, ktoré má vzácne a osobitné Božie zasľúbenie. “Cti si otca a matku, aby si dlho žil na zemi”. Tam, kde je poslušnosť voči Bohu, kde je a zostáva On najvyššou autoritou, tam je aj poslušnosť voči rodičom. Rodičia sú skutočnými Božími zástupcami na zemi, ak pravda konajú sami to, čo chce Boh.
Poslušnosť detí, ktorá sa má prejaviť aj v usilovnosti v škole, v dobrom chovaní, v láske k rodičom a v úcte k predstaveným, má jeden základ. Poslušnosť rodičom je prirodzená a samozrejmá tam, kde sa deje bez vynucovania. Tam, kde rodina, rodičia a deti žijú vo viere. Ak sú, ako hovorí apoštol Pavel “v Pánu”! Ak je Kristus Ježiš Pánom manželstva, Pánom rodiny, v konečnom dôsledku Pánom všetkého. Vtedy a tam je poslušnosť prirodzená. Tam, obrazne povedané, kurča nechce rozkazovať, alebo byť múdrejšie ako sliepka, ale sa vždy spoľahne na zámer rodiča, jeho lásku, vernosť a poslušnosť Pánu Bohu. Dieťa sa učí od rodiča spoliehať sa na Božiu dobrú vôľu a na Jeho sľub, že život viery má svoje požehnanie tu časnosti i vo večnosti.
Apoštolské slovo jedným dychom oslovuje aj rodičov, najmä otcov. Ak rodič nie je “v Pánu”, ak nežije vo viere v Krista Pána, je jeho chovanie nevyspytateľné a pre dieťa často nečitateľné, nezrozumiteľné. “Otcovia, nedráždite si deti, ale ich vychovávajte v káni a napomínaní Pánovom”. Čo znamená to “dráždiť si” deti?
Je to všetko, čo ich popudzuje, čo ich znervózňuje a zneisťuje.
Nielen otcovia, ale často aj matky jedno hovoria, jedno prikazujú, či zakazujú, ale sami robia opak toho, čo od dieťaťa žiadajú.
V kresťanskom prostredí je to najmä dvojkoľajnosť vo výchove. Takým je napr. prikazovanie: Choď do kostola! Choď na vyučovanie, choď na náboženstvo, ale rodič sám nábožensky nežije! V každom manželstve je láska a vernosť základom dobrého rodinného spoločenstva a dobrej atmosféry. Ak sa ale deti stretnú s manželskou neverou, dráždi ich, ak sa im hovorí o láske a vernosti! Ak sa rodičia hádajú a smerujú k rozvodu, deti robia skôr všetko preto, aby rodičov potrestali a naštvali, ako im pôsobili radosť. Preto sa napr. prestanú učiť a chovajú sa nevyspytateľne. Podobne aj v náboženskom a duchovnom živote nie je nič horšie, ak rodič síce formálne prikáže dieťaťu: choď do kostola, ale sám nejde. Ak otec ide na futbal, za kamarátmi a zábavou, alebo do šenku! Takáto výchova nemôže fungovať. Tým viac, ak podobne koná aj matka. Keď vlastne nikto neplní svoju povinnosť kráľovského kňazstva Pána Ježiša Krista.
Bratia a sestry !
S novým školským rokom stojíme aj pred novými úlohami v náboženskej výchove a pri konfirmčnej príprave. Nemali by sme si myslieť, že tieto úlohy, nábožensko-duchovné a morálne napredovanie našich detí zabezpečí niekto iný! To nie je úloha ani štátu, ani školy. Určite nie. Preto konajme ako rodičia, rodiny a spoločenstvo cirkevného zboru, v ktorom sa máme navzájom povzbudzovať a duchovne podopierať. Ak my nebudeme nábožensky živí, ak nebudeme vo viere rásť, nebudú rásť vo viere ani naše deti. Ak zostaneme vlažní, zostanú oni ešte vlažnejšie. Stane sa z nich skvelá potrava pre tento svet, prípadne pre rôzne sekty, či rôzne náboženstvá, ktoré si z našich evanjelických polí a lúk urobia svoje misijné polia. Tak sa to totiž už neraz deje.
Za tento stav však nezodpovedajú na prvom mieste deti, ale predchádzajúce generácie, rodičia a rodiny. Náboženská vlažnosť je Kristom odsúdená: ”Pretože nie si ani studený, ani horúci, ale si vlažný, vypľujem ťa z úst” (Zj 3, 16) , platí nielen o laodicejskom zbore, ale o každom, kto zostane duchovne vlažný a neverný. Preto prosme dnes o novú silu viery a nové dary Ducha Svätého k novej ceste v tomto čase, ktorý nám Pán Boh dáva. Amen
14.nedeľa po Svätej Trojici – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.
Slovak