Jedno z mnohých literárnych diel Štefana Pilárika / Currus Jehovae mirabilis/ obsahujúce vlastný životopis tohoto významného evan.a.v.farára v 17.st. / + 8.2.1693 vo vyhnanstve v Nemecku/, včera, v 11.nedeľu po Sv.Tr. 1.septembra , prednieslo v hodobno-dramatickom spracovaní Záhorácke divadlo zo Senice v evanjelickom kostole.
Spoznať samotné dielo , jeho autora i dobu je nepochybne veľmi dôležité. Osobnosť a dielo Štefana Pilárika je zapísané zlatými písmenami v živote ev.cirkvi i v slovenskej literatúre. Pre CZ Senicu, Myjavský seniorát, ako zostávajúcu časť niekedy veľkého a slávneho brančsko-plaveckého seniorátu, ktorého bol Š.Pilárok aj seniorom je to vec zásadná a významná. Bolo by veľkou chybou nepripomenúť si Pilárikov život, službu, martyrium, ale aj svedectvo o podivuhodnom vyslobodení z mnohých nebezpečenstiev života. Pilárokovi zostávame , nielen seničania ešte veľa dlžní, menovite aj pri 350 výročí jeho príchodu z Beckova do Senice, pri následnej obrane kostola a cirkvi, ktorá si vyžiadala niekoľko prvých mučeníkov aj v Senici. Pripomenutie jeho diela Záhorským divadlom / v záhoráckom dialekte/ v spolupráci s niektorými členmi spevokolu CZ bol zámer dobrý.
Čo však povedať k forme a obsahu damatického spracovania.? Žalmista v 1.žalme hovorí o blahoslavenstve muža, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov -… “a všetko ,čo robí sa vydarí”! Toto sa, žiaľ , nedá povedať o autorovi scenára, spracovaní historickej látky ani pri veľkom úsilí účinkujúcich. Hra tak viac zatemnila ako osvetlila. Povedané po záhorácky: Nic moc to nebyuo…a to je iste veľká škoda.
Ľ.B.st.
Slovak
Niečo je aj tu: https://dennikn.sk/blog/2020314/exulant-pilarik-dal-postavit-v-nemecku-kostol-pre-slovakov-a-cechov-od-r-1679-stoji-dodnes/
K článku R.Kebíska je nutné povedať nasledovné: Iste mu patrí vďaka, za jeho informácie z martýrskej minulosti evanjelickej a.v. cirkvi v necirkevných novinách. Tiež za to, že sa minimálne snaží o určitú mieru objektivity, čo nie je ani dnes samozrejmé.
Keďže je pritom odkázaný na dosiaľ publikované publikácie a sprostredkované informácie,
“prepašuje” do článku (ov) aj neoverené informácie bez poznania všetkých prameňov, prípadne aj bez uvedenia širšieho dejinného rámca.
Teraz niečo konkrétnejšie: “Jozef Minárik určite nebol prvý, kto označil udalosti v Senici zo 4.7.1673 ako “senickú vzburu”. (To isté platí o tzv.turolúckj vzbure.) To mohi povedať iba tí, ktorí boli sami uzurpátormi senického evanjelického kostola a celého majetku v.cirkvi, alebo ho iniciovali.
Evanjelici kostol, školu a majetok cirkvi bránili pred nespravodlivým odňatím a vyháňaním ev.kňazov a učiteľov do exilu atď.
Jozef Minárik napísal, že Pilárikov opis udalostí je “jednostranný a subjektívny”. Výpovede rkc.považuje tiež za “zaujaté”.
Toto hodnotenie je blízke pravde, pretože Š.Pilárik nebol priamym účastníkom týchto udalostí a píše iba na základe sprostredovaných udalosti.
Lenže aj Minárikov “pravdepodobný opis udalostí” – je tiež subjektívny,z jednoduchého dvodu: neopiera sa o pramen, ale o svoje predstavy.
Nevyhne sa ani preháňaniu:” Dobili na smrť niekoľkých rkc.kňazov”…. alebo : “evanjelici vyrabovali kostol” atp. (
Záverom treba povedať: Je nutné pracovať s prameňmi (ak sa zachovali) – a snažiť sa o skutočne objektívne podanie.
Hrdinská obrana slobody svedomia, vyznávania viery a zákonných práv evanj.cirkvi si zasluhuje úctu, vernosť pravde a pokiaľ možno aj správne (mravenčia práca) poznávanie histórie, pretože platí: Historia est magistra vitae.