Jaroslav Moncoľ sa narodil 14. novembra 1928 v Klenovci rodičom Pavlovi Moncoľovi a Júlii, rod. Zajacovej. Maturoval r. 1947 v Rimavskej Sobote. Pôvodne začal študovať matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Po februári 1948 bolo jasné, že ako profesor by sa nemohol slobodne zúčastňovať náboženského života, a tak 8. decembra 1948 požiadal o dimisórium a prestúpil na Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu. Štúdium zakončil 30. júna 1951. Na podnet troch členov profesorského zboru podal na dekanát žiadosť o prijatie ašpirantúry so záväzkom, že podá dizertáciu na tému „Ospravedlnenie“. Politická situácia však tieto ambície prekazila. Na ašpirantúru nedostal súhlas.
Dňa 15. 7. 1951 bol v Tisovci vysvätený za kňaza biskupom Dr. Vladimírom Čobrdom. Od 1. augusta 1951 nastúpil ako kaplán do Sučian. Koncom októbra 1952 nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu po jej ukončení bol od novembra 1954 ustanovený za kaplána do Brezna, kde 7. 7. 1955 vstúpil do manželstva s Annou, rod. Kachničovou. Narodili sa im dve dcéry, t. č. farárky. Od 1. novembra 1955 bol ustanovený za námestného kňaza na Brádno. Tu sa zistilo, že trpí chorobou štítnej žľazy, ktorá ho dlhé roky sprevádzala životom. Z Brádna bol preložený do Horného Jasena (dnes Turčianske Jaseno), kde bol postavený pred generálnu opravu kostola. Z pôvodného kostola ostali len zvyšky múrov. Pán Boh pomohol v tých nesmierne nežičlivých časoch dielo šťastne dokončiť. Posviacka bola 4. októbra 1959. Po generálnej oprave kostola sa podobral na generálnu opravu fary, ktorá bola ukončená na jeseň r. 1962. Z politických dôvodov mu bol hneď v roku 1962 odňatý štátny súhlas pre Turčianske Jaseno a už v auguste 1962 bol ustanovený do Mýta pod Ďumbierom, kde ho tiež čakali závažné stavebné práce.
V júli 1964 zo zdravotných dôvodov odchádza do Horného Tisovníka, kde v r. 1969 znova dochádza k náročnej oprave kostola aj prístavbe sakristie. 15. 3. 1970 odchádza do Krompách. Zbor nutne potreboval zborovú sieň, ktorá bola vytvorená z priľahlých hospodárskych budov. Dielo sa aj tu podarilo. Keďže zasa došlo k politickej perzekúcii, bolo treba ísť ďalej, a tak r. 1973 bol ustanovený do Považskej Bystrice. Tu zase bolo treba organizovať generálnu opravu veľkej zborovej budovy, ktorá bola ukončená r. 1987. Napriek nadšeniu a láske cirkevníkov už v dobe náboženskej slobody na prahu dôchodkového veku dobrovoľne odchádza. Niektorí mladí ľudia zasiahnutí pietizmom začali veľmi cieľavedome rozbíjať zbor. Aby nedošlo k rozdeleniu zboru, odišiel do dôchodku do uprázdneného cirkevného zboru v Poltári, kde tiež dochádza k oprave kostola. Mozgová príhoda v máji 1993 ukončila jeho aktívne pôsobenie v cirkevnom zbore. V septembri 1993 sa presťahoval na faru v Uhorskom k dcére Kornélii, kde žil uprostred lásky cirkevníkov temer 20 rokov.
Z tejto časnosti do večnosti bol odvolaný 5. júla 2013 vo veku 84 rokov, 7 mesiacov a 19 dní.
Slovak