Plesaj Bohu celá zem!

Plesaj Bohu celá zem!
1 M 1, 1-4, 26- 31; a 2, 1-4a:
“Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. (2) Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží vznášal sa nad vodami. (3) Vtedy riekol boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. (4) Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. (26) Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. (27) Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. (28) Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte sa a množte sa, a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi! (29) Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm. (30) Všetkým však zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny! I stalo sa tak. (31) A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň.
(2,1) Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje. (2, 2) V siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; v siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. (2, 3) Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať. (4) Tak vznikli nebesá a zem, keď boli stvorené.” Amen

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánu!

Stará otázka: Čo bolo skôr: sliepka, alebo vajce? – zaujala aj naše deti na náboženstve. V ročníku 5 – 6 sa jej deti venovali s veľkým zápalom. Žiaľ, dnes už nie všetky dokážu odpovedať v duchu Písma a kresťanskej viery. Podobne je to s generáciami dospelých. Namiesto chválospevu osoby Stvoriteľa sveta, ktorý krásne a úžasne predivne stvoril tento svet, vesmír, našu zem a všetko, čo ju napĺňa, zostáva u niektorých iba akási podráždenosť a nervozita z nepoznaného. Našou úlohou ako kresťanov je všetkých vieť k správnemu poznaniu, ale aj k vďačnému a radostnému chválospevu viery. Chválospevu dôvery, že Ten, ktorý je Stvoriteľ sveta, všetkých vecí viditeľných i neviditeľných, je aj našim Stvoriteľom a súčasne naším milujúcim Otcom. Darcom života a všetkých dobrých darov. Otcom, ktorý nás pre seba stvoril a ktorý všetko ostané stvoril pre človeka.

“Veríme vo všemohúceho Otca i vševedúceho, On stvoril nebo s hviezdami, našu zem s úrodami”- vyspievali sme aj dnes slová Kréda podľa slov Juraja Tranovského.( ESP 126,1) Naším cieľom je nielen poznanie kto a ako stvoril svet, ale aj oveľa hlbšie a zmysluplnejšie poznanie: prečo Boh svet stvoril? Aký je Jeho zámer s Jeho stvorením i s nami. Nádherným chválospevom je popri samotnom kresťanskom kréde aj mnoho slov Písma svätého, ktoré sú svedectvami vďaky a dôvery v Pána Boha, ktorý svet nielen stvoril, ale sa o svoje stvorenstvo aj stará. Ktorý udržuje život a chráni ho. Žalmista v ôsmom Žalme vyznáva: “Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil, čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?”

Chválospev vďaky a dôvery sa ozýva aj z prvých slov Písma a z celej prvej kapitoly knihy “zrodu” ( Genesis). “Na počiatku stvoril Boh nebesá a zem”. Ten, ktorý “povedal a stalo sa”, stojí za všetkým čo vidíme i nevidíme. Tým je jednoznačne zodpovedaná aj otázka, čo bolo skôr: sliepka, alebo vajce? Odpoveď nenájde ten, kto na Božiu moc, všemohúcnosť a lásku zabudne, alebo s ňou nepočíta. V prvej kapitole Biblie sa sedem krát ozýva ujistenie: “A videl Boh, čo učinil a hľa, bolo to dobré”. Na záver slávnostne zneje uistenie dôvery: čo Boh učinil, bolo “veľmi dobré”.( 1 M 1, 31)

V Božom stvoriteľskom poriadku zaujíma človek jedinečné, vrcholné miesto. Človek, stvorený ako “muž a žena”, je stvorený na Boží obraz, podľa “podoby Božej”. Kresťanská cirkev vidí v tomto slove jedinečné duchovné obdarovanie človeka. To, že človek bol Pánom Bohom obdarovaný rozumom, slobodnou vôľou a svätosťou a bol povolaný k večnému životu v spoločenstve s Pánom Bohom.
Božím stvoriteľským poriadkom je človek, stvorený ako muž a žena povolaný do manželského života a spolužitia, ktoré Boh požehnáva. V ňom dáva ľuďom úlohy a poverenie: plodenia a množenia, naplnenia zeme, aby súčasne nad všetkým svorením Božím panovali. To znamená, aby človek múdro vládol a chránil stvorenstvo tak, ako si to želá sám Stvoriteľ.

V dnešnú tretiu nedeľu po Veľkej noci sme vyzvaní k radostnému chválospevu Božích detí: Plesaj! Plesajme!
Máme mnoho dôvodov k chválospevu a oslave nebeského Otca.
Aj keď si človek nezachoval neporušený obraz Boží, lebo zhrešil, prestúpil Božiu vôľu a narušil svoj vzťah k Pánu Bohu. Súčasne narušil i vzťah k manželskému parterovi i k ostatnému stvorenstvu. V konečnom dôsledku si zatemnil aj pohľad na poznanie ostatného stvorenstva. Boh sa však zmilováva nad človekom. Poslal nám zasľúbeného Pomocníka a Vysloboditeľa z moci hriechu, diabla a smrti.

Ľudský hriech je je síce tvrdá realita pozemského života i v našej prítomnosti, ale nie je jediná realita. A nie je ani najväčšia sila a moc. To isté platí o našom starom nepriateľovi, diablovi, “ktorý by nás chcel zničiť” ( ESP 263,1), ktorý narušuje vzťah dôvery a lásky k Pánu Bohu a využíva k tomu narušenú ľudskú vôľu, rozum i lásku.
Do tohoto sveta vstúpila a vstupuje Božia stvoriteľská moc a láska, najmä v osobe a diele Božieho Syna Pána Jeiša Krista. Tu je nový zdroj a prameň radosti pre každého hriešnika. Z neho smieme žiť, tu smieme čerpať “ vodu života “ tak, ako žena Samaritánka spoznala tento sdroj života pri studni Jákobovej.

V prírode okolo nás pulzuje nový život a plnia sa Božie zasľúbenia, dané človeku. Z evanjelia môžeme poznať prejavy Božej milosti, slovo o odpustení, o láske a o ceste k zachovaniu človeka i stvorenstva pre život večný. K oslave a dobrorečeniu Pánu Bohu za stvorený svet a prvotný dar života má pristúpiť z našej strany aj chálospev vďaky za vykúpenie človeka z každej zlej moci. Lebo Ten, ktorý povedal na počiatku: “ Buď svetlo”, koná vždy s rovnakou mocou i láskou. Svoriteľské slovo a svetlo nového života zaznelo aj nad hrobom pochovaného Ježiša Krista, Syna Božieho. Boh na svetlo vyviedol život a neporušiteľnosť!

Na tomto Jeho živote a novom stvorení smieme mať účasť aj my, hriešni ľudia, poddaní smrti. Kristovo víťaztvo a vzkriesenie je z Božej milosti ponukou pre všetkých nás. Je pozvaním k vyslobodeniu z moci smrti a hriechu, zo silového poľa satana, do lásky, ktorá je silnejšia ako smrť! Do spoločenstav lásky Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. “Duch Boží sa vznášal nad vodami” a vznáša sa nad vodami tohoto sveta aj dnes. To nové spoločenstvo a dielo vykúpenia je nám darované v Božom konaní v Krste Svätom, v ktorom sme prijali Božie detinstvo, odpustenie hriechov a nádej nového, blahoslaveného a večného života. Kresťan má preto skutočný dôvod k chválospevu a radostnej nádeji. “ Radujte sa v Pánu vždycky”, platí pre nás v každom čase, pri každej zvesti evanjelia, či ide o Kristvo príchod k nám v tele, alebo o Jeho príchod po vzkriesení skrze Ducha Svätého, alebo napokon aj druhý príchod k poslednému súdu. Je trvalo aktuálna výzva žalmistu: “Jubilate Deo, omnis terra…” (66,1) “Zvučne plesaj Bohu, celá zem, ospevujete slávu Jeho mena a slávnym robte Jeho chválospev”. Je to výzva k sväteniu každej nedele, ktorá nám pripomína víťazstvo v našom Pánovi.

Milí bratia a sestry!
Veľkonočné posolstvo a evanjelium nás robí ľuďmi radostnej nádeje i ľuďmi radostného chválospevu. Takými, ktorí ďakujú za darovaný život a za všetko, čo v tomto svete poznávame ako Božiu moc a požehnanie. Nadovšetko je to pozvanie k životu s Pánom Bohom, skrze vykúpenie v Kristu Ježiši. Nikto a nič nás nás nemôže vytrhnúť z Božej ruky, ak sa vierou chytíme podaných rúk nášho nebeského Otca: Jeho Syna a Ducha Svätého. Tieto ruky sú z Božej strany vystreté k nám, aby sme boli ľuďmi nádeje a chodili v novote života. V sile lásky, ktorá nás stvorila a vykúpila a ktorá je stále prítomná, “aby sme život mali a hojne mali”. (J 10, 10)
Prijímajme túto moc a pomoc Božiu aj my s dôverou a dobrorečme Trojjedinému Pánu Bohu za všekto aj dnes. Amen.

3. nedeľa po Veľkej noci – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.

Komentovať