Quasimodogeniti

Quasimodogeniti
Mk 16, 9- 15:
“A keď Ježiš vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej bol vyhnal sedem démonov. (10) Ona šla a zvestovala tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. (11) Títo však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.
(12) Potom zjavil sa v inej podobe dvom z nich na prechádzke, keď išli do poľa. (13) Aj títo šli oznámiť to ostatným, ale ani im neuverili. (14) Konečne ukázal sa jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich nedôveru a tvrdosť srdca, že neverili tým, čo Ho videli vzkrieseného. (15) Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.” Amen

Milí bratia a sestry v Pánovi!

Kristus je vzkriesený! Pozdravujem vás aj dnes slovami starého kresťanského veľkonočného pozdravu.
Pozdraviť je slušnosť – odpovedať na pozdrav: povinnosť. Aká je odpoveď ľudí okolo nás na tento pozdrav a posolstvo, ktoré bude prioritne znieť aj v nasledujúcom veľkonočnom období?
Kresťanská odpoveď znie: určite je vzkriesený!
Ale existuje aj pochybovačná odpoveď: Určite je vzkriesený?Nechýba ani odpoveď nevery: No, určite…

Aká je tá naša odpoveď ?
Najpravdivejšia odpoveď je tá nevyslovená, ktorá zaznie a zarezonuje v duši a mysli každého z nás. My do vnútra nikoho nevidíme. Iba Boh je spytateľom ľudských sŕdc a duší. Ale cieľom je, aby to bola odpoveď viery, nádeje a radosti.
Najkôr si nanovo máme uvedomiť, že dielo vzkriesenia nie je dielom ľudským. To, čo sa udialo na úsvite prvého dňa po sobote v Jeruzaleme, človek nemohol nie že vykonať, ale ani predpokladať, či pokladať za možné. Nepredpokladali to ani učeníci, napriek tomu, že o vkriesení počuli priamo z úst Ježišových. Nepripúšťali takú možnosť, lebo prevyšovala každý rozum a predstavy. Napokon
nebrali vážne ani slová o Ježišovej potupnej smrti. Udalosti z Getsemane a z Golgoty ich všekých zaskočili a šokovali. Ešte aj Judáš Iškariotský počítal s tým, že kauza Kristus sa snáď vyrieši nejakým kompromisom.
Preto čin vzkriesenia bol a zostáva skutkom Božím, ktorý prevyšuje akékoľvek možnosti a schopnosti človeka. Oznam o vzkriesení musel oznamovať svetu sám Boh prostredníctvom svojich anjelov. Iba Boží vyslanci dokážu ľuďom hovoriť o veľkolepej udalosti pokojne, rozvážne a jednoducho: “Nebojte sa, vstal, niet Ho tu! Ajhľa miesto, kde ho boli položili”.

Dôkazom a dokladom o vzkriesení Ježiša však nebol, a nie je ani dnes prázdy hrob, ani púhe zmiznutie Jeho tela, ani prázdne plachty. To všetko videli zbožné ženy i učeníci, ale nič z toho ich nepresvedčilo. A nemôže to presvedčiť ani nás a dnešného človeka.
Známe turínske plátno sa z času na čas ukazuje pútnikom, či turistom ako vzácna relikvia. Mnohí spochybňujú jeho vek, alebo autenticitu. Aj keby to skutočne bolo plátno, v ktorom ležalo telo Pána Ježiša, mohlo by potvrdiť iba umučenie a smrť Ježišovu, ale nie samotné vzkriesenie.
Niekedy sa zaoberám “kacírskou” myšlienkou a otázkou: Keby bol pri Pánoovm vzkriesení niekto s moderným fotoaparátom, alebo kamerou: mohl by zachytiť, alebo nafilmovať vzkriesenie? Nemám na to nijakú hotovú a presvedčivú odpoveď, ktorú by som vám chcel ponúknuť. Ale vychádza mi to skôr tak, že by to bola asi márna snaha. Pripomínala by snahu nafilmovať a našimi ľudskými zmyslami prijať výrok Božieho slova pri stvorení, keď Hospodin Boh povedal: Buď svetlo! Ani toto svetlo s jeho intenzitou by určite kapacita kamery nedokázala obsiahnúť, alebo sprostredkovať možnostiam človeka.

Evanjelisti svedčia, že Pán Ježiš sa sám iba postupne zjavoval človeku. Iste nám nemôže uniknúť skutočnosť, že sa ani apoštolovia, ani ženy, ani iní svedkovia nepokúšajú nejako opísať zjav, či výzor vzkrieseného Ježiša. Pokiaľ v evanjeliách nájdeme niekoľko náznakov, sú príliš zlomkovité na to, aby sme z nich získali možnosť vytvoriť nejaký plastický obraz Jeho tváre, alebo popis Jeho nového tela. Raz sa však viera stane videním tvárou v tvár.

To, čo sa nezmenilo a čo učeníkov a ostatných napokon presvedčilo, boli Kristove slová a Jeho konanie. Slová, ktoré povedal, nie sú nejakými novými slovami. Znejú tak, ako im boli dôverne známe už predtým. Aj Jeho gestá a konanie výrazne upomínajú na kontinuitu konania pred ukrižovaním a po vzkriesení.
Nepochybne Ježiš chce, aby sme si práve Jeho slová zachovali v srdci. Lebo Jeho slovo je evanjelium, ktoré je vždy “mocou Božou na spasenie” .(R 1, 16) Je mocou pôsobiacou nový život v nás .

Vzkriesenie Ježiša je teda radostná správa pre svet, pre človeka. Je vecou, ktorá sa týka nielen samotného Syna Božieho, ale aj nás. Nás, ktorí sme sa narodili ako hriešnici a smrteľníci. Ktorí sme potomkami starého Adama a ktorí sme pôvodný obraz Boží v nás hriechami zatemnili a zničili.

To Božie konanie cez vzkriesenie Pána Ježiša pôsobí a koná nečakane a mocne aj v nás, ktorí sa prijatím Božieho diela skrze Krista stávame Božími deťmi. Umožňuje nám cez účasť na smrti Kristovej i cez účasť na Jeho vzkriesení to, že sa stávame novorodencami! Novými ľuďmi: synmi a dcérami Božími.
Prvý krát sme sa narodili z tela zemských rodičov, otca a matky. Avšak skrze Krst svätý, Krst Kristov sa rodíme z Boha, ako nášho Otca a rodiča. To je pokračujúce posolstvo veľkonočného tajomstva a udalosti: skrze Krst svätý sme – ako to vyjadrila už stará kresťanská cirkev – Quasimodogeniti – “ako teraz narodené nemluvniatka!” ( 1 Pt 2, 2)

Milí bratia a sestry!
Prijatím vzkrieseného Pána a Jeho nového života, naše bytie a žitie s Ním má nový začiatok. Začína v nás nový život. Prejavuje sa tak, že sa nielen rozplačeme plačom novorodenca ( ako Peter), ale že sa vždy viac môžeme usmievať ako nemluvňatá a rásť do spoločenstva cirkvi, do ktorého sme uvedení.
Ako pravé a zdravé nemluvniatka samozrejme máme túžiť po novom a pravom pokrme, aby sme sa ním sýtili, z neho žili a ním rástli na spasenie. Ako novorodenci: “Túžte po duchovnom čistom mlieku” – povedal ap. Peter prisluhujúci Krst v prvotnej cirkvi tým, čo sa odvážili spoľahnúť sa na Krista.
Evanjelium dalo a dáva aj dnes aj duchovnú silu k novému životu. Dalo a dáva i protilátky proti hriechu a pôsobeniu diabla, sveta a stále ešte trvajúceho starého tela, ktoré máme a nosíme po prvom, starom Adamovi.

Ježiš sám svojím slovom, ale aj lámaním chleba pri Jeho stole sprostredkovával najskôr učeníkom evanjelium, že vstal z mŕtvych pre nich i pre všetkých hriešnikov. Trpezlivo a s láskou premáhal pochybnosti učeníkov, karhal ich nedôveru a premáhal tvrdosť ich srdca, i odpor pyšného rozumu u človeka.
Kardioskleróza sŕdc učeníkov bola taká istá, ako je aj našich, keď sa stretáme s tým istým evanjeliom, s tým istým duchovným mliekom, pokrmom iba zdanlivo slabým, zdanlivo bez energie k úlohám nového života. Boh chce, aby tí, ktorí boli jeho Duchom znovuzrodení a stali sa Jeho deťmi boli aj spoludedičmi Kristovými.

Bratia a sestry! Preto je dôležité žiť z evanjelia. Je dôležité prijať svetlo veľkonočného rána vychádzajúce z prázdenho hrobu, aby sme prekonali každý strach zo smrti, z démonov hriechu, a naviac, aby sme získali silu prinášať svetlo evanjelia aj ostatným. “Všetkému stvoreniu”, počnúc od našich najbližších.
Aby nikto nežalostil a neplakal, ale mal pravú útechu v každom čase. Aby si nik nezúfal, ale našiel pomoc a radosť v pravý čas. Amen

1.nedeľa po Veľkej Noci – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.