6. Lutherov postoj k Otčenášu – pokračovanie

Je to nepostrádateľná čiastka nášho kresťanského života. Lebo “chorému je v prvom rade potrebné, aby vedel, čo je jeho choroba. Potom, že kde nájde lieky. Po tretie liek žiadať, pohľadať a si ho zadovážiť, doniesť. Prikázania naučia človeka poznať svoju nemoc,
-viera mu ukazuje a naučí ho, kde môže nájsť liek a – Otčenáš ho poučuje, ako ho má žiadať, pohľadať a si ho zadovážiť”.

Jeden dôvod, prečo si Otčenáš tak vysoko váži je i ten, lebo je modlitbou kresťanstva. (ekumenický rozmer) ”Pomysli si, že nestojíš alebo nekľačíš sám, ale celé kresťanstvo je pri tebe v jednomyseľnej, jednakej modlitbe, čo Boh nemôže odvrhnúť”.

Tým viac ľutuje, že práve túto modlitbu sa tak mnohí nemodlia správne. Ako najväčšieho “MUČENÍKA” ho označuje vo svojom známom slove:” Každý ho mučí a zneužíva, málokto ho potešuje a rozveseľuje pravým užívaním”.

Naproti tomu prízvukuje:” Pri každej jednej prosbe musíme skutočne niečo myslieť”. Že aké myšlienky sa majú s ním spájať, pekne naznačuje v knižke pre majstra Petra. Nechce stanoviť určité slová a myšlienky: ”Takéto myšlienky môže srdce, keď sa skutočne rozohrialo, celkom inými slovami vyjadriť. Ani ja sám sa neviažem na slová a slabiky, vypoviem tie slová dnes tak a zajtra onak, podľa toho, ako som rozohriaty”.

Komentovať