Medzi týmito dvomi “smrteľnými modlitbami”, stojí známa modlitba na hrade KOBURG, ktorú zachoval jeho famulus, Veit Dietrich: “Viem, že si naším Bohom a Otcom. Preto nepochybujem, že zahanbíš nepriateľov svojich dietok. Keď to neurobíš, tak je to nebezpečenstvo pre Teba a pre nás zároveň!”
Stačí z príkladov. Keďže aj u Luthera patrila modlitba do komôrky, nezostal po ňom veľký počet modliieb. Ale vieme zo správ jeho priateľov a z jeho vlastných svedectiev, že preňho bolo celkom samozrejmé a nepostrádateľné modliť sa.
V liste písanom z Wartburgu, označuje ako poľutovaniahodný, výnimočný stav, že hatený telesným neduhom – “teraz už osem dní nie je v stave písať, študovať a modliť sa”.
Práve jeho listy prezrádzajú, akú nesmiernu váhu kládol na modlitbu. Vari ani jedného niet, ktorý by sa nekončil prosbou: / táto sa stala u neho akousi živou formulkou/ “ Modli sa za mňa!”
Najkrajšie to vyjadril v liste písanom Malanchtonovi z Wartburgu:
“Modlím sa za Teba, keď – ako nepochybujem – moja modlitba je vstave niečo dokázať. Rob i Ty tak za mňa a budeme vždy jeden druhého bremeno niesť”.
Slovak