Predovšetkým je tu Lutherova modlitba počas wormského snemu, kde ho počul niekto takto sa modliť:
” Ty môj Bože, stoj pri mne voči múdrosti a rozumu celého sveta. Musíš to urobiť, veď je to nie moja, ale Tvoja vec. Nepočuješ ma, môj Bože? Si mŕtvy? Nie, Ty nemôžeš umrieť, len sa skrývaš! Príď, som ochotný i svoj život dať ako obetný baránok!”
Poznáme dve modlitby z jeho vlastného smrteľného nebezpečenstva. prvá, z r.1527, keď krátko po svojom sobáši a v plnej životnej sile, v ťažkej chorobe vzdychal:
“”Pane, môj najmilejší Bože, keď to chceš, vďačne umriem. Ale keby bolo možné, rád by som ešte žil, kvôli Tvojim milým a vyvoleným. Stoj pri mne v túto hodinu a potešuj ma svojim Duchom Svätým !”
O 10 rokov neskoršie v Šmalkaldách dostal neobyčajne prudký záchvat. Teraz v neznesiteľných bolestiach prosil:
“Ach, milý Bože, vezmi moju moju dušu k sebe. Budem Ti za to povďačný. Keby som nemal viery v Krista, nebol by div, keby som si sám vzal život. Diabol ma nenávidí, dostal ma teraz do svojich drápov. Bože môj, vezmi ma k sebe a zaplať diablovi, ako si zaslúžil !”.
Slovak