Ponuka chleba života
J 6, 47 – 51:
“Veru, veru hovorím vám: Kto verí vo mňa, má večný život. (48) Ja som chlieb života. (49) Vaši otcovia jedli chlieb na púšti a umreli. (50) To je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby ten, čo bude jesť z neho neumrel. (51) Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydám za život sveta”. Amen
Bohumilí kresťania!
Novodobé príslovie hovorí: keď nejde o život, nejde o nič.
Za týmto vyjadrením je pocit istoty moderného človeka, že všetko, okrem samotného života, dokáže sám zvládnuť, zaistiť, zabezpečiť. Teda aj úlohu nasýtenia, otázku chleba pre svet. Je pravdou, že ľudí na zemeguli rapídne pribudlo a nedostatok potravín sa prejavuje dnes skôr lokálne, v určitom priestore a v určitých mimoriadnych podmienkach. Nebolo to tak vždy. V dejinách boli hladomory bežnou záležitosťou.
Smrti z nedostatku chleba a vody sa obával aj ľud SZ na ceste z Egyptského otroctva do zasľúbenej zeme. Aj v tejto situácii sa potvrdila skúsenosť mnohých: “Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia”. Izralský ľud dostal na príhovor Mojžiša zvláštny dar nebeského chleba, ktorý nazvali mannou. Neskôr aj dar vody a mäsa. Aj tieto dary boli mimoriadne. Horké vody v Máre sa stali použiteľné a darom bola aj voda zo skaly. Mäso získali z prepelíc, ktoré pri prelete púšťou zosadli blízko ich tábora. Túto jedinečnú skúsenosť si ľud SZ pripomínal každý rok z pokolenia na pokolenie. Pravdou však je, že nie Mojžiš, ale sám Hospodin dal Izraelcom chlieb.
Aj my si máme vážne uvedomiť, že za darom chleba i všetkých dobrých darov je náš nebeský Otec. Preto prosba z Otčenáša o chlieb každodenný, je vlastne prosbou o to, aby nám to dal nebeský Otec jasne poznať a vidieť a tak aby sme mohli my i naši blížni s vďakou prijíamať náš každodenný chlieb.
Pôstna doba nie je výnimku. Nie sme ani v pôste bez darov pre nasýtenie tela. Veriaci kresťan nemá byť ustarostený o pokrm, nápoj a ďašlie dary. Náš Otec v nebi vie, že to všetko potrebujeme a dal svetu a všetkým ľuďom zasľúbenie, že tak bude konať až do konca tohoto sveta. Preto aj my azda môžeme povedať, ak nejde o život, nejde o nič. Život časný a pozemský však človeku natrvalo nezabezpečí ani časný chlieb, ani žiadny iný telesný dar, ale iba sám Darca. Preto mnoho ľudí robí obrovskú chybu, ak na Darcu zabúda, ak Ho prehliada, nevidí a ak Mu neďakuje a neoslavuje Ho.
Mnohí dnes radšej oslavujú seba, alebo zdanlivých dobrodincov a vodcov, o ktorých si myslia, že ich šťastie, či nešťastie, dobré platy a dôchodky závisia len a len na nich. Taká viera bola, a je aj dnes dosť rožšírená.
Všeobecným prejavom falošnej viery je však aj niečo iné.
Totiž viera a presvedčenie, že telesný chlieb a telesné dary človeku k životu úplne stačia. Proti takémuto očakávaniu hovorí Boh, Stvoriteľ nasledovné: “Nielen samým chlebom bude žiť človek”.
To, čo ľudia dnes hľadajú, nie je isteže iba dostatok chleba a potravín. Všetci ľudia prirodzene cítia, že je v nich aj iný hlad. Žiaden materiálny blahobyt nedokáže človeka naplno uspokojiť, nasýtiť a urobiť blaženým a šťastným. Za duchovnými potrebami vidia ľudia napr.potrebu umenia, vzdelanosti a najrôznejších duchovných činnností. Ukazuje sa, že na určitý čas je azda hlad duše a ducha zažehnaný. Ale veľmi mnoho ľudí, ktorí sa spoliehali len na časné hodnoty, moc, alebo slávu, ostalo napokon veľmi prázdych, sklamaných a rezignovali na život. Ani tí, čo dosiahli najvyššie pocty, ak nesýtili svoju dušu a ducha správnym pokrmom, nedokázali nájsť pokoj duše a skutočné šťastie. Z ich nepokoja vnútorného vyrástlo neraz veľa hnevu, zloby a nešťastných krokov a činov.
Známe je rozprávanie o človeku, kotrý prišiel do ordinácie psychiatra a sťažoval na svoju trudnomyseľnosť a prázdnotu života. Lekár mu povedal. V našom meste hosťuje cirkus, v ktorom vystupuje vynikajúcí klaun a zabávač, ktorý dokáže všetkých rozveseliť. Navštívte jeho predstavenie a prídete na iné myšlienky. -Ja som ten klaun, povedal návštevník…
Bratia a sestry!
Vieme o nejakej inej a lepšej ceste? Vieme o nejakom prameni, z ktorého možno piť a zahasiť smäd duše? O chlebe, ktorý môže nasýtiť lepšie a plnšie ako chlieb každodenný? Mnoho ľudí tento chlieb spoznalo, prijalo, konzumovalo dennodenne a dokonca v pokoji aj zomieralo a opúšťalo tento svet. Našli ešte lepší a vzácnejší chlieb, ako chlieb každodenný.
Aj pri hľadaní, alebo túžbe po živote, ktorý by mal lepšiu kvalitu, ako táto pozemská “lopota a strasť”, platí skúsenosť: ak nejde o život večný, nejde o nič. Ak sa ktokoľvek spýta, či už sám seba, v duši, alebo sa spýta iných: je azda taký pokrm, taká manna, či taký chlieb, ktorý by sýtil k životu večnému ? Alebo je to len prelud a falošná nádej? Čo odpovieme? Čo povieme sami sebe v srdci, v duši? A čo povieme a vyznáme aj pred inými, našimi blížnymi?
Taký chlieb, taký pokrm a nápoj nie je z nás, nie je z človeka.
Nie je výsledok našej práce, snahy, rozumu, alebo akéhokoľvek úsilia! Je tu však jeho ponuka a je darom, práve tak, ako je darom aj chlieb každodenný. Ak sa chceme v pokore stíšiť, smieme počuť slovo Evanjelia. V ňom Ježiš hovorí sám o sebe, že On je chlebom. Je takým chlebom, ktorý zostúpil z neba a do neba, totiž do života večného vedie a privádza. Preto vyhlasuje: “Kto verí vo mňa, má večný život. Ja som chlieb života.”
Bratia a sestry! Nestačí jesť mannu, nestačí jesť mäso a piť čistú voda, ak chce človek žiť. Viac, ako samotné jedenie a pitie znamená viera v Darcu. Kto iba je, konzumuje, užíva – zomiera hladný a smädný. Kto však verí v Darcu, sýti a uzdravuje svoju dušu. Hasí smäd duše. Kto verí v milosť a lásku Božiu, má možnosť okrem chleba každodenného prijať vierou aj samotného Krista. Prijať Jeho posolstvo a oznam, že Jeho telo bolo vydané na kríž za život sveta. Za nás a pre nás. Aby sme Ním naplnení, nasýtení, uzdravení a zmocnení dosiahli večný život.
Kristovo “evanjelium je mocou Božou na spasenie každému veriacemu”. ( R 1,16) Večný život nedosiahneme vtedy, ak budeme konzumovať viac chleba, viac biopotravín atp. Ale ani vtedy, ak sa tohoto všetkého budeme odriekať a pôstom, či až askézou bičovať a trápiť svoje telo. Vždy sa napokon dostaví hlad a s ním otázka: “Ako nájdem milostivého Boha” ? Ako získam hodnotnejší život tu a teraz a raz aj život večný?
Určite k životu pravému, a tým menej k životu večnému nevedie cesta väčšieho prísunu kalóriií, obžerstvo či opilstvo. Ale ani asketizmus, zázračné diety, špeciálne jedlá, alebo zázračné byliny.
Túto vec Pán Boh vyriešil za nás a treba jasne povedať, že v náš prospech! Poslal svojho Syna, “aby sme život mali a hojne mali”. Aby sme mali z Jeho milosti a Jeho zásluhami dar najvzácnejší. Kristus Pán je ten živý chlieb, ktorý potrebujeme prijať s dôverou. V slove zvestovanom, neviditeľnom, i v slove viditeľnom, totiž v dare chleba a vína, v ktorom je s nami, aby sme aj my boli s Ním. Tu platí aj to ďalšie, čo Kristus zasľúbil: ”Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň”.
Tak ako nie Mojžiš, ale Hospodin dal a dáva telesný chlieb, tak nám On dáva aj chlieb sýtiaci k večnému životu. Dal a dáva nám svojho Syna. Nech je tento dar s vďaku a dobrorečením prijatý vždy nanovo, aby sme žili skrze Neho. Skrze Krista, s Kristom a v Kristu, časne i večne! Amen
4.nedeľa pôstna 2013 – Rovensko, Sobotište- Ľ.Batka st
Slovak