Samuel Tomášik (1813-1887)

Evanjelický a. v. farár a senior, ktorý patrí k dôležitým osobnostiam pre evanjelickú cirkev, slovenský národ i spoločnosť. Svojou celoživotnou činnosťou sa zaradil medzi významných predstaviteľov slovenskej evanjelickej inteligencie. Bojoval za evanjelickú cirkev, za zavedenie spisovnej slovenčiny na školách a v cirkevnej správe, za požiadavky slovenského národa.

Pochádzal z rodiny vzdelaného evanjelického farára. Narodil sa 8. 2. 1813 v Gemerskej (Jelšavskej) Teplici rodičom Pavlovi (1770 – 1833) a Kristíne Tomášikovcom, ktorí mali spolu 10 detí. Žili síce v skromných podmienkach, ale v súlade s reformačnou zásadou umožnili štyrom svojim synom študovať.

Súkromný život Samuela Tomášika bol poznačený nehodami a smrťou detí. Musel prekonávať jednu prekážku za druhou. Z 13-tich detí (8 synov a 5 dcér), ktoré mal v manželstve s Annou, rod. Antonyovou, mu však už v dospelosti zomreli: dcéra Ľudmila, synovia Karol, Samuel a Pavel Bohodar.

Už za svojho života bol Tomášik považovaný za vzdelaného teológa, horlivého vyznávača Písma svätého, kazateľa slova Božieho, čestného a mravného človeka so zmyslom pre humor. Celý svoj dospelý život strávil ako evanjelický farár v Chyžnom. Stal sa z neho horlivý cirkevný, národný a literárny pracovník. Bol básnikom, prozaikom a publicistom. Významnou mierou sa zaslúžil o zostavenie a vydanie evanjelického spevníka, ktorý vyšiel na jeseň roku 1842 v Budapešti pod názvom „Zpěvník evangelický“, do ktorého napísal 24 piesní.

Samuel Tomášik bol prozaik, básnik, tvorca hymnických piesní, národovec, historik, ale hlavne evanjelický kňaz − pôsobil v cirkevnom zbore Chyžné od roku 1833 do roku 1887. Tomášik ako kňaz a neskôr senior bol človek hlboko veriaci, tvorivý a horliaci za svoj národ. Viera mu dávala silu prekonávať mnohé rodinné tragédie, ktoré ho postretli. Keď Tomášik zomrel, nikto na jeho pohrebe slovkom nespomenul významnosť jeho činov pre náš slovenský národ. Ako plynul čas, vypadol z povedomia slovenského národa a nájdeme o ňom len málo zmienok v učebniciach literatúry. Najvýznamnejšie sa zapísal ako tvorca hymnickej piesne „Hej, Slováci!“, ktorú napísal pri svojej návšteve Prahy, keď bol pobúrený faktom, že nemčinu bolo v uliciach mesta počuť viac ako češtinu.