Verte v svetlo!

Verte v Svetlo!
J 12, 34 – 36:
“Odpovedal mu teda zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus ostane naveky; nuž ako Ty hovoríš teda, že Syn Človeka musí byť povýšený?
Kto je to ten Syn človeka? (35) Riekol im Ježiš: Ešte na krátky čas je svetlo medzi vami. ChOďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás neprikvačila tma kto chodí v tme, nevie, kam ide. (36) Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovi svetla! To povedal Ježiš, potom odišiel a ukryl sa pred nimi. “ Amen

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Ľudia si na tituly potrpia. Niektorí ich získali tvrdou prácou a vzdelaním. Ale sú aj takí, ktorí si titul jednoducho kúpili. Niektoré tituly sa aj dedia. Tí, čo ich majú, sú na ne viac, či menej hrdí, niekedy až pyšní. Tí, ktorí ich nemajú, najmä ak niečo potrebujú, neraz nimi iným pochlebujú. Napr. v bežnom živote oslovia známeho: pán inžinier, pán profesor a podobne. Niektorí si tituly ľudí vôbec nevšímajú a sú aj takí, ktorí iba v tichosti závidia.
Zo židovského prostredia pochádza nasledovný vtip: “Za rabínom, ktotrý mal titul doktor, prišiel Žid so zarezanou husou, aby sa oýtal, či je “kóšer”. / T.j. zarezaná správne, bez krvi a tak použiteľná k jedlu/ . “Rabe, bol by si tak láskavý a prehliadol mi hus?” “Rád, ale prečo mi stále hovoríš “rabe”, a nie “pán doktor”? “Načo by mi bol doktor pri mŕtvej husi?”

Pán Ježiš bol tesár. Nemal, ani nezískal žiaden zemský, úradný titul. Napriek tomu Ho ľudia bežne volali “rabi” – učiteľ. Pri dôležitých výrokoch sa aj Pán Ježiš označoval titulmi, ktoré boli porokmi SZ vyslovené o Mesiášovi. Takým bolo aj samotné pomenovanie Mesiáš – Pomazaný, alebo Syn Boží, i Syn človeka. Prorok Daniel napísal: ” V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho pred neho. Dostal moc a slávu i kráľovstvo, aby mu slúžili všetci ľudia, národy aj národnosti. Jeho vláda je večná vláda a nepominie, jeho kráľovstvo nepominie”.

Ježiš sa však často sám označoval aj iným spôsobom. Sám o sebe povedal že On je: Vínny kmeň, voda života, chlieb života, cesta, pravda a život. V Jánovom evanjeliu je spomenutý aj dôležitý výrok: Ja so svetlo sveta!

Pán Ježiš spomína svoje povýšenie zo zeme až k trónu Božiemu, na Božiu pravicu. Súčasne však oznamoval, že to povýšenie sa udeje cez “povýšenie” na kríž, čiže cez utrpenie. Jeho utrpenie a smrť však človek chápal a chápe dodnes ako najväčšie možné poníženie!? Je v tom určite paradox, ktorý ľudský rozum ťažko prijíma, alebo neprijíma vôbec. Aj učeníci hovorili svojmu Majstrovi, keď spomenul utrpenie a smrť: “Bože chráň Pane, to sa ti nesmie stať!” Ak chceme Toho, ktorý sa narodil v Betleheme a bol predstavený svetu ako Spasiteľ a Kristus Pán naozaj poznať a prijať, nie je možné túto Jeho službu a spôsob vyjavenia obísť, alebo prehliadnuť. Je dôležité Jeho utrpenie a kríž nielen poznať, ale aj prijať.

Ako to, pýtali sa aj jeho súčasníci, že Mesiáš, ktorý má v SZ aj titul “Syn človeka” – neostane po svojom príchode vládnuť na zemi a naveky panovať? Prečo nezbaví moci všetkých ľudských tyranov a podvodníkov, ale On bude trpieť a bude zo zeme odstránený?

Pán Ježiš potvrdzuje jedno aj druhé. Aj svoje poslanie Mesiáša a Spasiteľa, ale aj svoje utrpenie. Toto je dôležité práve pre nás, a pre všekých ľudí. Ježiš hovorí: Ešte na krátky čas je svetlo medzi vami, choďte, dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo a sťaňte sa synmi tohoto svetla.

Fyzikálne svetlo má služobnú funkciu. Boh ho stvoril ako prvý dar a základnú podmienku života. Podstu svetla vieme len s ťažkosťmi definovať aj dnes, v modernej dobe vedeckého poznania a skúmania. Svetlo je rôzne. Ono svieti, ale aj hreje súčasne a tak všetkému živému slúži. Ale môže aj usmrtiť! Unikátnym obrazom toho je napr. určená vzdialenosť našej Zeme voči Slnku. Je vo vzdialenosti, ktorá ak by bola o niečo bližia, všekto na zemi by zhorelo. Ak by bola o niečo väčšia, všetko by na zemi zamrzlo. Pritom je pohyb Zeme v určitom rozmedzí a tak sa nám v našich zemepisných šírkach striedajú ročné obdobia. To je krásne, obohacujúce a slúži to rozvoju a zachovaniu života.

Pán Ježiš je však svetlo iného druhu! Chce tým povedať, že On je Ten, ktorý dáva pravý a plný život. Že prišiel, aby nám slúžil. Aby nám ukazoval a osvecoval cestu nášho časného života, aby sme napokon mohli byť uvedení do Jeho plného a večného svetla.
Chodiť v Jeho svetle znamená pre nás výzvu k nasledovaniu. Znamená to správne vidieť a poznať náš skutočný pôvod, že sme Božím stvorením a dielom Božích prstov. Chodiť vo svetle Ježišovom znamená poznať každé ľudské poblúdenie a omyl. Vidieť náš skutočný stav, totiž vidieť a poznať hriech.

Hovorí sa, že svetlo, alebo slnko lieči. Ježiš práve toto chce povedať:chce leičiť a neche, aby sme zahynuli! Chce, aby sme boli uzdravení a mali život v plnosti. Chce to, čo chce aj náš nebeský Otec: Aby všetci ľuda boli spasení a prišli k poznaniu pravdy. Chce, aby nežili v tme hriechu, v tme do ktorej chce strhnúť čoveka diabol, ani v tme smrti. Preto nám ponúka svetlo života.

Preto naša cirkev vyznáva:” On je to pravé svetlo sveta…”.
V Kýrie sme aj dnes, v druhú a súčasne v poslendú nedeľu po Zjavení vyznali: “Kriste, nebeské jasné Svetlo i zemské, pre nás zostúpil si z výsosti… Podobne sme aj v druhej piesni spievali:
“Slnko zhviezdy už vyšlo, všetci sa radujme že na tento svet prišlo pre naše spasenie…

Chodiť a žiť vo Svetle znamená žiť vo viere v Ježiša ako Spasiteľa. Znamená to, že veríme, že toto Svetlo je aj pre nás život dávajúce, život zachraňujúce. Dáva nám teplo a silu lásky, ktorá nás dokáže rozohriať tak, aby sme milovali aj my svojich blížnych a nášho Otca, ktorý je v nebesiach.

Od pádu človeka do hriechu, vedie sa v tomto svete zápas o to, kto je Svetlom sveta: Diabol, Lucifer, od Boha odpadnutý anjel, ktorý nahovára človeku: Budete ako Boh! – alebo, či človek zostane v silovom poli lásky Božej a Kristovej.
Tak, ako Simeon povedal, že Ježiš je položený na pád i na povstanie mnohým v Izraeli a na znemenie, ktorému budú mnohí odporovať, tak sa dá povedať, že je tu, ako ponuka pravé svetla a možnosti človeka chodiť v pravom svetle. I keď si mnohí myslia a s najväčšou vehemenciou hlásajú, že kresťania sú “tmári”, práve tí, čo tak robia zostávajú v tme. Tento zápas o to, či Ježiš Kristus je pravé Svetlo, či život s Ním je chodením vo svetle, alebo nie – trvá a pokračuje z generáciu na generáciu, z roka na rok.

Na druhej strane, On sám hovorí: Jeho odmietnutie, nevera v Neho ako Božieho Syna znamená pre človeka zotrvanie v tme!
V tme hriechu, v tme bludu, v tme zloby, v tme nelásky a v tme ľudského sebectva. V tme závislosti na tých, ktorých pracovnou metódou je lož, v tme smrti nielen časnej, ale aj večnej.

Dnes sa nanovo chceme zamysleiť nad naším životom a nad tým, či tituly Pána Ježiša sú pravé. Či mu ako Mesiášovi, Kristovi, Spasiteľovi a Synovi človeka, pravému Svetlu sveta chceme dôverovať a pri Ňom zotrvať. Či Mu chceme náš život, našu prítomnosť i budúcnosť zveriť a spliehať sa na Neho.
Áno, aj na Jeho cestu poníženia, ktorá je však korunovaná dokonalým povýšením v Jeho vzkriesení a vo vstúpení na nebesá. Tam chce viesť a priviesť aj nás. Preto aj nás oslovuje: “Verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla”. Kiež nás Duch Svätý aj dnes osvieti tak, aby sme v Jeho svetle svetlo videli! V Ňom žili i dokonali časný život. Aby sme pre dôveru v Neho boli prijatí do Jeho večného svetla. Amen

2. nedeľa po Zjavení 2013- Sobotište – Ľ.Batka st.

Komentovať