Emanuel – Boh s nami

Boh s nami

Jak anjeli i my dnes
Ti k chvále spievame,
jak pastieri i my dnes
k Tebe pospiechame,
ó, Kriste narodený, –
nám lásky zo skvostov
udeľ a rozveseľ nás,
Ty, svojou prítomnosťou! Amen.

Mt 1, 18 – 23:
“Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom a prv, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého.(19) Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. (20) Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. (21) Porodí Syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z hriechov.
(22) Toto všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo Pán riekol ústami proroka: (23) Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú Mu meno Emanuel; to v preklade znamená: “Boh s nami!” Amen

Bohumilí kresťania, milí mladí priatelia, bratia a sestry v Pánovi !

“Zase zvonia, zase svietia, zase sa spev k nebu vznáša:
dvetisíc už prešlo rokov, ako láska zrodila sa,
ako sa jej poklonili, dary svoje položili,
ako všetci svetom pošli, aby ľúbiť naučili.
I ja sa jej klaniam nízko, ako prvý, až ku zemi:
Krásny Štedrý večer aspoň troška šťastia prinesie mi.”

Slovami básnika Janka Jesenského, ale aj svojimi vlastnými slovami sa pýtajú dnes mnohí: prinesie mi dnešný Štedrý večer, ktorého sme sa z Božej milosti dožili, aspoň kúsok pravého ľudského šťastia? Prinesú nám Vianoce, ktoré opäť svätí nielen kresťanstvo, ale s ním aj mnoho detí tohoto sveta to, čo o nich počujeme a čo si tak vrúcne navzájom želáme ? Prinesie nám tento večer a vianočné dni niečo viac ako iné večery a iné dni? Ak máme a smieme mať takéto očakávanie – prečo je to tak? Prečo smieme byť ľuďmi, ktorí prežívajú veľkú radosť a cítia sa šťastne, napriek všelijakým boľavým udalostiam, javom a dianiu vo svete a spoločnosti? Prinesie “krásny Štedrý večer” aspoň kúsok šťastia do našich sŕdc, domovov a životov ?

Odpovede nemusia byť, napriek všeobecnému očakávaniu, celkom rovnaké a jednoznačné. Ale máme už isté skúsenosti!
Prežili sme Štedrý večer ako deti, obklopení láskou a nehou rodičov a rodiny. Prežili sme Štedrý večer v mladosti, hľadajúc za všetkými tými svetielkami, ozdobami a vianočnými symbolmi cenné a vzácne jadro týchto sviatkov. Možno sú za nami i Vianoce starých skeptikov, ktorí nič nečakali a predsa objavili svetlo a teplo iného druhu, ako je svetlo slnečné, alebo svetlo sviečok.

Je tu však opäť predovšetkým pomoc a ponuka, ktorá prichádza zo slov dnešho evanjelia. Slovo svedectva o prvých a pravých Vianociach. O prvej tichej a svätej noci, ktorá priniesla svetlo do labyrintu ľudských ciest. Keď nebeské svetlo zasvietilo do všelijakého ľudského hľadania šťastia, pravej a trvalej radosti.

Túžba po šťastí je silná. Preto vedie a volá ľudí na cesty. Neraz sú to cesty, na ktorých sa spolieha človek len na seba, alebo na iných ľudí. Sú aj také cesty, ktoré majú charakter určitej “duchovnosti”, hľadania niečo nadpozemského, mimoriadneho. Cesty, ktoré vedú ducha k nadhvieznym svetom a výšinám. Iní ľudia kráčajú cestami života, ktoré môžeme označiť ako systém: pokus- omyl. Niet divu, že po mnohých pokusoch a omyloch rezignujú a stratia odvahu k novému hľadaniu a očakávaniu.

Posolstvo Štedrého večera a Vianoc je jedinečné a výnimočné. Upozorňuje nás na skutočnosť, že naše snaženie, naše cesty a hľadanie šťastia zostane blúdením, ak si nevšimneme, že je tu celkom iná možnosť: Boh prišiel k nám! Prišiel do našej všednosti, nestálosti a nášho tápania v tme. Je tu EMANUEL – Boh s nami!

Prišiel jednoduchým spôsobom k človeku hľadajúcemu, ale aj tomu, ktorý je na úteku pred Bohom pre obavy a strach. Ktorý sa skrýva, ako sa skrývali Adam a Eva v rajskej záhrade. Prišiel aj k potomkom Kaina a Seta. Priešiel k tým, ktorí blúdia, ale aj k tým, ktorí sú pyšní. Pyšní na to, čo dosiahli, čo vlastnia, čo získali pre seba, alebo svoje potomstvo na mnoho rokov dopredu. Nepátrame dnes po tom, či to dosiahli poctivo, alebo možno nepoctvivo. Sú pyšní, lebo si myslia, že majú a vlastnia istoty takého druhu, ktoré im nie kúsok šťatia – ale plnosť šťastia zabezpečí! Zaistí šťastnú budúcnosť im, aj ich deťom na mnoho rokov, a azda aj na veky…

Dnes nanovo môžeme počuť zvesť o veľkej a nečanej milosti pre všetkých, o dare prvých Vianoc: “Ajhľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno EMANUEL – BOH S NAMI” !

Boh sám, vo svojom Synovi je a chce byť s nami, s celým hriešnym svetom a pokolením. Prišiel v Synovi Panny Márie, ktorý je súčasne Synom Božím. Boh mu vybral meno, ktoré mu mal neskôr dať Jozef, aby Ho svet poznal a identifikoval raz navždy medzi potomkami Adama. Dostal meno: Jošua, Ježiš, čo v preklade značí: Hospodin je Spasiteľ , Záchranca.

Zámer určený Bohom, Otcom je jednoznačný: “On vyslobodí svoj ľud z hriechov”!
Ponuka večného a svätého Boha pre nás je nemenná! Poslal Toho, ktorý nám priniesol pravú slobodu. K nej patrí aj vyslobodenie z moci hriechov. Z otroctva, ktoré je nezdolateľné našim vlastným úsilím a snažením. Lebo aj sejba lásky človeka je poznačená sebectvom a nedokonalosťou. Hriech vedie k otroctvu, do silového poľa moci a služby otca lži. Dá sa z neho vymaniť? Nie. podobne ani z otroctva smrti. Ak by to ľudia dokázali sami, iste by tak radi urobili. Túto moc však nemáme, sme slabí…

On má práve túto moc. Má silu lásky, vykonať akciu vyslobodenia svojou mocou. Mocou obetujúcej sa lásky za nás. Je preto Darcom slobody. Je cestou k vyslobodeniu pre bezmocných. Prišiel v plnosti času, ale je a zostáva navždy s nami. Prišiel, aby vyslobodzoval ľudí aj zo strachu pred večnou smrťou.
Jeho misia a príchod začína v pokore a poníženosti, v plienkach a jasliach. A pokračuje do ešte hlbšej tmy, do umierania a smrti hriešnikov, ba prekračuje aj stav smrti a zostupuje až na dno pekla.
Je pritom verný a plný lásky, hodný mena a dôstojnosti, ktoré má. Je a zostáva s nami. Mocou Otcovou nezostáva v smrti, ale vzkriesením vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť, aby sme mohli byť s Ním časne, ale aj večne.

Narodeného Božieho Syna človek nemusí prijať. Nie je k tomu nijako nútený! Svet a človek je iba vyzvaný ednoduchým posolstvom Božieho posla a potom úsmevom Nemluvňaťa, ktoré nikoho neohrozuje! Iba čaká, či Ho niekto príjme do svojho srdca, do svojho domu, do svojho života, alebo Ho necháme “na zime a slame”… – lebo mnohí sa v hriechu cítia bezpečne a komfortne.

Boh nás oslovuje spôsobom nemuluvňaťa. Áno, deti aj plačú, najmä keď sú hladné a potrebujú pomoc. Aj Ježiš hľadá odpoveď na svoj plač: Plakal v Betleheme, plakal aj nad neverným Jeruzalemom, a plače pri našich dverách vždy nanovo. Ježiš hľadá odpoveď.

K narodenému Božiemu Dieťaťu, k Synovi poslanému nám ku spáse sa smieme skloniť – ale nemusíme tak urobiť. Smieme sa presvedčiť o Jeho úsmeve – i bezmocnosti. Smieme Ho prijať, ale aj odmietnuť. S Ním aj pravú slobodu, odpustenie hriechov, pomoc k životu podľa Bôžej vôle, pomoc v beznádeji, v umieraní a smrti.

Milí bratia a sestry!
Kladieme si dnes nanovo, každý jednotlivo i spoločne otázku: Prinesie nám dnešný Štedrý večer, oslava obdarovania sveta Darom najvyššej Božej lásky aspoň kúsok šťastia?

Ponuka z Božej strany je trvalá, stála a pravá! Boh je s nami! Nie je proti nám. Je za nás. Je Pomocník a Záchranca. Je Bohom, ktorý nás nijako nezastrašuje – ale sa usmieva. Je Bohom, ktorý plače…Chce vojsť k nám, ako neskôr vošiel do domu betánskych sestier Márie a Marty, k Zacheovi a Petrovi. Tam, kde bol pozvaný a prijatý s dôverou – priniesol šťastie, lásku, pokoj, radosť, odpustenie, nádej nového žiovota, ale aj nádej života večného.

Spomínam si na Štedrý večer z detstva, keď moja stará mama podávala pri štedrovečernom stole oblátku s medom. Mysím, že je to tak všade, v každom dome, lebo táto oblátka je symbolom Toho, ktorý prišiel ako pravý chlieb života z neba a narodil sa v dome Chleba – v Betleheme. Kúsok oblátky s medom odlomila a položila na prázdny tanier – vraj pre smrť, aby sme sa jej nebáli. Tam, kde je Kristsu prijatý, je BOH S NAMI a tam je podaný liek proti smrti.
To je dar prvých Vianoc!

Jozef je obrazom človeka, ktorý zápasí o ich pravú podstatu: prijať, či neprijať Máriu, ale najmä- jej Dieťa ako Spasiteľa?
S Božou pomocou sa rozhodol správne. V pokore, vo vedomí svojej hriešnosti, ale aj vo vedomí štedrosti a lásky Boha, Ježiša prijal a postavil sa do Jeho služby.

Anjelská zvesť chce aj všetkých nás opäť vyzvať a povzbudiť: Neboj sa človek! Neboj sa – milý brat, sestra, nebojte sa vy, ktorí chcete nájsť pravú radosť, šťastie a pokoj – prijať Dieťa, v ktorom je a bude Boh s nami! Neboj sa prijať Ježiša ako svojho Spasiteľa a Vysloboditeľa.

Preto vítame Vianoce ako čas milosti! Keď zvonia vianočné zvony, svietia svetielka zapálené svetlom betlehemskej hviezdy a znejú oslavné spevy, v odvahe viery smieme všetci nanovo prosiť:
Štedrý večer, nechoď mimo!
Zastav sa u našich dverí!
Ak máš medzi darmi vieru – milostivo udeľ viery!
Kde je viera – tam sú ľudské srdcia na kríž žitia nie pribité,
tam je šťastie, tam je radosť, tam je láska, tam je žitie,
tam je ohlásený pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle,
tam je dneska Štedrý večer, hoci aj pri skromnom stole! Amen.

Štedrý večer – Rovensko, Sobotište 2012 – Ľ.Batka st.