4. JANUÁR
Posväť sa meno Tvoje!
Príď kráľovstvo Tvoje!
Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi!
Matúš 6, 9 – 10
Keď nám Boh tieto tri prosby plní, svoje meno v nás posväcuje, začleňuje nás tak do svojho kráľovstva a darúva svoju milosť, ktorá nás povzbudzuje k zbožnosti.
Milosť potom usmerňuje k plneniu Božej vôle, ale hneď naráža na tvrdošijného Adama. Milosť v srdci sa žaluje teda Bohu na Adama a vraví: Buď vôľa Tvoja, lebo človek je sám sebou veľmi zaťažený. Keď Boh potom žalobe načúva, chce vo svojej dobrotivej milosti človeku napomôcť a svoje založené kráľovstvo zveladiť.
Siaha preto s vážnosťou a silou na hlavného vinníka, starého Adama, navštevuje ho nešťastím, láme mu všetky jeho úmysly, oslepuje ho a zraňuje najrôznejším spôsobom, zosiela na nás všelijaké utrpenia a útrapy.
Poslúžia tu aj zlé reči, zlí, zlomyseľní ľudia, a kde ľudia nestačia, koná aj diabol, aby naša vôľa skončila so všetkými svojimi zlými sklonmi a diala sa Božia vôľa, aby milosť dosiahla Kráľovstvo a zostala iba Božia chvála a česť.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak