Koniec sveta

K O N I E C S V E T A
Mt 24, 37- 51:
“Lebo ako bolo za dňov Noacha, tak bude pri príchode Syna človeka; (38) ako totiž v dni pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noach vošiel do korábu, (39) a nič nespozorovali, že prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. (40) Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; (41) dve budú mlieť vo mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. (42) Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. (43) Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. (44) Preto aj vy buďte pripravení, lebo príde Syn človeka v hodinu, o ktorej sa nenazdáte! (45) Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? (46) Blahoslavený sluha, ktorého pán, keď príde, nájde tak robiť! (47) Veru vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. (48) Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: môj pán nepríde ešte, (49) a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, (50) príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá, a v hodinu, o ktorej nevie, (51) rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel; tam bude plač a škrípanie zubov.” Amen

Bohumilí kresťania!

Zbožní ľudia v stredoveku poznali veľmi rozmanité prejavy kresťanskej zbožnosti. Mnohé z nich boli aj problematické. Tu máme na mysli napr. úctu k ostatkom svätých, čiže relikviám, púte, ružence, ochotu kupovať si odpustkové lístky, úctu ku kláštornému spôsobu života chápanému ako druhý Krst a pod. Aj M.Luther, ako mladý študent práva, pri návrate domov, prežívajúc hroznú búrku a smrť priateľa, ktorého pred jeho očami zabil blesk, spontánne zvolal: ”Svätá Anna pomôž, budem mníchom”. Sv. Anna bola považovaná za patrónku baníkov. Tento zážitok pri besnení prírodných živlov považoval za pokyn z neba. Jeho otec tým nebol nadšený, bol typom moderného, človeka, ktorý svojím úsilím dosiahol finančnú nezávislosť a postavenie v mestkej rade. Aj tu sa ukazuje, že predstava o tom, že v stredoveku boli všetci ľudia rovnako pokorní a úprimne, detsky veriaci, neobstojí. Pri zmierení otca a syna, Hans Luther poznamenal. “Daj, Boh, aby to znamenie z neba, nebolo mámenie diabla”.

Medzi silné výzvy pre stredovekého človeka patrili slová Pána Krista: ”Preto aj vy buďte pripravený, lebo príde Syn človek v hodinu, o ktorej sa nenazdáte”. Slovo Pánovo sa v stredoveku pretavilo do výroku: “Memento mori!”- Pamätaj na smrť! Takto stredoveký človek videl a čítal čiary na svojich dlaniach – ako dve “M – M !”

Písmo sväté nám pripomína, že Kristus Pán dáva každej generácii určité znamenia na nebi, aj na zemi. Jeho príchod budú sprevádzať jednak pohyby v kozme, ale aj prírodné katastrofy na zemi. Jedno i druhé sa deje aj dnes. Ale dnešný človek napr. pri poslednej obrovskej búrke Sandy v Amerike, počíta skôr škody a prípadné obete, než aby si to dával do súvisu so znamením o druhom príchode Ježiša Krista. To isté môžeme povedať o vojnách a nepokojoch vo svete. Akoby sme si už zvykli, že svet je vždy plný nepokoja a neistoty.

Napriek týmto Kristom Pánom ohláseným znameniam, predsa však môžeme povedať, že On nedal, ani nesľúbil nielen posmievačom a neverným, ale ani svojim verným a najbližším žiaden dôvod vypočítať, alebo jednoducho poznať deň, alebo chvíľu Jeho druhého príchodu a s tým spojeného Posledného súdu. Opak je pravdou.
Ježiš jasne povedal: “O tom dni nikto nevie”. “Neviete ani dňa, ani hodiny, kedy príde váš Pán”! “Koniec sveta” – človek nemôže vypočítať a poznať.

To však neznamená, že by sme my, ktorí slovám a sľubom Ježišovým veríme, nemali vyvodiť z posolstva o Jeho druhom príchode k súdu na konci sveta primerané dôsledky. Pod slovami: “koniec sveta”, nemáme myslieť na zničenie vesmíru a zeme, ale na zmeny terajšieho spôsobu existencie a vzťahov medzi nebom a zemou, presnejše, medzi Stvoriteľom a Jeho stvorením.

Kresťanské vnímanie má byť na hony vzdialené predstavám a viere napr. starovekých Mayov, podľa ktorých a nimi vytvorenom kalendári a odkaze, má byť definitívny koniec existenie zeme už onedlho: 21.12. 2012! Myslím, že nebudem zlým prorokom, ak poviem k tomu už dnes dve veci:
Pre svetské m a s m é d i á to bude vychytená téma na niekoľko dní pred, ale aj po tomto dátume. Iste sa využije na degradovanie všetkých náboženstiev, ale kresťanského na prvom mieste. Židia “si to vyprosia”, mohamedáni vyvzdorujú – ale pre cirkev Ježiša Krista bude opäť platiť: “…a všetky národy budú vás nenávidieť pre moje meno”. Iste sa naplní aj ďalšie slovo Pánovo :”Povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých”. (Mt 24, 9 a 10).
To druhé, čo môžem povedať, je to, že pohanské, cyklické chápanie času a falošná viera u všetkých pohanov v ich náboženstvách a kultúrach, nemá s kresťanskou vierou nič spoločné.

Ježiš hovorí o svojom druhom príchode inak. Pripomína: “Ako bolo za dňov Noacha, tak bude pri príchode Syna človeka”. Teda napriek všetkým znameniam, úkazom a udalostiam v celom vesmíre, ľudia sa budú venovať svojím bežným a každodenným úlohám, záľubám, či povinnostiam. Jediný rozdiel bol, je a bude v tom, že jedni slovám Pána Ježiša dôverujú a iní nie. Tak, ako za dní Noacha. Jeho rodina Bohu uverila, ale ich susedia nie. Preto sa ten, kto verí, snaží žiť byť a žiť s Bohom neprestajne.
Druhá, možno väčšia skupina ľudí bude pri druhom príchode Kristovom pracovať, jesť, piť, ženiť a vydávať sa. Bude sa venovať svojím záľubám bez najmenšieho pomyslenia na Ježiša Krista a na Jeho povolanie k večnému životu.

Noach bol typom človeka, ktorý uveril Božím sľubom a okrem inej práce, staval so svojou rodinou aj koráb. Vošiel do neho na Boží pokyn – a pre svoju vieru bol zachránený. Aj po potope sa stal nositeľom Božích zasľúbení a požehnania jeho potomstvu. Tým potomstvom – podobne ako napr. u Abraháma, otca viery, – však máme myslieť na potomstvo nie pokrvné, ale duchovné. Vždy ide o potomstvo viery a z nej plynúcej poslušnosti a snahy človeka žiť v súlade s Božou vôľou.

Bratia a sestry v Pánovi!
Keď sa pomaly blížime k záveru cirkevného roku, je to pre nás tiež určité znamenie a upozornenie, že všetko to prvotné a časné sa raz skončí. Preto máme byť ľuďmi pripravenými na zmenu. Na nové veci a na život budúceho veku. Ľuďim, ktorí vedia, že sú v tomto svete ako Boží služobníci, ale i b a p r e c h o d n e bývajúci. V Krste svätom sme boli posvätení za kňazov Pána Krista. Preto máme počúvať Jeho výzvu: “Aj vy buďte pripravení”….

Pán Ježiš povedal, že “neprišiel odsúdiť svet a človeka v ňom, ale spasiť”! Ale Jeho sľuby sa týkajú aj zničenia všetkej, ľuďmi pestovanej a diablom inšpirovanej nespravodlivosti a všetkého možného zla. Aj to patrí k výbave našej viery. Mnoho vecí, ktoré nás trápi, ba poškodzuje ako kresťanov, ponechávame preto budúcemu súdu a hnevu Božiemu.

Inou vecou je, že vždy nanovo máme konať pokánie! K viere v Spasiteľa patrí predsa aj vyznanie, že Spasiteľa potrebujeme.
To ale znamená, že sme hriešni, že sme smrti a hriechu poddaní. Spásu chápeme ako dar milosti, ponúknutý skrze Kristov kríž. Naň vyniesol naše hriechy a “dlždobý úpis nechal pribiť na kríž”, aby sme predsa len boli ospravedlnení. Táto viera a dôvera v ospravedlnenie, v oslobodenie od smrti večnej a z každej zlej moci, má byť našou ozdobou a hodnou. Ľudia znova a znova spochybňujú spravodlivosť Božiu, lebo je iná ako ľudská spravodlivosť! Je totiž plná milosti a odpustenia.

Pán Ježiš položil učeníkom zásadnú otázku: “Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm”?
Kladie ju aj nám. Tá prvá vec, ktorá má charakterizovať kresťana je dôvera! Dôvera v Pána a v Jeho slovo, že On príde a “bude účtovať s každým”. Rozumný sluha je ten, ktorý sa o svoju čelaď – tzn. o svoju rodinu, o svoje povinnosti v práci, v zamestnaní, v úrade, v škole, stará a plní svoje povinnosti čo najvenejšie.

Zavrhnutý a odsúdený bude ten, kto neverí, že Pán Ježiš môže prísť v moci a sláve a to kedykoľvek. Preto taký služobník ani nekoná zodpovedne vo svojom postavení: v rodine, v práci a službe blížnym! Tam Kristus vykoná svoj súd a ponechá neveriaceho vo večnej smrti. “Tam bude plač a škrípanie zubov”. Tým naznačuje, že nepôjde o zabitie, ale o stav bez blaženosti v živote budúceho veku.

“Podiel s pokrytcami “ a rúhačmi, ktorý je neverným a nerozumným určený, je vážnym napomenutím, ale aj výzvou k pokániu. Výzvou k zmene myslenia každého pokrsteného. Ak vieme, že naša viera a múdre konanie podľa Kristovho zákona, ktorého obsahom je láska k blížnemu, je cestou k radostnej nádeji, že “spolu s Pánom budeme” vo večnosti, smieme zostať vždy ľuďmi blahoslavenými! Slobodnými od hnevu, slobodnými od poviazanosti mamonou a všetkého, čo zotročuje neveriaci svet.

Pripomeňme si aj Pavlovu výzvu: “My sme však k slobode povolaní bratia”! A to “k slávnej slobode vykúpených Božích detí!” Preto buďme pripravený. Neutekajme od Evanjelia Kristovho a od našich povinností. Zotrvajme v pravej viere v Slovo Toho, ktorý si nás zamiloval, v Krste svätom za svoje deti povolal a prijal, znovuzrodil a posvätil svojím Duchom Svätým. Amen.

Znamenia konca časov – 4.11. 2012 – Rovensko a Sobotište – Ľ.Batka st.