Účinky modlitby

Účinky modlitby
Jk 5, 13 – 16:
“Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy,- (14) Je niekto nemocný medzi vami? Nech si zavolá starších zboru na nech sa modlia nad ním, keď ho v mene Pánovom pomazali olejom. – (15) A modlitba z viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustí sa mu. (16) Preto vyznávajte si navzájom hriechy a navzájom a modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého”. Amen

Milí bratia a sestry v Pánovi!

Sú témy a otázky o ktorých možno povedať že sú všeľudské. Týkajú sa všetkých ľudí, každého z nás. Takými sú napríklad: utrpenie, nemoc, pokánie, ale aj túžba po radosti, pokoji a blaženosti. Ale odpovede, alebo riešenie týchto otázok je veľmi rôznorodé. Inak prijímali a prijímajú utrpenie, nemoc, ale aj dôvody k radosti rôzne pohanské kultúry a náboženstvá, ako my kresťania. Inak zmýšľajú ateisti, ako ľud SZ i NZ, ktorý vyznáva: “Boh je mojou silou, nádejou a hradom prepevným”! Rozdiely však nájdeme aj medzi ľudom SZ i NZ, ba aj medzi jednotlivými cirkvami, či dokonca príslušníkmi toho istého vierovyznania.
Ale najviac sa tu ako kresťania odlišujeme od detí tohoto sveta. Naše myslenie a konanie formuje živé Božie slovo, apoštolské svedectvo i prax predchádzajúcich generácií. Životná prax generácií, ktoré pomaličky odchádzajú na večnosť, pôsobí síce stále menej na generácie súčasné, ale aj u tých najväčších radikálov sa neraz objaví istá dávka opatrnosti: čo ak predsa má aj pobožnosť svoju hodnotu a je užitočná pre život?! / 1 Tim 4, 8 / Prvé generácie kresťanov prijímali s veľkou dôverou apoštolské slová, ako slová napomenutia a usmernenia. Verili, že ide o slová inšpirované Duchom Svätým. Apoštolov prijímali ako tých, ktorí boli poslaní Pánom niesť radostnú zvesť evanjelia / Jk 2, 1/ a nimi zvestované slovo ako také, ktoré “má moc spasiť dušu človeka“ /Jk 1, 21/.

“Trpí niekto medzi vami”? Nech sa modlí”. Tak znie rada apoštola Jakuba. Je založená na osobnej skúsenosti mnohých kresťanov. Ich položenie v posledných desaťročiach prvého storočia bolo veľmi zložité. Po prenasledovaní, ktoré zakúsili zo strany Židov a ktoré malo skôr lokálny charaker, prichádzalo utrpenie zo strany vtedajšej Rímskej ríše a jej protagonistov.
Avšak keď sa Peter s Jánom modlili vo väzení, dvere väzenia im Pán Boh otvoril. Vo väzení vo Filipis sa modlili a spievali piesne apoštolovia Pavol a Sílas a Pán im otvoril nielen dvere väzenia, ale otvoril aj “dvere” žalárnikovho srdca a dvere jeho rodiny. Skutky apoštolov sú plné správ o tom, že spoločenstvo cirkvi bolo vždy modliacim sa spoločentsvom. “Tí všetci jednomyseľne zotrvávali na modlibách spolu so ženami a s Máriou, matkou Ježišovou a s jeho bratmi”. /Sk 1, 14/ Medzi Ježišovými bratmi nechýbal ani sám autor tejto epištoly, Jakub. Aj ďalej sa o ceste prvotnej cirkvi píše, že : “Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, pri lámaní chleba a na modlitbách”. To bola a je cesta k tomu, aby cirkev rástla navonok i vnútorne.

Samotné utrpenie kresťana nie je niečím, čo by nutne muselo zlomiť jeho vieru, ak nesie utrpenie nie pre svoj hriech, ale pre vieru v Krista ako Spasiteľa. Vtedy viera kresťana rastie a upevňuje sa. Stáva sa vyskúšanou vierou a nie je pokušením opustiť Krista, alebo Jeho cirkev. Ak sa stalo, že prvotná cirkev mala vo svojom strede aj mučeníkov, – stačí ak spomenieme Štefana, – ukázalo sa, ako napísal kresťanský historik, že “krv mučeníkov bola semenom nových kresťanov”.
Samozrejeme, na samom začiatku príkladov a vzorov je sám Pán Ježiš Kristus! Ten, ktorý sa modlil v Getsemane, i na kríži a v modlitbe našiel silu od Otca nebeského k tomu, aby dokonal naše vykúpenie. Modlitba, ktorá je skutočným odovzdaním sa do Božích rúk počíta s tým, že Božia odpoveď môže byť prinajmenšom dvojaká. Buď odmíme kalich utrpenia od nás a to znamená dôvod na radosť. Vtedy platí druhé apoštolské napomenutie: “raduje sa niekto ? – Nech spieva žalmy!”- Modlitba a nábožná pieseň je teda trvalým dôsledkom viery v Božiu milosť.
Boh Otec vwšak môže odpovedať na prosby o odňatie utrpenia aj inak. Môže povedať: Nie! Tvoj kalich, alebo cestu “trńistú” neodnímem, ale vtedy vždy doloží: Dám ti však silu, aby si ju mohol zniesť! Aj takáto skúsensť, ktorú jednotlivci i celé generácie kresťanov mali, vedie k blahoslavenstvu kresťana. Preto M.Luther v nebezpečenstve života vyspieval v našej hymne dôležitú pravdu:
…-” nebesá nám zostanú”.

Bratia a sestry!
Je to dar milosti, nie dôsledok ľudského úsilia, ak kresťan dokáže preniesť utrpenie pre Krista a dôveruje Slovu Pána Ježiša: “Blahoslavení, prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské”!

Je isteže možné aj to, že utrpenie príde ako následok či dôsledok vlastného hriechu a zlyhania, napr.morálneho. Aj vtedy však platí apoštolská rada: modli sa! Takáto modlitba však má byť spojená aj so spoveďou.

Spoveď, ako vieme, má dve dôležité časti: je to pokánie a rozhrešenie. Skutočné pokánie, ktoré začína uznaním hriechu, tiež nie je možné bez Božej pomoci. Bez prosby o dar Ducha Svätého, aby konal a mocne pôsobil v nás. Rovnako aj ľútosť srdca nad hriechom, ktorým ubližujeme blížnym i sebe, nie je bez pomoci “zhora” ľútosť skutočná a pravá. Vidíme to často pri ľuďoch, ktorí ľútosť skôr predstierajú zo strachu pred trestom, alebo posmechom sveta, ale chýba pri nich zmena a polepšenie života. Najmä však sa človek skrýva pred Bohom a uteká pred Pomocníkom a Spasiteľom; je človekom na úteku pred Bohom.

Na našich evanjelických Službách Božích /SLB/ ako vieme, vykonávame spoločnú verejnú spoveď v podobe konfiteora, všeobecného vyznanie hriechov, hneď na samom začiatku SLB. Podobne je to ja v iných cirkvách.
Táto všeobecná spoveď nevylučuje, ale skôr napomáha tomu, o čom hovorí ap.slovo: “Je nemocný niekto medzi vami? Nech si zavolá straších zboru a nech sa modlia nad ním”.
Telesné slabosti a neduhy uľavujú aj rôzne lieky, masti a liečivé oleje aj dnes. Ale smútok duše a úľavu prestrašenému svedomiu človeka dáva iba Boh, skrze svojho Syna. Apoštol pripomína, že nemocný potrebuje oboje. Lekársku pomoc i pomoc nebeského Lekára Ježiša Krista, ktorý sníma naše hriechy. Dnes nám to pripomenuli aj slová z Markovho evanjelia / Mk 2, 1 – 12/.
Osobná spoveď je stále ponukou služby cirkvi. Nebola a nesmie byť zrušená. Za cestou pokánia stojí totiž skutočný liek, ktorým je slovo rozhrešnia, posolstvo o milosti pre každého kajúcnika ! Zakladá sa na Kristom zasľúbení, ktoré dal svojím služobníkom: “Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im,…” . Aj apoštol Jakub sa za Kristovho služobníka právom pokladal.
Spoveď bola v našej cirkvi vo veľkej úcte a vážnosti. Je zrejmé, že dnes väčšina ľudí buduje na vlastnej samospravodlivosti. Počet účastníkov nielen na SLB, ale aj pri spovedi sa umenšuje. Ešte viac sa umenšuje počet tých, ktorí žiadajú o osobnú spoveď. Nie je to “ušná spoveď”, ale je jej náhradou. Pokánie je však pokračovaním a realizovaním Krstu svätého a pripravuje nás k hodnému prijímaniu Kristovej milosti vo sviatosti Jeho sv.Večere.

Bratia a sestry!
V takomto kresťanskom programe života a na ceste dôvery sa chceme dnes povzbudiť a poslilniť. Ako pripomína záverom apoštolské slovo: “Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého”. / Jk 5, 16 b/ Spravodlivým je ten, ktorý bol prijatý na milosť skrze Krista a jeho viera mu bola – ako Abrahámovi, pripočítaná za spravodlivosť. “ I uveril Hospodinu a On mu to počítal za spravodlivosť”. /1 M 15, 6/
Modlitbou, nielen osobnou, ale aj spoločnou modlitbou za iných: za naše deti a vnúčatá, za najmenšie ratoliestky zboru, za tých, ktorým sa už nedostáva síl telesných ani mentálnych, modlitbami za umierajúcich, ale aj za smútiacich pozostalých, za pracujúcich i tých, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nesú bremeno kríža sa podujímame vždy na ťažkú “prácu”, ktorú chce pokušiteľ zmariť hneď v zárodku! Vieme, aké je to neraz ťažké, venovať niekoľko minút času prihováraním sa u Pána za iných. Ale je to aj radostná služba každého kresťana. Veď tak si prejavujeme navzájom lásku, ktorú očakáva od nás náš Pán Ježiš Kristus. Je to pravá odpoveď na milosť, ktorej sa nám dostalo Jeho utrpením i Jeho slávnym vzkriesením. Amen.

19. nedeľa po Sv. Trojici – Sobotište 2012 – Ľ.Batka st.

Komentáre k “Účinky modlitby

Komentovať