13. OKTÓBER
Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života.
Rímskym 6, 4
Mnohí si, žiaľ, predstavujú, ako by mohli zostať v starej koži a žiť, ako sa im zažiada. Z nádherného Krstu si robia iba pokrývku potupy, ako keby boli preto pozvaní do Kráľovstva milosti, aby mali moc konať, čo by chceli a zároveň sa spoliehať na to, že Boh je milostivý a okrášľovali sa slovami: Som krehký človek; Boh mi to pripočíta k dobru a odpustí.
Nie, nie takto, milý brat, tú cestu som ti neukázal, aby Krst bol povoľovaním hriechu, tu ide o celkom opačný postup. Preto sa ti hriechy nepočítajú a došiel si milosti, aby si žil teraz iným životm a hriechy opustil. Je jednoducho nezmieriteľné byť pokrstený a zotrvávať v hriechoch. To, že si pokrstený, ti nemôže pomôcť, pretože (ak) si svoj krst nebral vážne, ani sa nezachoval čistý, môžeš sa síce nazývať kresťanom, ale určite si Krista opustil a nemáš nič viac než meno a zdanie kresťanstva, iba seba samého klameš.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak