16. SEPTEMBER
Nežite už viac, ako pohania žijú v márnosti svojej mysle, zatemnení na rozume, odcudzení Božiemu životu nevedomosťou, ktorá je v nich, a zatvrdilosťou svojich sŕdc.
Efezským 4, 17 – 18
V Božích veciach, t.j. vo veciach, na ktorých sa má pracovať, aby s ačlovek ľúbil Bohu a dosiahol spásu, v tejto oblasti je ľudská prirodzenosť oslepená, slepá, ba úplne zaslepená, nemôže už pridať nič, ani len na šírku vlasu, takého druhu sú tieto veci.
Trúfalá je dosť, aby sa na tom podieľala, a neokrôchane ako nejaký slepý kôň. Ale všetko, čo vysvetľuje a uzavrie, je určite falošné a mylné, ako že žije Boh. Počína si ako muž, ktorý buduje na piesku; chytá pavučinu a chce z nej urobiť sukňu. Berie do ruky piesok a pokladajúc ho za múku, chce z neho napiecť chlieb. Seje vietor a žne búrku. Tu odmeriava vzduch lyžicami, nesie svetlo v pohároch, v misách do pivnice, váži plameň na váhe a stvára všelijaké báznovstvá a zvrátené hry, ktoré v každom prípade sú len zdanlivé alebo vybájené; lebo koná službu akoby konala službu Bohu, ale nekoná.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak