Súd áno – osud nie
Jer 23, 16 – 29:
“Takto vraví Hospodin mocností: Nepočúvajte na slová prorokov, ktorí vám prorokujú a balamutia vás. Vidinu vlastnej mysle zvestujú a nie to, čo je z úst Hospodinových. (17) Stále hovoria tým, ktorí pohŕdajú slovom Hospodinovým: Budete mať pokoj! A každému, kto chodí so zatvrdilým srdcom, hovoria: nepríde na vás pohroma! (18 )Veď kto stál v rade Hospodinovej, aby videl a počul Jeho slovo, kto dával pozor na Jeho slovo a začul ho? (19) Hľa, strhla sa povíchrica Hospodinova, plná hnevu a búrka vírivá znesie sa na hlavu vinníkov. (20) Neodvráti sa hnev Hospodinov, kým nesplní a nevykoná úmysly svojho srdca. V posledné dni jasne pochopíte!
(21) Neposlal som týchto prorokov, oni však bežia, neprehovoril som k nim, oni však prorokujú. (22) A keby boli stáli v mojej rade, zvestovali by moje slová môjmu ľudu, odvrátili by ich od zlej cesty a od ich zlých skutkov. (23) Či som ja Bohom zblízka – znie výrok Hospodinov – a nie aj Bohom zďaleka? (24) Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? – znie výrok Hospodinov -.
Či ja nenaplňujem nebo i zem? – znie výrok Hospodinov.” Amen.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Zvesť Božieho slova v slávnostnej polovici cirkevného roka sa javí radostnejšia a príjemnejšia ako v bezslávnostnej polovici, ktorú dnešnou nedeľou začíname. Lepšie sa totiž človeku počúva zvesť o tom, čo Pán Boh vykonal a koná pre nás, ako kázeň o tom, čo máme vykonať my. My máme konať dobré skutky, aby bolo zrejmé, že sme uverili a prijali Božiu milosť. Je iste radostnejšie počuť napr. posolstvo o narodení a príchode Božieho Syna a nášho Spasiteľa, ako počuť Jeho slovo, v ktorom nám hovorí : ” Poď za mnou a nasleduj ma! Pán Ježiš hovorí napr. podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi a učí nás, kto je náš blížny a vyučovanie zakončuje výzvou: “Choď a rob podobne”.
Bezslávnostná polovica cirkevného roka – to je čas aj pre naše ľudské, kresťanské aktivity. Čas sústredenia sa na rôzne práce a plnenie rôznych misjiných plánov, ale aj takých, ktoré sa týkajú napr. budovania, alebo opráv cirkevných budov. Nepochybne má platiť, že tam, kde slovo evanjelia vzbudilo a posilnilo v srdci človeka vieru, má sa dokázať v láske. Viera nemôže byť a zostať bez ovocia. Viera, ak je skutočná, pravá a živá, hoci by bola malá ako horčičné zrnko, musí byť “činná v láske”.
K naším kresťanským úlohám a povinnostiam patrí tiež trvalá snaha o formovanie vlastného života podľa Božieho slova. Odmietanie spôsobov sveta, všetkého, čo je podľa nášho Pána hriech. Snahou o morálny život a profil. Je jasné, že kresťanstvo nie je a nesmie byť hodinovou záležitosťou v nedeľnom bohoslužobnom zhromaždení a priestore, ale prinášanie dobrého ovocia v každodennom živote. To nie je úloha jednoduchá a ľahká, pretože žijeme vo svete, ktorý má iné východiská a iné priority ako tí, čo sa stali vpravde Božími deťmi.
Snaha žiť podľa Božieho slova a Božích prikázaní preto môže byť úspešná iba vtedy a tam, kde slovo Božie je trvalým pokrmom pre našu dušu. Kde stále a trvalo dovoľujeme Duchu Svätému pôsobiť v nás a na nás, aby nás posilňoval a pomáhal nám.
Bezslávnostná polovica cirkevného roka neznamená, že máme zostať bez Božieho slova. Ono však zaznieva k nášmu sluchu vždy dvojakým spôsobom. Raz je to v podobe evanjelia: radostnej zvesti o Božom konaní v náš prospech, ale vždy aj v podobe zákona! Tzn. v podobe prikázaní, upozornení na to, čo neprospieva a nebuduje, áno i v podobe zákazu toho, čo tento svet možno za hriech a zlo nepovažuje, kresťan však rozhodne áno. Dôležitou otázkou však zostáva, či zvestované slovo v cirkvi, vo vlastnom kostole a cirkevnom zbore považujeme vpravde za Božie slovo?
Prorok Jeremiáš a jeho doba nám ukazuje a učí nás, že to môže byť problém. Kazateľov a prokov bolo aj v jeho dobe viac a boli rôzni. Spomína prorokov, ktorí sa – ako hovorí: “sami poslali” … Neposlal ich Boh, hoci to tvrdili, a preto ani neprinášali pravé Božie slovo!
Ale ako sa to dá zistiť, alebo rozlíšiť? Ako je to možné spoznať? Popravde treba povedať, že dosť ťažko. Tá ťažkosť je v tom, že zvestované slovo sa nedá overiť okamžite. Často až čas ukáže, či bolo zvestované posolstvo pravdivé, alebo nie. Napr. Pán Ježiš ohlasoval zničenie Jeruzalema pre neveru, lebo ľud a “mesto nepoznalo času svojho navštívenia”! Zničenie? To sa zdalo neuveriteľné a nemožné, aby niečo také Pán Boh dopustil. Ako sa dala zistiť pravdivosť Jeho slov? Isteže ich naplnením. Ale oni sa naplnili až o temer 40 rokov neskôr, čiže až v ďalšej generácii obyvateľov, keď mnohí už nežili. Tí, čo uverili v Krista a prijali Jeho krst, boli zachránení okamžite.
Ľudia vždy mali radi slová a sľuby o nádeji, pokoji a prosperite a vždy chceli, aby sa tieto hodnoty diali okažite. Ak niekto zvestoval napr. pokoj, a bezpečnosť – a pokoj v danej chvíli existoval – čiže sa dal bezprostredne zažiť, také slovo sa javilo ako pravdivé a verné. Hospodin cez Jeremiáša však ohlasuje, že “On nie je iba Bohom zblízka” – totiž niekým, kým človek môže disponovať ako chce. Ani anemôže hneď vidieť a rozpoznať Jeho cesty, zámery, alebo požehnanie. Na druhej strane, ak niekto hovoril o nutnosti zmeny života, o nutnosti pokánia a o náprave zaužívanej praxe – javil sa ako čudák, možno provokatér, dokonca ako nepriateľ, či neprajník.
To bol údel aj proroka Jeremiáša. Boli viacerí, ktorí sa vyhlasovali za Bohom poslaných a pravých zvestovateľov Božieho slova. Ktorí hovorili: všetko je v poriadku. Vy, ľud Jeruzalema a Judska ste lepší, výnimočnejší ako iní ľudia a národy. Ste lepší a zbožnejší aj ako obyvatelia severného kráľovstva Izraela./To bolov tom čase už zničené/. Navyše, – máte uprostred seba Jeruzalemský chrám, miesto, kde je Boh s vami... Jeremiáš bol vyhlásený za bludára a nepriateľa a tí, čo hlásali falošný pokoj – mali popularitu a uzanie. Dobre sa počúvalo uistenie: “nepríde na vás pohroma”!
Zvesť Božieho slova však nie je hlásaním vlastných predstáv, túžob, snov, alebo víziíí! Dnes napr. vo svete mnohé cirkevné spoločenstvá a mnohí kazatelia hlásajú tzv. evanjelium prosperity. Jeho obsah znie ľúbivo: “Ak si veriaci, Boh je tvoj Otec a Ježiš tvoj priateľ, nemôže sa ti zle vodiť, ba nemôžeš byť chudobný, ani chorý! Choroba, neúspech – to je iba prejav tvojej nedostatočnej viery, alebo nevery. – Príď medzi nás, my ťa uzdravíme a naučíme ťa správne veriť. My vieme a máme dar uzdravovať, ale musíš svoju cirkev opustiť a pridať sa k nám… Potom budeš iba chváliť Boha a radostne volať: Haleluja…atď.
Podobne sú mnohí, ktorí hovoria s veľkou ľahkosťou o novej vízii cirkvi, o tom, že misia cirkvi je vecou “techniky” a “nových foriem” a spôsobov, a evanjelium bude potom ľuďmi ľahko prijaté. Máme aj ponuky, aby sme dovolili rôznym kazateľom pôsobiť najmä medzi mladými, našimi deťmi a dorastom.
Na druhej strane, výzvy k pokániu – znamenajú vždy výzvu k uznaniu hriechov a vlastnej hriešnosti. Súčasne obsahujú aj hrozbu Božieho súdu, ak človek, vrátane každého kresťana, odmieta pokánie a plnenie Božích prikázaní.
Prorok Jeremiáš o falošných predstavách o Bohu vedel – a pripomínal, že Pán Boh “je Bohom nielen zblízka, ale aj Bohom zďaleka”. Je nad všetkým a všetkými a Jeho cesty a plány prevyšujú naše cesty a zámery. Boh nedáva požehnanie tam, kde je zjavný, alebo skrytý hriech. Ani neplní všetky túžby ľudí po okamžitej, zaručenej prosperite. Akoby On nemal možnosť, lebo nemohol trestať hriech človeka, keď je Bohom lásky. Preto ani neposlal mnohých prorokov, ktorí hlásali svoje vlastné sny, plány, alebo vízie a nenecháva bez trestu ani vyvolený národ. Tí, ktorí falošných prorokov počúvali, prijímali a ich preferovali pred pravou zvesťou, ktorou bola výzva k pokániu, očakával Jeho súd.
Pravdivosť Jeremiášovej zvesti sa dokázala až po 7O- tich rokoch, keď časť ľudu, odvlečeného do Babylonie za kráľa Nebúkadnecara sa mohla vrátiť, ale tí, čo zostali doma, alebo sa zachraňovali útekom od Egypta, zahynuli a boli zavrhnutí, práve preto, lebo nekonali pokánie.
Pán Boh koná svoj súd aj v prítomnosti. Jeho súd je vážnym upozornením pre človeka, ale nie je nemenným stavom, ak človek robí pokánie. My, ako kresťania máme veriť v Boží súd, ale nie v nemenný osud! Nemenný osud je falošné božstvo pohanov – náš Boh je láskavý Otec, ktorý kajucim dáva milosť .
Jeremiáš správne hovorí, že Jeho slovo je “ako oheň”! /v.29/Raz oheň očistný, ktorý všetko zlo a nečistotu srdca spaľuje, ale aj oheň ktorý zohrieva prestrašené svedomie a skrehnuté srdce človeka. Inokedy pôsobí “ako kladivo”, ktoré vie rozbiť aj tvrdú skalu ľudských sŕdc. Vie premeniť človeka a povolať k službe a k novote života. Duch Boží chce mocne konať a pôsobiť v nás a skrze nás aj v tejto druhej časti cirkevného roku. Amen
1. nedeľa po Sv.Trojici – Rovensko a Sobotište 2012- Ľ.Batka st.
Slovak