Arcipastier a pastieri
1 Pt 5, 1- 4:
“Starších medzi vami napomínam ako spolustarší a svedok Kristových utrpení i účastník slávy, ktorá sa má zjaviť: (2) Paste stádo Božie, ktoré je u vás, nie s nevôľou, ale dobrovoľne, ako Boh chce; nie pre mrzký zisk, ale ochotne. (3) Ani nie, ako by ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu, (4) a keď sa zjaví Arcipastier, obdržíte nevädnúci veniec slávy.” Amen
Dnešná nedeľa s názvom : Milosrdenstvá Pána
/Misericordias Domini/, druhá po Veľkej noci, nám ktorí sme sa v Ježišovom Krste stali Božími deťmi pripomína, že sme všetci ovcami jedného stáda, ktoré patrí Ježišovi Kristovi. Apoštol Peter Krista Pána nazýva Arcipastier, t.j. najvyšší Pastier.
V pomere k Nemu sme všetci ovcami Jeho pastvy. On je Najvyšší Pastier, ktorý vedie Boží ľud k budúcej sláve. Ježiš je Pánom stáda, ktorým je cirkev a súčasne je jediným Dobrým Pastierom, ako čítame u evanjelistu Jána: “Ja som dobrý Pastier”…(J 10) Aby sme si uvedomili, čo slovom “dobrý” Pán Ježiš myslí, pripomeňme si otázku bohatého mládenca položenú Ježišovi: “Dobrý Majstre, čo mám činiť, aby som sa stal dedičom večného života”? Ježiš mu odpovedal: Prečo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh”.
Tak, ako bol Hospodin jediným dobrým Pastierom pre ľud SZ a oni boli ovcami Jeho pastvy, Ježiš svojím zmŕtvychvstaním dokázal synovstvo Božie a stal sa Arcipastierom pre všetkých v Neho veriacich. Preto v pomere k Ježišovi Kristovi sme všetci ovcami .
A predsa, ten istý Ježiš je aj napr.“Skalou vekov”, a my sme sa stali v Krste “živými kameňmi” cirkvi, ktorá je Jeho stavbou. On sa stal “kameňom hlavným, uholným”. Počiatkom i zavŕšením stavby cirkvi, v ktorej sa my smieme považovať za stavebné kamene.
Podobne môžeme povedať, že sme nielen Jeho ovcami, ale v cirkvi sme sa stali aj Jeho spolupastiermi. Apoštol Peter hovorí v tomto zmysle o “kráľovskom kňazstve” všetkých pokrstených a veriacich v Pána. Podobne Peter hovorí o starších, /presbyteroch/ v cirkevných zboroch v Malej Ázii ako o spolustarších. V tom čase však slovo a hodnosť “starší” znamenalo toľko, ako dnes farár, alebo duchovný pastier cirkevného zboru. Peter má svoju zvláštnu autoritu v tom, že bol očitým svedkom Pánovho utrpenia, vzkriesenia i nanebovstúpenia. Bol “účastník slávy” Kristovej a budúcej slávy veriach v Neho na Hore premenenia.
Apoštolské povzbudenie a usmernenie predstaviteľom jednotlivých cirkevných zborov platí však aj v širšom zmysle. Totiž pre všetkých kňazov Ježiša Krista. Pre celé “všeobecné kňazstvo” veriacich. Nielen pre ordinovaných služobníkov našej dnešnej cirkvi, ale pre všetkých pokrstených, ktorí úlohu duchovných pastierov zastávajú / áno, majú zastávať/ vo svojich vlastných rodinách. Takto teda máme počúvať a prijímať napomenutie a povzbudenie spolustaršieho, apoštola Ježiša Krista, a Jeho svedka, za ktorého sa Peter pokladal.
Petrovo slovo je slovo inšpirované a založené na slove Pánovom a na svedectve Ducha Svätého. Preto ho máme všetci prijať ochotne, v pokore a s plnou vážnosťou. Prijať ho tak, aby sme boli a cítili sa ovcami vo vzťahu ku Kristu Pánu a súčasne, vo vzťahu k našim najblížnym, boli – dobrými pastiermi.
Čo znamená: byť dobrým pastierom Ježiša Krista?
Znamená to: a/ svedectvo o Ježišovi iným niesť
b/ vzor stádu ukázať
c/ veniec slávy očakávať
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Pre kňazov, ktorí sú zborovými farármi, alebo kaplánmi, platí jedna dôležté poučka, pokiaľ ide o zveť Božieho slova: Kazateľ má byť prvým poslucháčom kázne! Tak, ako sa Peter prihovoril k predstaviteľom cirkevných zborov v jeho čase, totiž ako spolustarší, tak sa má kazateľ a každý farár obracať s posolstvom Božieho slova na svojich poslucháčov ako na spolustarších.
Evanjelium, ktoré Ježiš zvestoval je to isté evanjelium, ako ho verne zvestovali aj apoštolovia a nimi vyučení spolustarší, duchovní v cirkevných zboroch. To isté evanjelium zvestuje a podáva verne aj naša evanjelická cirkev a každý farár, či ordinovaný kňaz.
A predsa, tá misia a toto posolstvo nemá končiť a doznieť iba medzi múrmi chrámu Božieho, kde je Ukrižovaný a Vzkriesený zvestovaný. Jeho misia a posolstvo má pokračovať! Má byť nesené iným. Preto tí, ktorí boli pokrstení ako deti, majú sa od malička vzdelávať a vyučovať v známosti slova Božieho. My v našej ECAV sme dokonca takí veľkí “optimisti”, že už o 14 ročných hovoríme ako o dospelých (!?) údoch cirkvi. Zo znamená, ako o vyučených a poučených kresťanoch, ktorí môžu byť napr. učiteľmi iných. Možu sa stať krstnými rodičmi a duchovne viesť svoje krsné deti. Neskôr v manželstve aj svoje vlastné.
Poverenie: “Paste stádo Božie, ktoré je u vás”, neplatí teda len a jedine pre zborového farára, ktorý v cirkvi slovo Božie verejne vyučuje, ale pre každého pokrsteného. A najmä pre rodičov, ktorí o pokrstenie, “vysvätenie” svojho dieťaťa za kňaza požiadali a ktorí pri Krste Ježišovom sľúbili, že ho tak budú aj viesť a vychovávať!!
Nielen pre zborových farárov, kaplánov, alebo biskupov cirkvi platí: “Paste stádo Božie, ktoré je u vás, nie s nevôľou, ale dobrovoľne, ako Boh chce a ochotne”– ale aj pre rodičov a krstných rodičov. Prečo tak nerobíme v rodinách, keď toto je naše učenie a poznanie? Prečo sa spoliehame len na verejné vyučovaniev chráme, alebo v školách? Prečo súkromné, osobné a osobitné vyučovanie, nesené láskou a dôverou v rodinách zanedbávame? Tu vidím hlavný dôvod ochladania lásky mnohých a následnú neschopnosť zaradiť sa do spoločenstva cirkvi.
Pokiaľ ide o zborových kňazov a farárov, hoci majú svoje cirkevné vokátory – t.j.písomné dohody s CZ, lebo inú prácu nekonajú, predsa nemajú službu Slova konať jedine a na prvom mieste pre “mrzký zisk”. Napokon tí, ktorým ide na prvom mieste o zisk, do cirkevnej služby iba málokedy vstupujú. Ak sa tak stane, často z nej pomerne rýchlo aj odchádzajú, lebo ich predpoklady sa sotva naplnia. Odmena za prácu a duchovnú službu má však byť primeraná a adekvátna, lebo platia aj iné slová Písma. Napr.: ” Hoden je pracovník svojej mzdy.”
Milí bratia a sestry!
Aj v dnešnú nedeľu sme teda oslovení Božím posolstvom všetci.
Všetci kňazi, nielen tí ordinovaní, ale aj neordinovaní. Spoločne sa máme starať o tých, ktorí sú nám zverení nielen po telesnej, ale i duchovnej stránke. “Pásť stádo Božie” znamená: “vodiť ho na zelené pastvy slova Božieho a k osviežujúcim vodám sviatostí”, vo vedomí, že sa staráme o tých, ktorým nám sám Ježiš Kristus zveril. On ich duše z našej ruky bude raz vyhľadávať!
Bratia a sestry!
Druhú dôležitú vec, ktorú spomína ap. Peter pastierom, učiteľom a všetkému kráľovskému kňazstvu Pána Ježiša je: byť vzorom stádu.“Nie aby ste panovali nad dedičstsvom, ale buďte vzorom stádu”.
Aj toto slovo platí na všetkých úrovniach života cirkvi. Na tých najvyšších miestach, kde ide o špecifické, osobitné úlohy a povinnosti biskupov a cirkevných predstaviteľov, ale aj na úrovni vlastnej rodiny, kde ako otec, matka, rodič máme sa cítiť i počínať si ako kňazi Ježiša Krista!
“Exempla trahunt” – príklady priťahujú, hovorí staré latinské príslovie. Ono platí aj pre otcov a matky v rodinách, vo vzťahu k deťom a mladým generáciam. Veď ani prísna kresťanská výchova, vyučovanie a poznanie Zákona Božieho – Desatora a jeho vysvetlenia, práve tak ako radostná zvesť evanjelia, nemá začínať a končiť na pôde cirkvi, alebo v škole, ale doma, v rodine!! Páve tu je priestor aj pre osobný príklad, príklad vlastného života, čo je najlepšie misiou a vyučovaním. Pýtajme sa, či tak konáme?
Milí bratia a sestry!
Aj tretia požiadavka ap.Petra opäť nechce znieť iba jednosmerne! Tzn. smerom k starším a zborovým farárom, diakonom, kaplánom, seniorom, alebo biskupom cirkvi.
“Nádej budúcej slávy”, ktorá ako výdobytok Kristovho veľkonočného víťaztva zneje ako dobrá a radostná zvesť, je cenná a dobrá správa aj pre všetky rodiny. Iste aj pre nové generácie detí a mládeže. Je vzácna pre tých, ktorí v jej sile a v dôvere v Božie zasľúebnie môžu hodnotiť svoju službu, roky nasledovania, neraz roky poznačené námahou i únavou.
Nádej budúcej slávy nezahanbuje nikoho! Ani tých, ktorí sa zatiaľ musia ešte veľa učiť, aby mohli evanjelium čistotne a verne podávať ďalej. Ak by sme stratili zo zreteľa tento cieľ večnosti, stratili by sme dôležitý zdroj sily, potešena i povzbudenia v nasledovaní Krista. Toto je posolstvo, ktoré ako poznanú pravdu z Písma svätého smiem aj dnes vám všetkým odovzdať.
Preto: Ako dobrí pastieri – iným svedectvo o vykúpení v Kristu nesme. V súlade s prijatou zvesťou sa v cirkvi i v rodinách žiť usilujme, a spoločne, v pevnej dôvere nevednúci veniec slávy očakávajme! Amen.
2.nedeľa po Veľkej noci- Sobotište 2012- Ľ.Batka st.
Slovak