Kríž – víťazný oblúk
Kol 2, 12-15: “…keď ste boli s Ním pohrobení v Krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych. (13) Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky (14) a dlžobný úpis, – ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž. (15) Na ňom odzbrojil kniežatstvá a mocnosti a vystavil ich verejne posmechu, triumfujúc nad nimi.” Amen
Bohumilí kresťania!
Turisti a návštevníci veľkých a starých miest ako sú Rím, Paríž a mnoho iných, majú možnosť vidieť rôzne pamiatky a staré stavby. Medzi nimi i tzv. víťazné oblúky. Takým je napríkad známy Títov víťazný oblúk v Ríme. Titus bol rímsky vojvodca a neskorší cisár, ktorý vošiel do dejín tým, že dobyl a zničil Jeruzalem a kruto potlačil židovské povstanie. Na tomto víťaznom oblúku je možné vidieť zotročených Židov i korisť z Jeruzalemského chrámu: zlatý stôl a svietnik. Izrael ako štát na temer dve tisícročia zanikol, Židia boli ponížení a rozprášení. Takýchto víťazných pamätníkov bolo v dejinách postavených veľa.
Chcem dnes povedať, že najviac “víťazných oblúkov” má po celom svete postavených Pán Ježiš Kristus, Víťaz nad smrťou. Znakom Ježiša Krista zostal navždy kríž. Niekedy sú kríže honosné, s korpusom, inokedy jednoduché, ale vždy hlásajú jedno: Ježiš je Víťaz! Víťaztvo, ktoré získal a vydobyl, je víťazstvom života nad smrťou a nad jej pôvodcom, nad pokušiteľom, ktorý strhol ľudí do hriechu. Aj samotná moc hriechu sa javí ako otroctvo, ktoré spútava a zotročuje ľudí. Pavel je jeden z tých, ktorý síce nie kladivom a kamenárskym dlátom, ale slovom staval Ježišovi Kristovi “víťazné oblúky” na rôznych miestach v Malej Ázii i v Európe. Vidíme to aj v jeho liste kolosenským kresťanom. Svedčia o tom tieto jeho slová: Kristus “dlžobný úpis, -ktorý s predpismi zákona proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž. Na ňom odzbrojil kniežatstvá a mocnosti a vystavil ich verejne posmechu triumfujúc nad nimi”.(v.14-15)
Veľkonočný triumf znamená ponuku slobody od hriechu, získanú dielom a bojom Ježiša Krista. To, čo zákon Boží nariaďoval a prikazoval, čo však bolo obchádzané, ponižované neplnením zákona, to Ježiš nahrádza darom slobody a ponukou svojich zásluh. Ponukou a možnosťou: “žiť pod Ním v Jeho kráľovstve”.
/MK/ Žiť pod Jeho Božskou mocou a chodiť v novote života. Žiť tak, že sa smieme cítiť ako spoluvíťazi a môžeme dokazovať vďačnosť novým, lepším a čistejším životom, ktorý má svoj cieľ v Jeho večnom kráľovstve.
Kríž je teda znakom záchrany a vyslobodenia. Je skutočným “víťazným oblúkom” zmŕtvychvstalého Krista Pána! Kríž, ktorý mu bol pripravený ako znak porážky, stal sa znakom a symbolom nie iba Jeho smrti, ale aj víťaztva Pánovho. Na ňom “nepriateľov odzbrojil – a verejne ich vystavil posmechu, triumfujúc nad nimi”!
Preto ap.Pavel spieva hymnu víťaztva tak, ako ju poznáme z 1. listu Korintským: ”Kde je, ó smrť, tvoje víťaztvo, kde je, ó smrť, osteň tvoj?” (1 K 15,55, Oz 13,14)
Tí, čo sú Kristovi, smú a môžu s radosťou spievať vždy tú istú hymnu víťaztva a s ochotou sa stavať pod kríž. Nie je len znamením boja a utrpenia, ktoré Pán musel podstúpiť, ale aj znamením víťazstva! Tento veľkonočný triumf a jeho ozvena neprestáva v cirkvi znieť ani po výročitých sviatkoch. Pokračuje v celom poveľkonočnom období. Tak, ako pôstna doba trvá 4O dní, tak aj doba veľkonočná je 40 dňovým obdobím a pripomenutím, že víťaztvo života nad smrťou patrí Pánovi Ježišovi.
To, čo prijal aj ap.Pavel ako veľký dar víťaztva a slobody, smie prijať každý. Nemusíme nezainteresovane pozerať na Víťaza, ale smieme mať na Jeho víťaztve podiel a plnú účasť. Človek hriešnik sa smie cítiť nie ako porazený spolubojovník diabla a služobník hriechu, ale ako oslobodený skrze Krista.
Bratia a sestry v Pánovi!
V týchto aprílovch dňoch si obce a mestá na Slovensku pripomínajú oslobodenie a víťaztvo nad fašizmom a nacizmom, zhubnou ideológiou 20 storočia, ktorá mala svoje tragické dôsledky. Slovenský štát sa spojil na začiatku s Hitlerom, ako symbolom tejto ideológie. Tak aj slovenská armáda bola napokon spolu s ním vlastne porazená. Napriek tomu sa Slovensko smelo po vojne pripojiť a postaviť medzi víťazov, po dohode a súhlase víťazných mocností. Nejdem teraz popisovať všetky dôvody a argumenty, ktoré k tomu viedli. Pre Slovensko ako štát to bolo jednoducho darom. Zmluva a dohoda všetkých strán, majúcich účasť na víťaztve však mala takého ducha, že nepôjde len o pripojenie našej krajiny k víťaztným stranám, ale že tie falošné, násilné a totalité ideológie sa nebudú nikdy tolerovať a propagovať. Musia zostať naveky ponížené a vystavené verejnému posmechu. Za nimi je totiž niekoľko milónov obetí ľudských životov. Napriek tomu neraz vidíme aj dnes, nielen v Európe, ale aj u nás sú skupiny, ktotré sa k totalitným ideológiam, myšlienkam a spôsobom vracajú.Vieme, že je to nezodpovedné, nevďačné a nebezpečné…
Milí bratia a sestry!
Pre každého Kristovho vyslobodeného a vykúpeného je nedôstojné a nebezpečné vracať sa späť do myšlienkového i skutočného područia zvyškov zlej moci. Ona parazituje v našich údoch, v našich telách i v našich hlavách. Hriešna podstata človeka je tým “korienkom”, ktorý ako burina na jar znovu a znovu vyráža na povrch zeme, do nášho nového života.
Akú zmluvu s Víťazom má na mysli ap.Pavel, ktorá nám, zlorečeným a hriešnym ľuďom umožňuje mať istotu nového občianstava, novej príslušnosti a nového života?
Je to zmluva Krstu svätého. V Krste svätom sme získali účasť na diele Pána Ježiša Krista a na Jeho zásluhách. Získali sme jednak účasť na Jeho smrti, na Jeho utrpení, na Jeho obeti. Spolu s Ním sme – skrze Krst všetci pokrstení- boli pohrobení v smrť . Starý Adam, hriešny človek v nás, bol umŕtvený a utopený. Krst je smrťou, bojom, v ktorom prijímame smrť, ale vždy spolu s Kristom. Nemusíme sa jej báť, ak veríme, že Ježiš v smrti nezostáva, ale za ňou nasleduje obrat a víťazný vzostup. Ak sme my s Ním spojený, a On to ustanovením Krstu umožňuje, spolu s Ním sme aj kriesení a vzkriesení. Spolu s Ním máme dar víťaztva pre seba, aby sme “chodili v novote života”. (R 6, 5- 6) Chodili, žili, nie so zlým svedomím a zamračenou tvárou, ale aby sme mali radosť z víťaztva.
S Ním ste boli pohrobení – pochovaní, pripomína apoštol nielen kolosenským, ale všetkým kresťanom. Spolu s Ním sme boli v tom istom Krste aj vzkriesní, oživení ako noví ľudia. Boh sa na nás totiž ako na nových ľudí díva, a vidí nás ako tých, ktorí sú s Kristom. Takto nás hodnotí a priznáva nám účasť na víťatzve, hoci sme sami preň vlastne nič neurobili. A predsa nám odpustil všetky naše priestupky, našu “kolaboráciu a spoluprácu s nepriateľom”, očakávajúc, že budme už inak žiť, inak konať o iné sa usilovať a to, čo tu bolo predtým, trvalo potláčať!
Zmluva s Víťazom z Jeho strany platí navždy a my každodenne cez pokánie máme všetky výstrelky starého Adama v nás umŕtvovať a likvidovať v zárodku. Ak by sme to nerobili, mohla by mám burina hriechu prerásť cez hlavu a zadusiť ten nový život v nás, ako sa to, žiaľ, už mnohým stalo.
Milí bratia a sestry,
keď si uvedomujeme, že sme pokrstení, znamená to – že sme “vzkriesení”! Krst a krstenie je teda v konečnom dôsledku kriesenie. Byť s Pánom, znamená nielen to, že formálne postavíme víťazný oblúk Ježišovi! Že máme kostol s krížom na vrchu a že celé Slovensko je posiate krížami. Že ho možno nosíme ako zlatý šperk na krku, na retiazke. Nech to znamená, že trvalo a denne ďakujeme za dar víťaztva a podľa zmluvy, do ktorej nás Víťaz pozval a umonžil nám v nej žiť, bojujeme denne dobrý boj viery. Tak, ako totalitné myšlienkové systémy v spoločnosti treba potláčať denne, tak aj zárodky starého Adama v nás. K tomu si aj dnes spoločne vyprosujeme novú silu skrze Ducha Svätého. V Jeho moci a sile statočne bojujme v spoločenstve verných dobrý boj viery, proti starému Adamovi v nás. A s Kristom Pánom spojený v slove a sviatostiach radostne pozerajme do budúcnosti, ktorá je pre nás jediná: slávna budúcnosť vykúpených Božích detí. Amen.
1.nedeľa po Veľkej noci – Sobotište 2012 – Ľ.Batka st.
Slovak