10. MÁJ
Len ako dych sú ľudskí synovia, synovia muža sú len klam; na váhe vyskočia vysoko, spolu sú ľahší ako dych.
Žalm 62, 10
Tu sa pýtaš: Akože je človek nič, veď je predsa Božím stvorením a stvorenstvom? Odpoveď: Dávid nehovorí o stvorenstve ako o takom, lež o použití stvorenstsva. T.j.: Človek je iste dobrá vec, môže však dôjsť k jej zneužitiu. Ako? Niekto chce na nej budovať a jej dôverovať. Toto upotrebenie je nanič. Prečo, Neisté je oboje, jeho život i srdce.
Piesok a voda sú tiež dobré veci; ale ak by som chcel na nich budovať dom, vtedy by boli ničím a menej ako nič. Ak však pijem vodu a ňou sa umývam, je to v poriadku a užitočné, lebo je na to stvorená a také je jej použitie.
Akože sú ľudia menej ako nič? Čo môže byť menej ako nič? Odpoveď: Čo nie je ničím, neoklame nikoho. Avšak kto vkladá dôveru v to, čo nie je ničím, ten má dvojakú škodu, jednu, že nič tým nezískava, druhú, že stráca to, čo na to vynaložil.
Teda, kto nič nemá, ten naozaj nevlastní nič a nič na to nevynaložil.
Kto však v človeka dôveruje, napriek tomu, že nič nezíska, príde aj o to, čo vynaložil, a všetku svoju nádej aj majetok stratí a zničí pre nič, v ktoré dúfal.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty