5. MÁJ
(Boh) väzňov vyvádza k blahobytu; len odbojníci ostávajú vo vyschnutej krajine.
Žalm 68, 7
Keď človek hynie a je na dne so všetkými svojimi silami, činmi a existenciou, a stojí pred nami len ako úbohý, zatratený hriešnik, úplne opustený, potom prichádza Božia pomoc a sila. (Jób 11)
Keď spoznávaš, že si úplne v koncoch, zažiariš ako Zornička. Lebo kto nepociťuje hriechy, ten nehľadá nijakú milosť, ani nijaké evanjelium, ani vieru; preto je zákon svedomia väzniaci ako okovy, povraz a väzenie.
Boh nás nevyvádza zo zajatia, keď sa nás zmocňuje tieseň, lež necháva v ňom pokorených a trýznených, kým nezatúžime z celého srdca po Jeho milosti. Potom prichádza On a dáva svoje Slovo, na ktoré sa spoliehame a nechávame sa ním viesť, taže namiesto zdeseného, otupeného svedomia nadobúdame svedomie pokojné a pevné.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak