Zisk kresťana
Fil 1,15-21:
“Pravda, niektorí kážu Krista zo závisti a hašterivosti, ale iní predsa z dobrej vôle. (16) Tí, čo to robia z lásky, vedia, že som tu na obranu evanjelia,(17) ale ktorí zvestujú Krista z hašterivosti a nie z čistého úmyslu, myslia si. že pridajú súženia mojim okovám. (18) Ale čo? Nech sa len Kristus zvestuje akokoľvek, či naoko a či úprimne, ja sa tomu len teším a budem tešiť. (19) Veď viem, že mi to (všetko) poslúži na spasenie pre vaše modlitby a pomocou Ducha Ježiša Krista, (20) ako aj vrúcne čakám a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou ako vždy, tak aj teraz len Kristus bude oslávený na mojom tele, už či životom a či smrťou. (21) Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.” Amen
Milí bratia a sestry v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!
V časoch pred novembrom 89 som zažil zaujímavú epizódku. Na faru zavítal muž v mojom veku a prejavil záujem o rozhovor o náboženských otázkach. Bol učiteľ . Býval v susednej dedine, vzdialenej asi 2 km. Keďže sa blížil koniec prázdnin, vyjadril smútok nad tým, že sa prázdniny končia a prestane konať rôzne brigádnické, pomocné práce a bude musieť zase len učiť za malý plat. Spýtal sa ma, ako to, že ja mám auto, keďže môj príjem bol vtedy ešte menší ako jeho. Vysvetlil som mu, že si tiež privyrábam prácou v záhrade a vo fóliovníku. Prejavil o to záujem s tým, že by niečo podobné aj on skúsil. Lenže ukázalo sa, že on nemá ani záhradu, ani potok za záhradou, ani skúsenosti s takouto prácou. Potom postupne prechádzal rôzne povolania, počnúc od fotografovania svadieb, cez všetky remeslá a sníval, čo by robil, dokonca, čo by sme mohli aj spolu robiť a “podnikať”. Keď pred polnocou prišiel s nápadom, že najlepšie by bolo, keby sme začali brúsiť náhrobné kamene, lebo to vraj dobre vynáša, manželka vstala od stola a ospravedlnila sa. Hosť pochopil, že je čas odísť. Nikdy viac som ho odvtedy nevidel…
Spomenul som si na túto príhodu a na nespokojnosť s učiteľským povolaním v súvise s dnešným kázňovým textom. Apoštol Pavel spomína záujem viacerých ľudí, zvestovať Kristovo evanjelium, hoci to nebolo ani vtedy žiadne lukratívne povolanie. Skôr naopak. V druhej polovici 1. storočia bolo povolanie a služba apoštola vysoko rizikové povolanie. Ap.Pavel písal filipským kresťanom z väzenia. Podobnú skúsenoť mali aj iní apoštolovia. Je teda prekvapujúce, že napriek nepriateľstvu voči cirkvi, našlo sa viacero ľudí ochotných hlásať zvesť o Kristu.
Dnes žijeme v časoch náboženskej slobody, ale záujem mužov postaviť sa do duchovnej služby sa nijako dramaticky nezvýšil. V prvopočiatku po “nežnej” sa tak azda aj zdalo, ale dnes je tu už stav akoby “po vytriezvení”. Viacerí dokonca duchovnú službu opustili z rôznych dôvodov. Dnešná nedeľa vyzýva však všektých nás, aby sme z duchovného chleba, evanjelia Pána Ježiša Krista žili a potom s Ním raz aj umierali!
Buďme verní, až do smrti!
1. evanjelium verne hlásajme
- s ťažkosťami vždy počítajme
- o víťaztve s Kristom nepochybujme
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Keď sa popri apoštoloch objavovali v prvotnej cirkvi aj mnohí iní kazatelia a nositelia evanjeliovej zvesti, je prekvapujúca motivácia mnohých z nich. Apoštol Pavel hovorí a píše o ľuďoch a udalostiach skoro neuveriteľných: “Niektorí kážu Krista zo závisti a hašterivosti, ale iní predsa z dobrej vôle”.
On sám sa dostal pre svoju misijnú službu do väzenia (v.13) a preto je nám dnes veľmi ťažko pochopiť motív týchto kazateľov. Pri bližšom skúmaní Pavlových listov zisťujeme, že sa v cirkvi často boril s protivníkmi, s tzv. židokresťanmi a ich židovčiacimi kazateľmi. Išlo o ľudí, ktorí uverili v Ježiša Krista, ale nechceli sa vzdať ničoho z predchádzajúcej viery a života, pokiaľ išlo o židovské zvyky a obyčaje. Tieto zvyky neraz povyšovali nad hodnotu diela samotného Ježiša Krista. S nimi zvádzal veľa duchovných zápasov. Je ťažké jednoznačne tvrdiť, že sa jedná o podobných kazateľov aj v tomto konkrétom prípade, keď o nich píše, že chcú “pridať súženia jeho okovám”.(v.17) Aké teda mohli byť teda pohnútky a motívy niektorých?
Iste videli prekvapujúce misijné úspechy ap.Pavla, nielen v židovskom prostredí v diaspore v Malej Ázii, ale aj medzi pohanmi, najmä Grékmi. Stalo sa, že napr. v Lystre apoštolov prijali a po vyliečení nemocného ich pohania oslavovali priam ako bohov. Dokonca im chceli aj obetovať ako božstvám býky v Jupiterovom chráme. (Sk 14,8-19) Samozrejme, oni nič z toho neprijali, ale ich autorita v oblasti duchovno – náboženskej rástla. Stávali sa známymi vo vtedajšom svete. To mohol byť jeden motív.
Druhý bol osobnejší. Filipskí kresťania, síce ako jediní spomedzi Pavlom založených zborov, prispeli nielen na zbierku, organizovanú pre chudobných jeruzalemských kresťanov, ale prispeli milodarom priamo aj na jeho osobné príjmy a výdavky.(4,10nn) Pavel im za to ďakoval, hoci to vyslovene nežiadal. Ale chválil filipských, že správne pochopili evanjelium a vyvodili z počutého aj správne a logické závery. Možno ten milodar niektorých inšpiroval k hlásaniu evanjelia a mysleli, že je to ľahký a jednoduchý spôsob zárobku a zabezpečenia svojej existencie. Ak aj Pavol bol vo väzení, možno si mylseli, že im sa to nestane, lebo budú šikovnejší.
Ap. Pavel nerozoberá motiváciu všetkých tých, ktorí sa chceli stať kazateľmi a je mu jasné, že nie všetci majú také pohnútky, aké mal on sám. Jednako hovorí: “Nech sa len Kristus zvestuje akokoľvek, čo naoko a či úprimne a z lásky, ja sa tomu len teším a budem tešiť”. Je za tým postoj samotného Pána Ježiša, ktorý hovoril o vtedajších farizejoch a zákonníkoch: “Počúvajte ich, ale podľa ich skutkov nerobte”!
Napokon aj apoštol Judáš, ktorý zradil Pána, predsa len vykonal Pánom zverenú úlohu a vydal svedectvo, ktoré samo osebe je pravdivé: “Zradil som krv nevinnú”! Pán Ježiš je naozj je nevinný Boží baránok, ktorý trpel a zomrel za nás a naše hriechy.
Dnes v našej cirkvi zápasíme o to, aby všetci pokrstení evanjelici ako kňazi Ježiša Krista konali a nehanbili sa za zvesť evanjelia. Nie sú všetci pokrstení farári, ale všetci pokrstení sme kňazi. Tvoríme Jeho procké a kráľovské kňazstvo. Nie všetci pokrstení zostávajú vo viere pevní, neklátiví. Možno sú dokonca iba pochybujúci, či duchovne odumierajúci. Ale jednako s apoštolom Pavlom hovoríme a vyznávame:” Nech sa len Kristus zvestuje” – najmä v rodinách. Nech všetci otcovia a matky, hoci sami možno nie sú ideálnymi vzormi kresťanskej viery a života, predsa len hlásajú evanjelium. Za touto túžbou a odvahou je viera v hodnotu samotného Slova Pánovho. Dôvera v silu a moc Jeho evanjelia, ktoré pôsobí bez ohľadu na samotnú hodnotu, či tzv. duchovnú výšku kresťana, kazateľa, rodiča, či presbytera. Evanjelium Ježiša Krista je a zostáva “mocou Božou na spasenie každému veriacemu”. Aj keď najvnútornejšia motivácia nemusí byť práve najčistejšia…Evanjelium je a zostane “zlatým šperkom, aj keď ho nosí človek nehodný a hriešny”. Je to “zrno samorastúce”- a má svoj jedinečný a osobytný život. Vždy môže apsoň niektorým slúžiť na spasenie a dosiahnutie večného života.
2. Milí bratia a sestry!
Kto chce stáť v službe Pánovej, v službe Jeho evanjelia úprimne a s láskou sa tejto službe odovzdať a vie v koho uveril, musí počítať s tým, že ponesie na bedrách nielen niečo zo slávy samotného Božieho Syna, ale aj niečo z Jeho kríža. Musí počítať s ťažkosťami a problémami. Nemusí ísť o hrozbu straty života, alebo straty zamestnania, či spoločenského postavenia. Ale každá doba má svoje vlastné výhrady voči Ježišovi Kristovi, voči Jeho Cirkvi a jej službe. O to sa, takpovediac, “nemusíme báť”…
Vieme, že najmä v rečiach na rozlúčku Pán Ježiš o tom učeníkom hovoril viackrát. Vždy hovoril, že cesta s Ním a za Ním je “úzka cesta a tesná brána”. Učeníkom tiež povedal: “Buďte opatrní ako hady a prostí ako holubice”- čiže kresťan má byť pozorný a opatrný. Musí počítať s tým, že evanjelium nie je z tohoto sveta, tak ako Kristus nie je z tohoto sveta. Preto ani Božie deti nie sú deťmi len tohoto sveta.
Terajšie generácie krasťanov sú zaskočené a frustrované zo skutočnosti, že po počiatočnom zdanlivom obrátení sa Slovenska a ľudí k cirkvi, nastáva odliv. Keď prichádza akási dezilúzia a sklamanie, veď kresťanstvo nemá žadne výsady, ani spoločenské uznanie, ani finančné krytie a to čo má, je zazlievané. Cirkev je terčom nepodložených útokov, závisti, či nenávisti. Opäť sa hovorí o odluke financovania cirkvi od štátu, lebo vraj štát na cirkvi dopláca a tým aj tí, ktorí nie sú kresťania. Pri pozornejšom pohľade a skúmaní sa môže ukázať, že je to skreslený obraz, dokonca možno až klamlivý, ako sa to vlani potvrdilo v susudných Čechách.
Ale nevraživoť zostáva a kresťan nesmie počítať, že bude milý svetu. Ide o to, aby sme sa snažili byť milí Pánu Bohu a neopúšťali spoločné zhromaždnia. Aby sme žili zo slova Pána Ježiša Krista a Jeho “magny charty”, totiž evanjelia a podľa zákona Božieho konali. V tom sa povbudzujme vždy znova, aby sme neklesali na duchu.
- Milí bratia a sestry!
Život z evanjelia znamená aj život z posolstva o trpiacom Ježišovi. On naozaj pretrpel kríž, prijal horký kalich a vypil ho až do dna… A predsa je Jeho cesta cestou víťaztva! On bol nielen ukrižovný, ale je aj vzkriesený a oslávený Pán. Preto žiť a byť s Kristom je vždy v konečnom dôsledku víťazstvom.
Ap.Pavel vyznáva: ” Mne žiť je Kristus a umrieť zisk”! Tento odkaz je dôležitý aj pre nás. Život s Ježišom nemusí byť životom na výslní, ani jednoduchý, ale je napokon životom, ktorý vedie do slávy neba! To je dôležité mať na mysli a na pamäti pri všetkých ťažkostiach a problémoch bojujúcej pozemskej cirkvi. S pevkyňou M.Royovou sa povzbudzujme: Smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť… (Sp.475,1) a s apoštolom Pavlom vyznávajme: “Mne žiť je Kristus a umrieť zisk”! Amen
4. pôstna nedeľa 2012 – Rovensko a Sobotište- Ľ.Batka st.
Slovak