Ja som pravý vínny kmeň… /výročná správa/

                                                      Výročná kňazská správa za rok 2011

 

prednesená Ľubomírom Batkom, zborovým farárom na výročnom celozborovom konvente CZ ECAV so sídlom v Sobotišti, ktorý sa konal dňa 12.2.2012 v chráme Božom v rámci hlavných SLB.

 

Ján 15,1-8

s dôrazom na v. 5: Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť”. Amen

 

       Velebný konvent, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

 

       Podobenstvo PJK, ktoré je v cirkvi pomerne dobre známe má tú výhodu, že nám pomôže lepšie a hlbšie si uvedomiť základné skutočnosti o živote cirkvi, s ktorými máme vždy počítať. Pri pohľade na život nášho cirkevného zboru v uplynulom roku 2011 platia slová Pánove rovnako, ako o celej všeobecnej kresťanskej cirkvi. Prvou a základou skutočnosťou, vyplývajúcou z tohoto podobenstva, ako aj z iných slov Písma Svätého je skutočnosť, že cirkev je živý organizmus.

    Nikto z ľudí, ani žiaden iný živý organizmus si život nedal sám,  ale ho prijal ako dar a úlohu. To platí aj o organizme cirkvi. Ani ona si nedala život sama. Spoločenstvo veriacich v Ježiša Krista ako Pána, nevzniklo ako nejaké občianske združenie, alebo organizácia ľudí, ale vznikla duchovným znovuzrodením ľudí skrze Ducha Svätého na prvé Letnice. Podrobnejšie máme o tom zachytené svedetco v Sk ap. v 2.kap.

      Naplnenie Kristovho sľubu a zoslanie Radcu, Ducha Svätého, bolo konaním celej Trojice Svätej, ktorého výsledkom bolo udelenie Krstu svätého a vznik viditeľného spoločenstva cirkvi v Jeruzaleme. Takto sa cirkev zrodila, takto žije, takto rastie a môže rásť, prinášajúc primeranú úrodu ovocia, ktoré je Bohu milé. Začiatok tejto udalosti je však v Božom konaní už v inkarnácii (vo vtelení) Ježiša, ktorým sa začal realizovať Jeho príchod ako Spasiteľa a tak Jeho dielo vykúpenia a spasenia. O tom hovorí Pán Ježiš už v úvode svojho podobenstva: “Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník”. Aktivita je teda jednoznačne v rozhodnutí a konaní nebeského Vinohradníka. On najskôr zasadil do tohoto sveta nový, ušľachtilý vinič, “vínny kmeň”, ktorým je Boží Syn Ježiš. Pán Ježiš zdôrazňuje, že “je pravý vínny kmeň”, pretože iné Božie deti, potomkovia prvého Adama, Božieho syna, stali sa “nepravými” vínnymi kmeňmi. Splaneli do tej miery, že sú súce iba na vyhodenie z vinice, do ktorej boli Pánom Bohom zasadené. Predovšetkým v cirkvi si túto jedinečnosť Ježiša musíme uvedomiť. Človek má tento pravý vínny koreň a kmeň poznávať a uznávať Jeho hodnotu. Každý sa môže potešiť tým, že môže byť do tohoto kmeňa “zaštepený”, včlenený a môže mať účasť na Jeho živote a existencii. Tak, ako sa to dialo na prvé Letnice, tak sa to deje znovu a znovu. Vždy je tu niekto, kto je poverený zvesťou o Božom zámere, ako ho vyjadril už prvý Poslaný, Ježiš Kristus: ”Pokánie čiňte a verte v evanjelium” (Mk 2)

  

2. Tak, ako vinohradník vysádza vinicu preto, aby prinášala úžitok a podstupuje veľkú prácu pre tento cieľ, aj nebeský Vinohradník zasadil v tomto svete “pravý vínny kmeň”, aby priniesol úžitok. Aby  dal a zachoval pre život to, čo by inak muselo zahynúť.To isté platí aj o ratolestiach, ktoré sú do vínneho kmeňa zaštepené. Majú prinášať primeranú úrodu. Preto majú niesť na sebe aj iné ratolesti, ktoré sú, alebo sa stanú rodivé a raz očakávanú úrodu prinesú. Preto sa nebeský Vinohradník o svoju vinicu a celý vínny kmeň primerane stará. Táto zem je v neprestajnom zornom poli Božej starostlivosti. Je učinená “úrodnou a plodnou” a nebesá neprestajne dávajú rosu z hora, aby zavlažovali listy, kmeň a ratolesti vínneho kmeňa. 

     Žiadna ratolesť nežije sama zo seba, ale len zo živého spojenia s inou ratoleťou, keď je súčasne spojená s vínnym kmeňom. Hrubšie a staršie sú skôr nosnými a mladšie sú a majú byť rodivými. Prvé majú úlohu vyživovať tie mladšie a na tú istú úlohu majú tie mladšie pripravovať. To všetko je však možné iba vďaka tomu základnému spojeniu, ktorým je napojenie na vínny kmeň. Iba vďaka Jeho koreňom my ako ratolesti: “žijeme, hýbeme sa trváme”. To platilo teda aj o našom živote ako kresťanov v uplynulom roku, platí to dnes i naveky.

   

    Nebeský vinohradník však koná ešte viac. On sám robí aj preventívnu ochranu ratolestí na vínnom kmeni, keď totiž “každú suchú ratolesť, ktorá neprináša ovocie odrezáva”. Ako sme ďalej počuli, nielen odrezáva, ale aj vydáva na spálenie. Podobne aj  všetky “odlomené ratolesti”. Také sú “uvrhnuté na oheň a zhoria”. Už Ján Krstiteľ pripomenul, že Ten, ktorý prichádza po ňom je väčší ako on, lebo “bude krstiť Duchom Svätým a ohňom”. Ježišov Krst je duchovným spojením človeka s Ním ako vínnym kmeňom. 

     To však neznamená, že živý organizmus cirkvi stojí mimo Božieho súdu. Nie je prioritnou úlohou ratolestí vykonávať súd. Koná ho a v podobe posledného súdu vykoná sám Boh. Ak však prestáva plniť funkciu tá časť ratolesti, ktorá nás má držať a niesť  – môžeme sa právom ozvať, lebo sme živým organizmom. A ak začína napríklad “vädnúť puk a list”, treba skúmať, kde je príčina. Obyčajne však príčina nie je v samotnom puku, alebo v zelenom liste, či v najmenšej ratoliestke, ale v tej časti ratolesti vínneho kmeňa, ktorá má vyživovať a držať mladé a najmladšie časti. Tie staršie majú vyvinúť úsilie tak, aby tie mladšie a perspektívne boli vystavené “lúčom slnka, dažďa rosy zhora”. 

      Tu povedzme s celou otvorenosťou a naliehavosťou, že úloha tých starších a pevnejších ratolestí je bezpodmienečne nevyhnutná. Zároveň starší, ktorými sú  v živom organizme cirkvi: rodičia, krstní i starí rodičia,  majú plniť popri vyživovacej funckii i strážnu funkciu. Takto existuje a bude existovať spoločenstvo cirkvi. Vo vedomí hodnoty vínneho kmeňa, ktorým je Kristus Pán, vo vedomí nášho živého a zdravého spojenia s Ním, a vo vedomí našej úlohy živiť i chrániť naše a nám zverené najmenšie ratolesti a ratoliestky. Naša ECAV má dobré učenie o všeobecnom kňazstve veriacich a práve tu, v skupinke nazývanej rodina, je ho potrebné uplatniť a naplniť. Iba tak obstojíme ako “dom Boží” pod súdom Božím. Nielen tým posledným, ale už tým dnešným a aktuálnym. “Každú ratolesť na mne , ktorá neprináša ovocie odrezáva”. 

     

      Dôležité však je vedieť aj to ďalšie, čo hovorí v tomto obraze Pán Ježiš. Že totiž “každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby viac ovocia prinášala”. Nebeský vinohradník teda nožnicami a nožom zákona neraz “reže do živého”. Vinohradníci, keď strihajú vinič, hovoria, že vinič “plače”. Kresťan nie je teda vyňatý ani spod osobného súdu v časnosti. Súčasne však vieme, že Pán Boh nikoho nedovolí skúšať nad možnosť. Jeho výchovný rez spravidla nie je celkom bezbolestný, nie je bez sĺz, alebo otázok. Súčasne  platí: “Čo Boh činí, to dobré je…”. 

     Rozhodujúce je, aby sme zostávali v živom, duchovnom spojení s Kristom, vínnym kmeňom. To, čo nás živí, chráni a čo dáva silu k prinášaniu úrody v podobe kresťanského života je Slovo Kristovo. “Bezo mňa nemôžete nič činiť”, hovorí Pán Ježiš. To je reč nie o našom telesnom konaní, ale o duchovnom živote a novote života, prejavujúcom sa v kresťanskej etike, v kresťanskom životnom štýle a konaní. “Ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete.” -Vtedy žijeme nie zo seba, ale z vínneho kmeňa PJK.  Či už ide “slovo neviditeľné”, zvestované skrze kazateľský úrad v cirkvi, alebo “slovo viditeľné” /Luther/, podávané v Krste svätom a pokrsteným ďalej vo sviatosti Večere Pánovej. Živé spoločenstvo s Kristom sa uskutočňuje cez bohoslužobný a modlitebný život najskôr celej cirkvi, ale aj cez modlitby rodiny a každého jednotlivca.

     Dnes, na tomto konvente sa chceme spoločne zahľadieť na to, ako sme Slovo Kristovo počúvali a prijímali v minulom roku. Ako  ako sme žili v spoločenstve s Kristom Pánom a Jeho cirkvi. V   spoločenstve s bratmi a sestrami vo viere, počnúc od najbližších. Aké ovocie sme prinášali v cirkvi, ktoré nebeský Otec od svojej vinice očakáva. K jeho prinášaniu skrze Krista nám dáva vždy svoje požehnanie a toto ovocie ponúka aj ostatnému svetu. Amen

 

                                                          I.časť – Bohoslužobný život

 

Služby Božie (SLB)

O význame SLB na základe dnešného vedectva Písma (J 15) môžeme povedať, že sú pre nás predovšetkm darom a ponukou spoločenstva s Pánom Bohom skrze vínny kmeň, Ježiša Krista. Na SLB počujeme jednak Boží zákon, ako slovo, ktoré nás usvedčuje z hriechu a otvára nám oči pre poznanie pravdy o nás a našom postavení pred Bohom. Boží zákon nás zároveň chráni pred pádom a duchovným blúdením. Apoštol Pavel Timoteovi pripomína: ”Zvestuj slovo, buď pohotový vhod- nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním. Lebo príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale majúc svrabľavé uši, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.” ( 2 Tim 4,2-4)

     V dnešnej pluralitnej a otvorenej spoločnosti, kde je relatívna sloboda slova a široká ponuka rôznych duchovných prúdov, kde je sviatkom nie nedeľa, ale víkend, a kde je pretlak ponuky na iné strávenie času ako účasť v kostole na SLB, nie je jednoduché zvestovať Božie slovo verne a pravdivo v podobe zákona. Lenže ak sa zvestuje len zákon, je tu nebezpečenstvo púheho moralizovania a hlas Slova Božiho zaniká uprostred množstva starých i nových mravokárcov. Ak sa zvestuje evanjelium bez zákona Božieho, stáva sa zvesť akousi “nasládlou reklamou pre nebo” a ľudia nemôžu spoznať, že práve evanjelium je “mocou Božou na spasenie každému veriacemu”. (R 1,16)  

   Správne a verné “vynášanie pokladu zo starého i nového” vína je určite náročné. Verná služba Slova je náročná aj preto, že “tento poklad máme vždy iba v hlinených nádobách” (Pavel) a kazateľ  dnes nie je vnímaný ako Boží služobník, nesúci dôležité posolstvo Božie pre svet. V služba Slova treba byť verný predovšetkým Tomu, ktorý nás posiela a ktorý o sebe hovorí: “Ja som cesta, i pravda i život”. V podobenstve zaznelo Ježišovo slovo: ”Bezo mňa nemôžete nič činiť”. Znamená to toľko, že napriek tu spomínaným, a mnohým ďalším ťažkostiam je zvesť Božieho Slova a evanjelia pre život cirkvi jedinečná, prioritná a nezastupiteľná. 

 

      V r. 2011 sa konali SLB v našom CZ celkom: 155 krát. V Sobotišti 105 krát, v Rovensku: 38 krát a na Podbranči:12 krát. Kázal som na texty určované celocirkevne, niekedy na texty slobodne volené. SLB sú verejnou službou cirkvi a preto som aj v minulom roku zverejňoval na internetovej stránke http://www.evanjelik.sk/sobotiste/.

Služby Božie sviatočné /Vianoc,V.Noc,Svätodušná ned.,Štedrý večer, Pam.ref., St.rok/ -mali priem návštevu:172 členov, samotný Št.večer: 560. Priemerná účasť:12,8%, z celkového počtu duší: 1337. 

Služby Božie nedeľné

Priemerná návšteva v celom zbore bola:102 duší, t.j. 7,6%. Mierny pokles sme zaznamenali v Sobotišti, v Rovensku bola návšteva na úrovni minulého roku t.j. 22%, na sviatky ešte o niečo vyššia.

      Celkový obraz skresluje slabá účasť cirkevníkov z Podbranča. Ak máme poznanie, že viera je z počúvania a počúvanie skrze Božie Slovo (Rím), je zrejmý hlavný problém- obchádzanie 3.Božieho prikázania: Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť.

c/Služby Božie večerné,  sa konajú na výročné sviatky a na Bielu sobotu, spou: 4x.

d/ Služby Božie nešporné v nedeľu boli 17 x, navštevované sú minimálne.  Tak ako svojho času zanikli v CZ ranné SLB, zaniknú zrejeme aj nešporné SLB. Čistočne by mohli byť nahradené tématickými SLB , zameranými napr. na ROS.

e/ Adventné večer. SLB: v Sobotišti: 6x a na Podbranči 5x,spolu11x, priemerná účasť: 20, na Podbranči: 8

f/ Pôstne večer.SLB v Sobotišti11x, na Podbranči: 5x,účasť: 23+7 P

g/ Mimoriadne bohoslužobné príležitosti boli:

Slávnosť konfirmácie 5.N.po V.Noci- 3 deti.

Zlatá konfirmácia – Ned.po Vstúpení-25 konf.

Na 2.sláv.veľkonočnú kázal v Rovensku a v Sobotišti br.senior                       Juraj Ševčík. V tom čase som vykonával SLB v Hlbokom.

SLB 5.7. na Branči – na sviatok Cyrila a Metoda za účasti Zboru biskupov. Kázal biskup VD Slavomír Sabol.

Ekumenické SLB s rkc.veriacimi na cintoríne, na Pam.zosnulých.

Dva krát kázal na SLB Ľ.Batka ml., dekan EBF. 

Tri krát ma zastupoval br.kantor B.Rybnikár s rodinou- vďaka.

 3.4. ma zastupovala ses.I.Vachulová z Turej Lúky.

2x sme mali Krst sv. v rámci SLB

     SLB boli vykonané vo všetky nedele  sviatky. Ďakujem za službu všetkým trom zastupujúcim kantorom: Ing.B.Rybnikárovi, s.Mgr.Elene Zelenákovej a Mgr.Marekovi Batkovi.   

 

                                                            Večera Pánova (VP)   

        

     VP sme si už zvykli prisluhovať vždy v rámci SLB, kde aj jednoznačne patrí. Prisluhovala sa spolu so spoveďou, ale aj bez spovede, s konfiteorom č.2. Snažíme sa využiť všetky modely, ktoré nám poskytuje nová Agenda. V Sobotišti sa prisluhovala 11x, v Rovesnku 6x, na Podzámku 1x. Celkove pristúpilo k Pánovmu stolu: 259 mužov (+74) a 499 žien (+82). Celkom: 760 údov CZ, t.j.,54% členov CZ. Ide o určité zlepšenie oproti roku predchádzajúcemu, napriek tomu nás tento stav nemôže tešiť a uspokojiť. Otázke VP sme síce venovali už v minulosti značnú pozornosť, ale stále je nedocneným duchovnýmm darom milosti. Je viditeľným Slovom a chlebom života, ktorý slúži k večnému životu. Viac túžby a úcty k tajomstvu viery a Kristovej prítomnosti by bolo našej cirkvi  na prospech. Bez spojenia s Kristom ratolesti schnú, čo nás musí  trápiť.

 

                                                               Krst Svätý (KS)

   

     Po viacerých kázňach o hodnote daru KS v priebehu minulého roka a posledného obdobia nebudem na tomto mieste o Krste veľa hovoriť. Problémom sa ukazujú najmä dve veci. Najskôr samotná demografická krivka, ktorá je už dlhodobo na nízkej úrovni, čo súvisí s prestárlosťou CZ a jeho zložením. Veď si musíme uvedomiť viditeľný fakt- počet detí v ZŠ v Sobotšti a počet detí v jednotlivých ročníkoch. V r.1968, v čase azda najväčšieho duchovného a morálneho obživenia spoločnosti, bol počet detí prihlásených detí na evanj.náboženstv vyše 400! Dnes je na celej ZŠ cca 120 detí, z toho evanjelických už iba niečo cez polovicu a nie všetky chodia na náb. výchovu. Keďže sa rodí málo detí, je aj málo krstov. V minulom roku to bolo 7 detí, 3 chlapci a 4 dievčatá. (-6) Dve rodiny pritom neboli z nášho CZ. Pribudlo teda iba 5 detí. 2x sa konal KS v rámci SLB.

Či budú raz tieto deti konfirmované, ukáže čas. S tým súvisí aj druhý problém: malá ochota na prípravu ku Krstu, tzv. poučenie. 

     Navrhujem tomuto konventu, aby prijal uznesenie, o ktoré sa môže zborový farár oprieť v tom zmysle, aby sa rodičia, ktorí plánujú krstiť, povinne hlásili na krstnú prípravu v počte min.3 hodín, pokiaľ možno aj s krstnými rodičmi a to už v čase očakávania dieťaťa, teda už pred jeho narodením. Po narodení je ťažko zabezpečiť primeranú sústredenosť na otázky nutnej následnej kresťanskej výchovy. Lebo platí slovo PJK: ” kto nepríjme KB ako dieťa, nikdy nevojde doň”.

   

                                                             Vnútorná misia

   

     Stredobodom misijného pôsobenie CZ sa stal  Dištriktuálny deň ZD a SLB na hrade Branč. Aj v minulom roku bola pekná účasť.  Prítomný bol celý zbor biskupov, a ľud z CZ MyS i iných seniorátov. Kázeň biskupa VD S.Sabola oslovila prítomných. Recitoval opäť br.Juraj Sarvaš a prihovorili sa viacerí vzácni hostia: br.J.Brozman , dozorca VD, plk.Jaroslav Balocký za delegáciu Slov.armády a čestnej stráže pri pomníku galejníkov a ďalší. Príprava slávnosti mobilizuje k službe značný počet našich rodín. Aj dnes všetkým za ňu ďakujeme.

    Inou aktivitou z min.roku je účasť časti našej konfirmačnej a pokonfirmačnej mádeže na SKEJpe v Krajnom, 25.júla (8 ml) V rámci stretnutia SEM v Mys sa zúčastnili futbalového turnaja a stali sa jeho víťazmi. Preto aj postúpili do Dištriktuálneho kola, ktoré sa konalo v septembri v Hnúšti, kde opäť dobre reprezentovali Sobotište a MyS.

     V adventnom čase sa zapojilo ca 50 detí do nácviku vianočného programu. Úspech mala nová dramatizácia vian.evanjelia podľa Mt a Lk a celkovo pekné vystúpenie detí na predvianočnom večierku potešilo všetkých prítomných. Deti dostali ako vian.darček Adventný kalendár, ktorý motivuje k prehlbovaniu radostnej správy o vtelení a préchode Spasitľa PJK. Z tradičného vian.balíčka zostala iba symbolická sladkosť. Je však na rodičoch, aby sa Adv.kalendáre v tejto podobe stali duchovnou pochúťkou…

          Tu by som chcel spomenúť nový spôsob prípravy tých niekoľkých detí, ktoré rodiny pripravujú na konfirmáciu- v nedeľu po SLB. Iba niektorí plnia to, čo sľúbili a na čom sme sa dohodli. Musím tu dnes povedať, že takto je celá konfirmácia detí vážne ohrozená neúčasťou a slabou prípravou.Je mi to ľúto, lebo tie deti dobre poznám, a ako sme v úvode na základe B.slova počuli: chyba nie je v deťoch, ale v ratolestaich, ktoré ich majú niesť a duchovne živiť! Ak sa to nedeje, a nebude diať, kvety a puky sa nerozvinú a bolo by iluzórne očakávať akékoľvek dobré ovocie.  

        Moje stanovisko ku konfirmačnej praxi ECAV: “Slávnostných rozlúčiek” s cirkvou sme zažili už dosť. Myslím si, že je tu čas, aby naša ECAV zásadne prehodnotila spôsob a prisluhovanie konfirmácie. Ako zásadný omyl sa ukazuje ukončenie katechumenátu vykonaním konfirmácie a tzv. vyhlásenie nedoučených detí za “dospelých” údov cirkvi. Ježišove slová “…a učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal”-  sa v cirkvi predsa realizujú pri každom pokrstenom každými verejnými SLB a ich vyučovaním! Katechumenát trvá po celý život, ak počúvame Kristovo slovo: “všetko…”!  Ak prislúženie sviatostí, a teda aj VP slúži k rastu vo viere, je čas:- znížiť konfirmačný vek, -prislúžiť VP tým deťom, ktorých rodičia zodpovedne k VP pripravia vo veku primeranejšom, aby naozaj mohli žiť a rásť zo Slova a sviatostí! Ak to niektorí neurobia, zostáva možnosť a nádej, že sa raz sami, ako dospelí na  katechézu /vyučovanie/ prihlásia a o konfirmáciu požiadajú. 

Toto je samozrejme vecou celej našej ECAV a nielen jedného CZ.

   Ale získal som dojem, že mnohí zodpovední funkcionári kňazské správy nečítajú, akoby DSV vial vždy iba “jedným smerom”.

 

                                                           Služba presbyterov

Presbyterstvo zasadlao vlani 4x. Zaoberalo sa nielen bežnými hospodárskymi otázkami, ale aj otázkmi školskej, rodinnej a konfirmačnej výchovy detí. Biblický pohľad je: deti sú veľkým Božím darom a požehnaním a Bohu sme za ne zodpovedáme. Investícia času / i peňazí/ do výchovy detí je dobrá, ba najlepšia investícia! Minulý rok sme vykonali doplňovacie voľby na funkciu presbyterov, keď boli zvolení a do úradu uvedení br.Mgr. Ján Talla v Rovensku a ses.MUDr.Jana Rybnikárová. Okrem toho sa konali výročné zasadnutia presbyterov vo filiálkach Rovensko a Podbranč. Poradný orgán presbyterstva je Hospodársky výbor, ktorý pripravil návrh rozpočtu a zaoberal sa ďalšími hosp.otázkami. CZ si vyvolil a do hodnosti nám.dozorcu bol uvedený br.Kvetoslav Bartoň z Rovenska. Vedúcou SEŽ  je ses.presbyterka Anna Hurbánková. 

   Týmto konventom končí volebné funkčné obdobie všetkým členom presbyterstva a tiež ses. zbor. dozorkyni Alžbete Černekovej. Všetkým za ich vykonanú prácu v poslendých 6-tich rokoch ďakujem v mene svojom i celého CZ. V decembri sme s vďakou oproti PB pozdravili a poďakovali za službu br. Pavlovi Šarabokovi, doživotnému čestnénu dozorcovi CZ pri jeho 90-ke, pozdravili sme pri 70- ke br.fil.kurátora Jána Čermáka a br.nám.dozorcu K.Bartoňa pri 60-ke. Pán Boh nech ich žehná svojimi darmi na tele u i na duši! Väčšina bratov a sestier je ochotných prijať funkciu aj v novom volebnom období, za čo im tiež ďakujeme. Zo zdravotných dôvodov ďakuje za dôveru a skladá funkciu br.Martin Kadlečík. Výročné zasadnutie presbyterstva pripravilo aj návrh voľby nových členov, ktorí sa budú uchádzať o vašu dôveru.

 

                                                       Pastorálna činnosť kňaza

Konal som ju najmä pri už spomenutých pravideľných rozhovoroch pred sobášmi, krstami, ale i pohrebmi a po nich. Pri rozhovoroch s rodičmi v domácnosti i v chráme. K pastorálnm rozhovorom patria i niektoré náhodné stretnutia, alebo návštevy v rodinách a domácnostiach. Rodičom školopovinných detí som poslal pastierske listy s oslovením. Ako nedostatok vidím málo pozvaní do rodín prislúžiť slabým a chorým Večeru Pánovu. Predkladám návrh: “Predmanželská príprava v CZ sa musí konať minimálne 6 vyučovacích hodín”. 

 

                                                   Iné funkcie a pohyb ľudnatosti

K najťažším patria  pohrebné rozlúčky. V Sobotišti zomrelo a bolo pohovaných cirk.spôsobom: 3 m a 9 ž, spolu: 12 členov, na Podbranči: 4 m a 4 ž, spolu 8 , v Rovensku 2 m a 2 ž, spolu: 4 .

Celkom: 9 mužov a 15 žien=24 členov.(+4)

Narodili sa a boli pokrstení: 3 chl a 4 d, spolu: 7 detí . Prirodzený úbytok:17. Prihlásili sa do CZ 4. Cirk.príspevok nezaplatilo cca 6 – zatiaľ sú ako členovia CZ evidovaní a CZ platí za nich sen. a dištriktuálny príspevok. Spolu úbytok: 13.

Sobášené boli 3 páry, evanj.kresť.: 2, miešané: 1 manž.pár.(-1)

Počet evidovaných duší v CZ k 31.12.2011 je: 1337 duší

Podľa posledného sčítania pred 10 r. to bolo: 1702, najnovšie sčítanie obyvateľstva nebolo ešte zverejnené.

 

                                                        2.časť – Hospodárenie

 

     Finančné hospodárenie  CZ prebiehalo vyrovnane, podľa rozpočtu. Plánovaný rozpočet bol 11 900 E príjmov a výdavkov, pričom príjem bol v skutočnosti o niečo vyšší, takže CZ mohol splatiť časť pôžičky, kotrá sa týkala nového systému zvonenia, včítane úrokov. Zostáva splatiť pôžičku na organ vo výške 7.5OO E. 

Splatením pôžičky mohla byť obnovená Základina rodiny Serátorovej. Zakladateľka Marta Serátorová veľkoryso pri obnovení základiny darovla 1000.- E a ku dňu 15.12.11 základina v OTP banke činí: 3.5OO.-E. 

Obraty za r.2011 podľa účtovného denníka sú: 

Príjem z majetku: ……… 475,13  

Milodary: …………………5.141,10  

Ofery:………………………6.257,36   (včítane ofery Branč-pre VMV ZD)    

Cirk.príspevok:………….7.272

Úroky a osta.pr………………..1.59

——————————————

Spolu:                         19.147,18 E

 

Výdavky spolu:…………13.677,91

Zostatok k 31.12.2011=  5.469,27

O pokladničnýchh obratoch podá podrobnejšiu správu účtovníčka Emília Slezáková. Presbyterstvo skontrolovalo všetky položky a obraty a našlo všetky účty správne vedené. Pokladničný zostatok súhlasí zo zostatkom v pokladnici, čo potvrdzuje ses.pokladníčka Anna Kutálková a posledndý výpis zo SLSP súhlasí s účtovným zostatkom. Z tohoto dôvodu presbyterstvo navrhuje konventu prijať príslušné absolutórium. Ses.pokladníčke a účtovníčke ďakujeme za vzorné vedenie účtov. Vzhľadom na nutnosť splácania pôžičky, v CZ sme nerobili v uplynulom roku žiadne väčšie investičné akcie alebo opravy. Br.kurátor Martin Kutálek zhotovil nové dvere na vežu a niekoľko menších opráv fasády. Ďakujeme aj za všetky brigádnicky vykonané práce, najmä pri údržbe okolia kostola a fary. Ďakujeme za službu ses.kostolníčke Z.Hechtovej a ses.upratovačkám kostola, ktoré jej pomáhajú, naším kantorom, ako aj všetkým bratom a sestrám presbyterom, kurátorom, zapisovateľom a zvonárom v matkocirkvi i vo fiiálkach Podbranč a Rovensko. Ďakujeme za milodary, kvety na oltár, za každý prejav lásky, za dobré ovocie kresťanskej viery a to všetkým bratom a sestrám nášho bohumilého CZ. Nadovšetko však patrí česť a chvála Trojjedinému Pánu Bohu za to, že bol s nami, žehnal naše úsilie a dobré snaženie svojou milosťou a svojou dobrotou korunoval rok i našu cestu k večnosti. Amen. 

                                                       Mgr. Ľubomír Batka, ev.farár

10 Komentáre k “Ja som pravý vínny kmeň… /výročná správa/

  1. kolarovsky

    Dobry den, brat Batka. Chcem sa spytat, aku mate skusenost s prisluhovanim VP bez spovede? Prijali to ludia? Nechyba im spoved? Ja som zatial na to nenasiel odvahu. Dakujem. 

    1. Nejsem sice br. Batka, ale nedá mi to, abych si neodpustil komentář… 🙂

      Bohoslužebné spojení zpovědi a Večeře Páně do jednoho celku považuji za nešťastné. Jednak z historických důvodů (poté co pietisté a osvícenci v 18. století – "Berlínský spor o zpovědnice" aj. – eliminovali z luterství klasickou ušní zpověď, byla potřeba nějaká náhrada, která se vzala z hromadného rozhřešení praktikovaného v té době u vojska; připojení k Večeři Páně bylo navíc alibistickým řešením lutherského problému zda zpověď je – dle Knihy svornosti ano – nebo není – převáživší většinová protestantská tradice, ovlivněná hlavně kalvinismem – samostatnou svátostí), ale i z důvodů theologických (lidem obojí splývá, často říkají přistupování k Večeři Páně "chodit na zpověď" a VP má jednostranný bolestínsko-kajícnický ráz, bez radosti ze stolování se vzkříšeným Pánem).

      V našem sboru v Brně, kde střídáme slovenské a české bohoslužby, provozujeme obojí variantu – kolega slouží tradiční slovenskou liturgii i se zpovědí a vším okolo, já jsem v české liturgii ze zpovědi ponechal jen individuální rozhřešení a co se týká zpytování a pokání, položil jsem důraz na úvodní confiteor. Možná se nad tím někdo z věřících pozastavil, ale spíš to považují za specifickou zvláštnost české liturgie. U tradiční slovenské mám ten problém, že tam vlastně dochází ke dvojí zpovědi (Confiteor na začátku a pak zpovědní otázky před Večeří Páně) a trojímu rozhřěšení (slovu milosti po confiteor, hromadnému rozhřěšení po zpovědních otázkách a ještě individuálnímu rozhřěšení před přijetím těla Páně; pokud někdo jednostraně jako akt odpuštění bere i milost, která se mu podává ve Večeři Páně, máme tu absoluci dokonce čtverou!). Tedy nic proti odpouštějící milosti Boží – té není nikdy dost, – ale její účinné znamení stačí jen jedno, pokud je budu hromadně vrstvit na sebe, bude to zvenčí působit dojmem, že tomu zas tak moc nedůvěřuju…

      Samozřejmě, holé confiteor je příliš obecné a také příliš "bezkontaktní" (proto jsem ponechal individuální rozhřešení se vzkládáním rukou – kajícník potřebuje zakusit, že Boží odpuštění je určeno právě jemu osobně). Myslím, že si svátost pokání zaslouží v evangelické církvi rehabilitaci. My samozřejmě nabízíme i možnost individuální zpovědi, ale chápu, že s touto formou (zvláště pokud by měla vypadat jak v ŘKC, kde je kajícník povinen na sebe požalovat všechno, co si pamatuje, takže samotná zpověď spíš připomíná odříkávání telefonního seznamu hříchů než řešení narušeného vztahu s Bohem, ke kterému mne přivádí vlastní svědomí) mohou mít určití lidé potíže. Koneckonců to zásadní na svátosti pokání je rozhřešení, které by však v každém případě mělo být individuální (křest a VP také přijímá každý člověk jako jednotlivec a ne jako shromážděná skupina).

      Otázkou je, jak s tím prakticky naložit (jedna z námitek proti častějšímu vysluhování Večeře Páně, kterou slýchám je, že lidem stačí zpovídat se jednou za měsíc). Jedno řešení jsem viděl v Německu na bohoslužbách SELK – hromadná zpověď (tak jak ji známe, s otázkami, hromadným rozhřešením a nabídkou individuální absoluce) se odehrávala před vlastní bohoslužbou, na místě kde je obvykle confiteor. Jinou možností je udělat jednou za měsíc (nebo i jinak, v závislosti na tom, jak se sbor domluví) zvláštní kající bohoslužbu se zpovědí jako ústředním prvkem. No a pak je tu samozřejmě již vzpomenutá forma individuální zpovědi, ve formě kompatibilní s evangelickou vírou a tradicí.

      1. lubo batka st

         Najskôr odpovedám na otázky br.Kolárovského:

        1. Skúsenosť, cca už 15 rokov mám pozitívnu. Očakával som zmeny a tie prišli so zavedením novej Agendy. Samozrejme, zboru bolo potrebné veci najskôr trpezlivo vysvetliť. Nehovorím, že to išlo  rýchlo a ľahko…dokonca som mal aj veľmi úsmevné skúsenosti, ktoré ukazovali chaos v učení a rozlišovaní pojmov: spoveď, VP. ( pod slovom spoveď najstaršia generácia rozumela konfirmáciu!..) 

        2.Všetky zmeny však zboru najskôr vysetľujem,  napr. aj v mnohých kázňach. Ide o to, aby ľudia pochopili že nejde o "novoty", ale o niečo, čo je v súlade s Písmom a s učením ( tzv.staroluteránsky spôsob prisluhovania). Ľudia v našom CZ tieto modely prijali.

        3. Spoveď im nechýba, lebo ju majú.

          Najskôr treba povedať a učiť, že spoveď je súčasťou SLB vždy, tzn. aj  konfiteor treba chápať ako spoveď.

          //Je tu iba jeden, zatiaľ neriešený a nedoriešený problém. Konfiteor smie byť nahradený spevom : Kýrie…aj táto pieseň je vyznaním hriehcov (!), ale  rozhrešneie je  tu príliš "tmené", nejasné. Mala by preto pred Slávou nasledovať jasnejšia zvesť  a uistenie o odpustení hriechov. Tým jasnejšie može zaznieť slávospev… Téma zostáva otvorená//

           Konfiteor samotný obsahuje totiž to, čo má obsahoať každá spoveď : prvok pokánia /vyznanie hriechov/ i rozhrešenie. Slová konfiteoru – č,1 i č.2 – treba brať  s plnou vážnosťou!! – 

         Aj na tejto stránke sa veľa popísalo o forme a formách. Forma môže byť rozličná, čo práve aj tu vidíme-ale podstata je rovnaká.

         

         Okrem toho, každý má možnosť niekoľkokrát v roku ísť aj ku klasickej spovedi v rámci SLB. Navyše, používame aj  model č.4- kde ide o SLB so spoveďou bez VP!

        Odvaha prijať  Agendu- veď platí už od r.1996- nie je žiadna mimoriadna odvaha…

        Je však faktom, že v Mys  s a tieto modely SLB využívajú asi v 3- 4 CZ. /1/4/.

        Bratovi zn. twi:

                 1. Konfiteor vnímam podobne ako Vy, aj s patričným dôrazom naň, ako som už vyššie spomenul

                2.Je však nedorozumením, resp.obídením novej agendy ECAV, ak ktokoľvek koná spoveď /verejnú/ pred ktorou zaradí konfiteor (!? ) Toto naša Agenda nepozná. Platí buď jedno – alebo druhé!! /potom tých rozhrešení je naozaj "dosť veľa", nielen trojo – čtvoro, ale možno aj pätoro, ak sa zvestuje milosť aj v samotnej kázni!…)

              Stačí sa pozrieť do slov.Agendy str.22- model 2: SLB s VP. Tam je len konfiteor a žiadna /ďalšia/ spoveď. Po kázni spred oltára nasleduje hneď VP, ktorá začína prefáciou at’d.

           ďalej – model č.3: Služby Božie s Večerou Pánovou so spoveďou -( majú síce Kyrie ako možnosť), ale je možná a doporučená aj pieseň ranná, alebo vstupná,  vystane však konfiteor  a po kázni nasledujú hneď: spovedné otázky(ergo spoveď).

            Takže vami spomínaný problém jestvuje iba v prípade, že sa kolega nedrží novej Agendy ECAV!- čo je chyba a škoda.

         

           3, Samostatnú kajúcu bohoslužbu poznáme- najmä sa používa v 1O.N. posv.Tr./spom.na skazu Jeruzalema a vtedy je vhodný model SLB č4. SLB so spoveďou, bez  VP. ( Takto sa ľud najlepšie učí rozlišovať VP a spoveď.

            4.Súkromná  spoveď ,žiaľ je náš najväčší problém. JMHurban a iní mávali túto spoveď v sobotu pred nedeľou keď prisluhovali VP. 

              

      2. misko

        Pre mňa ako katolíka je spoveď naozaj riešením narušeného vzťahu s Bohom (a cirkvou) aj napriek vymenovávaniu hriechov. A spytovanie svedomia, ktoré to vyžaduje považujem za veľmi dobrú vec.

        Marana tha!

        1. Shodneme se myslím v tom, že zpověď je v církvi dobrá věc a v určitém smyslu i potřebná (zvláště pokud je rozhřešení svátostí, jak to uznávají Symbolické knihy a lze to podpořit i mnoha citacemi z Lutherových spisů). Otázkou je její forma.

          V rané církvi bylo vyznání hříchů veřejné, nicméně se požadovalo jen při velmi závažných proviněních (takových, které byly fakticky implicitně či explicitně apostází). Ušní zpověď – vynález iroskotských mnichů z konce 1. tisíciletí – byla ve své době určitým pokrokem, neboť zredukovala počet uší naslouchající zahanbujícímu sebeobviňování na jedno, nicméně se (s ohledem na dobovou zbožnost) poměrně rozšířila paleta hříchů, k jejichž odstranění byla nutná; středověké penitenciáře záhy připomínaly zákonictví farizejů a talmudistů. Nutnost vypočítávat jednotlivé hříchy vedla (zvláště u duchovně nevyzrálých jedinců, kterých z logiky věci musela být lidová církev plná) k tomu, že lidé pro stromy jednotlivých selhání neviděli les svého vztahu s Bohem a celku duchovního života. S požadavkem zadostiučinění, očistcem, odpustky a nejrůznějšími "nápravnými" úkony (poutě, placené mše, přehršel různých pobožností) se z ní stal skutkařský formalismus, byť někde v základech zůstávalo zachováno, že samotné rozhřešení je aktem čiré milosti; podmínkami vypočítání hříchů a následného zadostiučinění již tento jeho charakter nebyl tak zřejmý.

          V luterské reformaci zůstala ušní zpověď zachována, vymizela na přelomu 17. a 18. století, ovšem ne kvůli tomu, že by se lidem nechtělo zpovídat, nýbrž na popud pietistů, kteří ji kritizovali pro její "formalismus" a preferovali model poloveřejného vyznávání ve svých skupinkách, v čemž spatřovali návrat k původní praxi; tím víceméně došlo k rozpojení skutečného vyznání hříchů a svátostného rozhřešení, které bylo připojeno ke mši a spolu s velmi všeobecnou společnou zpovědí (vpodstatě jen konstatování vlastní hříšnosti, vyjádření víry v milost Boží a slib nápravy) se stalo skutečně formálním.

          Co se týká zpytování svědomí, to je snad samozřejmé i mezi evangelíky, jinak člověk vede duchovní život farizeje z Ježíšova podobenství o dvou mužích v chrámě.

          1. misko

            Nerozumiem, čo ste chceli vyjadriť tým Vašim historickým exkurzom. 

            Marana tha!

          2. tvi

            Tvá(/vaše)  poznámka trochu vzbuzovala dojem, jakoby evangelíkům zpytování svědomí nic neříkalo. Přitom naše učení o Zákoně a Evangeliu říká, že jedním z hlavních úkolů Božího slova je usvědčovat svědomí z hříchu; pro nás je odvrat od vlastního hříchu důležitou součástí pokání podobně jako vaše contritio/attritio (i když z technického hlediska nejde o zcela totéž). Exkurs chtěl vyjádřit, že vymizení ušní zpovědi (nejprve v podobě praktikované ŘKC a později prakticky vůbec) nebylo zapříčiněno nějakou líbivou politikou reformátorů dát volný průběh hřešení lidí, ale příčinami poněkud složitějšími a hlavně objevivšími se v jiném historickém kontextu. A také to, že pokud se máme vzájemně jako evangelíci a katolíci o tématu zpovědi bavit, musíme si vyjasnit, co je z naší pozice přijatelné (nebo opačně řečeno: co je historicky naše vlastní chyba) a kde jsou jisté hranice, kde začíná (v mezích našeho theologického chápání) pojetí pro nás již neakceptovatelné.

          3. misko

            Ak sa máme ako evanjelici a katolíci o spovedi baviť, tak by sme nemuseli klásť toľko dôrazu na dojmy… najskôr ste napísali, že naša spoveď pripomína odriekavanie telefónneho zoznamu, potom zase reagujete ani nie na môj príspevok, ako skôr na svoje dojmy z neho.

            Ja sa z evanjelických foriem zbožnosti (a ani kajúcej praxe) neposmievam a nevyjadrujem sa pejoratívne. Preto ma ani nepadlo, že by moja poznámka mala znamenať, že evanjelici spytovanie svedomia nepoznajú alebo nepraktizujú. V RKC sú veriaci, ktorí sú zbožní a sviatosť zmierenia pre nich predstavuje stretnutie s milosrdným a odpúšťajúcim Bohom. Svedomie si spytujú úprimne. A sú aj takí, pre ktorých je to formalita. Som presvedčený, že v ECAV je to rovnako. Sú takí, ktorí si svedomie spytujú a takí, ktorých to nezaujíma.

            Marana tha!

  2. slavo

    “Slávnostných rozlúčiek” s cirkvou sme zažili už dosť. Myslím si, že je tu čas, aby naša ECAV zásadne prehodnotila spôsob a prisluhovanie konfirmácie. Ako zásadný omyl sa ukazuje ukončenie katechumenátu vykonaním konfirmácie a tzv. vyhlásenie nedoučených detí za “dospelých” údov cirkvi. Ježišove slová “…a učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal”-  sa v cirkvi predsa realizujú pri každom pokrstenom každými verejnými SLB a ich vyučovaním! Katechumenát trvá po celý život, ak počúvame Kristovo slovo: “všetko…”!  Ak prislúženie sviatostí, a teda aj VP slúži k rastu vo viere, je čas:- znížiť konfirmačný vek, -prislúžiť VP tým deťom, ktorých rodičia zodpovedne k VP pripravia vo veku primeranejšom, aby naozaj mohli žiť a rásť zo Slova a sviatostí! Ak to niektorí neurobia, zostáva možnosť a nádej, že sa raz sami, ako dospelí na  katechézu /vyučovanie/ prihlásia a o konfirmáciu požiadajú.  Toto je samozrejme vecou celej našej ECAV a nielen jedného CZ.

     

    Tento návrh z kňazskej správy sa mi páči a touto cestou by som chcel navrhnúť širšiu diskusiu o ňom. Prosím najmä bratov farárov aby sa k nemu vyjadrili. vďaka.

Komentovať