Vyšlo slnko spásy

                                                        Vyšlo slnko spásy

S Tebou, Pane Ježiši,

Pastieru náš drahý,

chceme kráčať, posvätiac

Tebe srdca snahy.

S Tebou… lebo vieme keď

pôjdeš nám po boku,

nemáme sa čoho báť

v tomto novom roku!  Amen

 

Lk 1, 76-79:

    “A ty, dieťaťko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu. (77) a učil Jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy (78) zo svojho milosrdného srdca, s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti, (79) aby svietil sediacom v tme a tôni smrti a upravil nám nohy na cestu pokoja”. Amen.

       

 Nábožné kresťanské zhormaždenie, bratia a sestry v Kristu Pánu!

 

   Som rád, že vám môžem dnes medzi prvými vinšovať požehnaný nový rok a popriať všetko dobré od milého Otca nebeského vám i vašim rodinám. Ešte väčšou radosťou ma napĺňa, ak vám smiem  poukázať aj na pravý a večný zdroj milosti, nádeje a požehnania z ktorého smieme spoločne načrieť živej vody. Ním je slovo Najvyššieho a posolstvo evanjelia Pána Ježiša Krista, ktorý pre nás bol podrobený zákonu, aby nás spod zákona oslobodil. Dokladom a prejavom toho je obriezka Ježiša, ktorú podstúpil na ôsmy deň po svojom narodení. Nie sme ňou viazaní a povinný. Pán Ježiš nahradil starú zmuvu zákona novou zmluvou milosti.

    Rok, ktorý uplynul a vlial sa do mora večnosti sme končili s dobrorečením: “Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť”. Toto zasľúbenie Božej dobroty a výzva platí aj na prahu nového roku. V prvý deň a v prvé ráno roku Pánovho 2012 ďakujeme zaň Najvyššiemu a chcemu Mu zveriť naše životy, cesty a chodníky, našu prítomnosť i budúcnosť. Úsek životnej cesty, ktorý  sme prešli poznáme. Budúcnosť pred nami nepoznáme. Vstupujeme do nej, ako do neznámej zeme. Preto je prirodzené, že si v duchu mnohí kladú podobnú otázku, akú si položili ľudia pri narodení syna Zachariášovho, ktorý dostal prekvapujúco meno Ján: “Čo len bude z tohoto dieťaťa ? ”. My sa pýtame o novom roku: čo nám prinesie, aký bude, čo môžeme od neho očakávať? 

     Vieme, že mnoho rôznych prognóz a predpovedí sa už vyslovilo a vysloví sa aj dnes, či v najbližších dňoch. Veľká časť z nich je značne pesimistická, pochmúrna, ba až hroziaca všadeprítomnu krízou a ťažkosťami. V skutočnosti však posledné slovo má vždy Pán Boh. On chce, aby všetci ľudia boli spasení. To však predpokladá našu odvahu viery: nežiť iba chlebom, ale hľadať najprv Kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť, v istote, že všetko ostatné nám bude pridané.

      Naša viera má byť celkom jasná a istá. Na základe slov Zachariáša, vyslovených ako dôležité proroctvo o Spasiteľovi už pri narodení jeho syna Jána, môžeme aj my dnes svedčiť:

    V Ježišovi Kristovi vyšlo slnko spásy!  Ono nás i dnes:

         a/   istotou odpustenia hriechov povzbudzuje

         b/   svetlom v každej tme potešuje a

         c/   naše nohy na cestu pokoja upravuje

 

     Milí bratia a sestry!

     O ceste slnka na oblohe hovorí známa pranostika: na Nový rok – o slepačí krok! Je to povzbudzujúce konštatovanie do dní, keď je slnko často skryté za mrakmi, a do dlhých večerov a nocí. To však samo o sebe nie je útechou, ani pomocou pre človeka, ktorý vie nielen o dobrom Božom srdci, ale aj o ľudskom zlom a prevrátenom srdci! Množstvo zlyhaní, pádov a hriechov, mnoho nestálosti a nevernosti v malom i veľkom sprevádza náš život a pripravuje  mnoho sklamaní a smútku. Cítime zlyhania a premeškania svoje i iných ako ťarchu. Mnohí sú poznačení nedôverou a pochybnosťami o Božej dobrote a milosti. Neraz možno hovoríme: na toto sa Pán Boh predsa nemôže dívať!… Obávame sa Božieho hnevu v podobe rozličných kríz v našom živote i trestov časných, a azda aj večných. Nič nemení na veci ani zľahčovanie vážnosti hriechov a Božieho súdu.

     Evanjelista Lukáš nám ponúka svetlo a povzbudenie pre naše neraz prestrašené svedomie! V Ježišovi Kristovi nám vyšlo slnko spásy! Svieti od chvíle narodenia Pána Ježiša a rozlieva sa do tohoto sveta. Kňaz Zachariáš predpovedal o Ňom dôležité pravdy skôr, ako sa stali známe v Jeho živote a diele. O svojom narodenom synčekovi Jánovi povedal:” A ty dieťatko, budeš prorokom Najvyššieho a pôjdeš pre tvárou Pánovou, aby si Mu pripravil cestu”. Prijal túto zvesť pre seba, pre syna, pre svojich susedov a blízkych i celý národ. Ján sa stal ukazovateľom cesty nie k sebe ako kazateľovi pokánia, ale ukazovateľom cety k Ježišovi, Darcovi spasenia.

     Pán Boh nám chce vo svojom Synovi odpustiť hriechy zo svojho milosrdného srdca. To je Boží úsmev, teplejší a milší ako slnečný lúč. Ježiš, ako Slnko spravodivosti bol predpovedaný už prorokmi. Malachiáš hlásal: “…výjde slnko spásy a uzdravenie pod jeho lúčmi”. ( Mal 4,2)  Podobne prorok Izaiáš  smel predpovedať radostnú zvesť: “Povstaň a zaskej sa pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou. Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vzchádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou”.(Iz 60, 1-2)

    Keď teda pozeráme dnes do budúcnosti a nevidíme, kam nás povedú naše túžby a cesty, či opäť neskĺzneme do starých koľají našich vín a zlyhaní napriek všetkým ľudským predsavzatiam,  všimnime si radšej dôležité povzbudenie: V narodenom Ježišovi  nám vyšlo Slnko spravodlivosti, nádeje a milosti! V Jeho svetle choďme a nebojme sa nijake tmy. Najhustejšia býva tma priamo v nás, v podbe tmy nevery, hriechu a tmy starého Adama.

      Naša cesta nemá však byť cestou úteku pred Božím hlasom, cestou skrývania sa pred Pánom Bohom, ale cestou návratu v pokání k Pánovi Ježišovi, nášmu dobrému Pastierovi. Urobme kroky a cesty nášho života návratom a priblížením sa k Tomu, skrze ktorého nám Boh už mnoho odpustil, ktorého zásluhami nás omilostil, skrze koho nás očistil od každej nešľachentosti. Boh nám otvára svoju náruč, svoje milosrdné srdce v Ježišovi ako vo svetle,  ktoré svieti a rozohrieva studené srdcia všetkých.

  

     Milí bratia a sestry! Byť povzbudení istotu odpustenia hriechov skrze Ježiša Krista, znamená mať istotu spasenia. My smieme, ba máme poznať túto cestu, ktorou k nám prišlo spasenie. Ponuka odpustenia hriechov je cestou k večnému životu. Človek ako potomok starého Adama je veľký skeptik. Pripomína človeka sediaceho v tme a v tôni smrti. Smútiace a žalostiaceho nad svojím údelom, neochotného uveriť v dar, nám ku spáse daný a darovaný zadarmo, z milosti…Príchod Ježiša na svet je príchodm pravého svetla, ktoré svieti a bude svietiť “všetkým v dome”. Ním nás Boh Otec i v najhustejšej tme potešuje. Pravda, iba vtedy, ak Slnku spásy dovolíme zasvietiť  do našich sŕdc, duší a myslí naplno…”Zatiahnuť pred ním rolety a žalúzie srdca a duší” nie je správna cesta…Preto aj v novom roku nám treba pamätať, že tu, v tejto časnosti nemáme síce trvalého miesta, ale súčasne platí aj zasľúbenie posilnenia pre všetkých, ktorí vyznávajú: V Tvojom svetle svetlo vidíme!  Ak by aj skončil náš časný život – svetlo večné svieti vykúpením v Kráľovstve Božom a Kristovom. Túto útechu si nedajme vziať, lebo je pravá a verná.

       

     Bratia a sestry!Keď Boh za nás, kto proti nám? – Nikto a nič nás nemôže odlúčiť od lásky Božej a Kristovej” – počujme a príjmime aj uistenie ap.Pavla. Tak budú naše nohy už dnes nasmerované na cestu pokoja…Vieme, že plavba v lodičke cirkvi je  plavbou aj cez búrky a prívaly, vieme o tmavých údoliach i nebezpečenstvách, ktoré nás môžu strhnúť, ohroziť, alebo zneistiť. Jedno je však isté. V Pánovi Ježišovi Kristovi vyšlo slnko spásy pre všetkých. Tí, čo Ho príjmú – ako Zachariáš, ktorý o ňom svedčil, hoci ešte Jeho lúče nevidel, ako Ján Krstiteľ, ktorý v tme žalára čakal na tvrdý verdikt  a údel, a predsa sa nepohoršil a nezneistil mocou mocných tohoto sveta. Podobne apoštolovia a Štefan mučeník, všetci smeli a smú i dnes napriek všetkému vykročiť na cestu pokoja! Niekto na takej ceste smie pokračovať, pre iného smie začať ako veľké osvietenie a nové poznanie. Ako u Saula, ktorého svetlo z neba zastavilo na ceste neprávosti, priviedlo ku Krstu Ježiša Krista a k novému životu. Na jeho konci, po  zvestovateľskej službe Židom i pohanom, mohol vyznať: “Dobrý boj som dobojoval , beh dokonal, vieru zachoval, už mi je pripravený veniec spravodlivosti.”…

     Smieme byť ľuďmi nádeje, ktorí vedia, že majú budúcnosť. Nie zo seba, zo svojich síl a možností, ale preto, že : Vyšlo slnko spásy. Prosme, aby nám Ono svietilo, aby nás aj v novom roku osvecovalo a rozohrievalo! Aby nás povzbudzovalo, potešovalo  a upravilo naše nohy na cestu pokoja časnéhoo i večného. Amen 

                                                          Nový rok Pánov 2012 – Sobotište – Ľ.Batka st.

Komentovať