Mučeníka Štefana
Jak Ty – i my Kriste,
Duchom nech sme živí,
V Tebe narodení – pravdy žiadostiví,
za ňu pracujúci,
za ňu bojujúci…
Ó, zroď sa dnes, Pane,
i v tom našom srdci! Amen.
Zjav.Jána 7,9-15:
“ Po tomto som videl: ajhľa, veliký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha s palmami v rukách, (10) volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi! (11) A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu (12) a volali: Amen! Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka a česť a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen. (13) Potom jeden zo starších prehovoril a spýtal sa sa ma: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha odkiaľ prišli? Odovedal som mu: Pane môj, ty vieš! Nato mi povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. (15) Preto sú pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme. Sediaci na tróne bude ich zatieňovať ako stan”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v narodenom Pánovi!
“Zem i nebesá :/: dnes preradostne slávia,
anjeli z neba :/: pastierov dnes zdravia” – znel spev a posolstvo včerajšieho dňa, vo sviatok Božieho narodenia. Dnešný druhý sviatok vianočný dáva znieť v cirkvi aj inému slávospevu. Včera sme si všímali prvú oslavu pri Jeho príchode na zem, dnešný sviatok si všíma Jeho oslavu v nebeskej sláve. Od jasieľ dvíhame zrak k otvorenéu nebu, spolu so Štefanom, prvým známym kresťanským mučeníkom.
Po narodení Ježiša Krista sa ukázali dve skutočnosti. Tou prvou je postoj ľudí, ktorí Ježiša ako Pána a Spasiteľa prijali a prijímajú. Z nich sa stávajú Božie deti, vykúpenci Kristovi, Kristov ľud, čiže cirkev. V nej sú nielen Mária a Jozef, Zachariáš a Alžbeta, proroci Simeon a Anna, betlehemskí pastieri a mudrci od východu, ale aj apoštolovia a diakoni s príslušníkmi jeruzalemského cirkevného zboru. Títo žili v spoločenstve viery, lásky a služby, ako ho opisjú Skutky apoštolské. Medzi diakonmi je na prvom mieste spomínaný Štefan, muž plný Ducha a múdrosti. Obsluhuje pri spoločnom stole vdovy a siroty. Spolu s inými sa stará o chudobných. Nasleduje Ježiša Krista a svečí o Ňom slovom i skutkom. Ukazuje sa však, že tí, ktorí Ježiša prijali do svojich sŕdc a životov, nežijú vo vzduchoprázdne. Sú tu aj iní. Tí, ktorí narodeného Ježiša Krista neprijali. To je tá druhá skutočnosť.
Isteže, vždy boli, a sú aj dnes ľudia, ktorí o Ňom nepočuli, ktorí nevedia, že “svetlo prišlo na svet”. Písmo sväté, ale aj naše skúsenosti a dejiny cirkvi hovoria o tom, že trvalo neutrálni ľudia vo vzťahu ku Kristu nie sú. V istej chvíli sa človek musí rozhodnúť. Buď s Kristom, alebo proti Nemu. Buď s Jeho cirkvou, ktorej je On Pánom a Hlavou, alebo proti nej. Buď človek “zhromažďuje s Ježišom, alebo rozptyľuje…”. Tichá, svätá noc sa skončila ránom a dňom, v ktorom začína “triedenie duchov”. Buď človek spozná a uzná, že potrebuje Spasiteľa, Záchrancu a víta Ho, oslavuje Jeho narodenie a potom aj ukrižovanie a vzkriesenie, alebo Ho odmietne…Herodes Veľký sa stal prvým známym predstaviteľom tých, čo Ježiša ako Pána odmietli. Jeho konanie hovorí jasnou reču o tom, čo znamená staré, neobrezané srdce človeka. Totiž: nenávisť, strach a ničenie života v akejkoľvek podobe. Cirkev do vianočných dní právom zhrnula aj sviatok s názvom MLÁĎAŤKÁ. Je spomienkou na nevinné deti, povraždené Herodesom v Betleheme. Obeť ich životov pre Krista neznamená však ich večné zahynutie, lebo Ježiš aj pre ne, tak ako pre Štefana otvoril nebo. Prorockým pohľadom apoštol Ján vidí v nebi so zástupmi anjelov “veliký zástup so všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať”. I tie nemuvňatá sú iste v tomto zástupe, spolu s mnohými známymi Božími synmi a dcérami z ľudu SZ, spolu s dvanástimi apoštolmi, evanjelistami a ľuďmi pôvodne z pohanských národov.
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
My, tu na zemi, v cirkvi putujúcej a bojujúcej podliehame neraz pokušeniu – spočítať sa. Zistiť, koľko nás vlastne je…evanjelikov, koľko je iných kresťanov. Koľko z nich platí cirkevný príspevok, koľkí by prispeivali na cirkev a neodskočili by, ak by prišlo k odluke financovania cirkvi od štátu…Koľko by ostalo verných, koľko slúžiacich diakonov, koľko presbyterov, dozorcov, koľko farárov a kaplánov atď. Aj neprajníci cirkvi sa radi a horlivo sčitujú a prepočítavajú aj naše rady: koľko je vlastne tých kresťanov?
Pohľad do otvoreného neba však ukazuje, že nie je ľahké spočítať cirkev Pána Ježiša Krista. Jednak preto, že nikto z ľudí nevidí do vnútra iného človeka, okrem Pána Boha a Toho, ktorý sedí na tróne – Baránka Božieho.
My však pri vyslovení slov: “Jeho cirkev”, máme myslieť aj na tých, ktorí sú už oslávení. Tu sme vždy v menšine. Sme iba malé stádočko. Cirkev, ako spoločenstvo svätých je však aj spoločenstvom oslávených. Ono stále rastie, aj keď tu na zemi sa počet cirkvi putujúcej môže zmenšovať. Vždy však platí, že tí, čo neprijímajú Krista ako Pána, hynú. Smerujú k večnej smrti. Svojich vyznavačov a služobníkov vedie Pán do spoločenstva, ktoré trvá a rastie. Na tento sľub Pánov nemáme zabúdať. Ján nás upozorňuje na toto nové spoločenstvo “oblečených do bieleho rúcha, s palmami víťaztva v rukách” a s volaním na perách: “Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne a Baránkovi”. Tých, čo Ježiša ako Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta prijali, On oblieka do bieleho rúcha a pozýva k večnej radosti.
Bratia a sestry, dnes je ešte v cirkvi a v krajine deň sviatočného odpočinku. Všetci zdanlivo stále svätia Vianoce a oslavujú vianočný Dar. V skutočnosti ale slávia len tí, čo Ježiša prijali a slúžia Mu už tu a teraz. Poznáme našu liturgiu, naše piesne, hymny, koledy oslavujúce narodeného Ježiša. My však smieme a máme počuť a prijať niečo aj z tej nebeskej liturgie a oslavy. My sa máme naučiť spievať už tu najmä ten refrén, ktorý zneje z neba a ktorý hovorí o vďake za dar spásy. “Amen! Dobrorečenie, a sláva a múdrosť a vďaka a česť a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.” Niektorí v cirkvi by chceli vždy nové a nové spevníky, melódie a piesne. Pokiaľ sa narodia básnici a hudobníci s darom tvoriť- nič tomu nebráni. Ide len o to, aby naše piesne, hymny a celá liturgia obsahovo súvisela a nadväzovala na tú nebeskú.
K životu cirkvi Pána Ježiša Krista patria dve veci. Oslava Baránka, ale aj praktická služba všedného dňa. Už zajtra opäť začnú bežné, pracovné dni a povinnosti pre mnohých a budú pokračovať aj v novom roku. Kresťanom má ísť o to, aby sme radosť z prijatého evanjelia prenášali do života všedného dňa, naplneného prácami a službou blížnym. Ale aj o to, aby náš život smeroval k cieľu, ktorým je pripojenie sa k tým veľkým zástupom Pána sláviacich v nebi! Naším cieľom je pritom trvalá účasť na oslave Baránka v nebesiach.
Pamätajme na skúsenosť cirkvi, že cesta vpred a hore nebola a nebude bez námahy, bez obetí a možno aj bez súženia. Diakon Štefan patrí k tým, ktorý si svojím životom skrze dar Ducha svätého “opral svoje rúcho v krvi Baránkovej”, preto necúvol ani pred mučeníckou smrťou, vidiac nebo otvorené a Syna Božieho na pravici moci Božej.
K zbieleniu nášho rúcha, k oblečeniu rúcha spravodlivosti nestačí naša krv. To, čo očisťuje rúcho života poznačené hriechom je krv Ježiša Krista, Baránka Božieho. Dnes je tu čas a možnosť aj pre nás, prijať krv Baránkovu spolu s Jeho telom. Príjmime ju s vďakou a s pravou nádejou na život večný. Pripojme naše srdcia a hlasy k zástupom anjelských bytostí a k tým, čo Mu slúžia dňom i nocou pred Jeho trónom v Jeho chráme. Nech nás nedesia nijaké hrozby sveta a neprajníkov, ale nasledujme vieru diakonov na čele so Štefanom. Nasledujme tak hlas nám narodeného dobrého Pastiera a biskupa našich duší. V sile vianočnej radosti, vo viere a láske žime k Jeho sláve už dnes a potom naveky. Dokazujme sa ako verní Pánovi na každom mieste: v rodinách, na vinici Pánovej, v prácach svojho povolania.
“Nebo otvorené, Sláva Bohu sláva!
Prápor Kristov veje, v svätý boj zvoláva.
Podeň si stať treba, pod ním dosiahneme
večnú slávu neba”. (ES 49, 5) Amen.
2.slávnosť vianočná- Sviatok mučeníka Štefana- Rovensko, Sobotište 2011 – Ľ.Batka st.
Slovak