Svetozár Hurban Vajanský: Milým Vianociam.
Vás ospevujú toľké veky,
z vás žije vlastne zimná skazka
a každoročne opreteky
vám hymnu nôti drobná cháska.
Sám neznaboh sa zbožne tvári
a zapaľuje voskovice,
a radosť z neho čudná žiari
a rozohrieva tupé líce!
A vždy ste svieže, vždy ste nové,
i staré srdce tíško mladne,
veď rozpomienka mocne zove
až v detstva nášho chvíle ladné…
Tak mnohé v svete zunuje sa,
ľud novoty len búrno žiada:
vám v ústrety však ticho plesá
a staré zvyky srdcom hľadá.
To bájna sila pravdy večnej
len sama volá, prosí, núti,
a z diale, z výše nekonečnej
ó, milý sviatok: ave. ave !
jak slnečný lúč k nám sa rúti!
Ó, pozdvihni srdcia naše k Pánu,
noc dlhá bola! K Jeho sláve
daj svitnúť skorej Svojmu ránu,
daj vyroniť sa Svojmu jasnu,
nech bleskotami kraj náš zrosí!
Hľa, vzhliadni na mlaď našu krásnu:
veď spieva, modlí sa a prosí!
/Pre inšpiráciu a k stíšeniu , -….
z Antologie: K Výšinám II, Zostavil Emil Boleslav Lukáč, Tranoscius 1936/
Slovak