Vianočné posolstvo prezidenta SLZ 2011

Prinášame plný text posolstva:

Lukáš 2,25-38

Vo vianočnom príbehu Lukášovho evanjelia hrajú Anna a Simeon dôležitú rolu,keď Jozef a Mária prvý raz prinášajú dieťa Ježiša do chrámu. Lukáš popisuje Annu ako prorokyňu.Vydala sa mladá , po siedmich rokoch ovdovela a medzitým dosiahla vek 84 rokov. Už nikdy neopustila chrám, ale slúžila Bohu deň a noc modlitbami a pôstom. O Simeonovi Lukáš hovorí, že bol pri ňom Svätý duch. Tak ako Anna bol vo vysokom veku. Na popud Ducha prišiel do chrámu,keď prinášali Ježiška. Vzal dieťa na ramená, chválil Boha a požehnal dieťa.(verše 29-32)

Anna a Simeon zažili v tom istom čase – celé storočie pred narodením Krista, všetky zničujúce udalosti. Trpezlivo sa modlili o Božiu záchranu a dúfali v ňu. Ako utečenci v utečeneckých táboroch aj oni čakali na naplnenie svojich túžob. Simeon čakal na potešenie Izraela (verš 25).Anna čakala na vykúpenie Jeruzalema (verš 38). Sú príkladom trpezlivého, nádeje plného čakania.

Anna a Simeon ostávali celý život v Jeruzaleme plnom napätia. Ako pre všetkých,ktorí dôverujú Bohu, mali nerozlučne spojené vieru a nádej. Ich viera dôverovala Bohu a ich nádej očakávala na okamih,kedy by sa malo potvrdiť verené. Utečencom je ich túžba po splnení svojich nádejí veľmi naliehavá. Slávny palestínsky mysliteľ Edward Said bol raz povedal:"Každý odchod je plný strachu, každý návrat neistý."Utečenci sú často na okraji zúfalstva alebo už v tme zúfalstva. "Ako môžem dúfať?" pýtajú sa.

 Vraví sa, že "najtemnejšia hodina je pred svitaním." Ale odkiaľ môžeme vedieť, že sa nachádzame v najtemnejšej hodine? Niekedy si myslíme, že je tma, napriek tomu neprestáva byť ešte temnejšie. Nevieme, kedy tma ustúpi do svitania. V takých chvíľach náš život zachováme len vierou a nádejou. A práve potom stáva sa Ježiš v našom strede človekom a sprítomňuje medzi nami jasle z Betlehema.

Keď vám teraz píšem, spomínam si na svoje vlastné skúsenosti ako utečenec. Zažil som to, čo zažívajú všetci utečenci vo svete: pocit, že ste opustený mocnými sveta a silnú túžbu po domove a slobode. Ale zažil som aj požehnanie cirkvi, ktorá nám pomáhala, bol som povzbudený dúfať -proti všetkej nádeji – že sa prelomí Božia spravodlivosť.To je dôvod,prečo má cirkev vytvárať bezpečné prístavy pre utečencov a má sa zasadzovať všade za ľudské práva utečencov.  Simeon a Anna museli by predpokladať, že sľúbená záchrana za ich života nepríde. Ale trpezlivým čakaním vo viere a nádeji ,inšpirovaní Duchom Svätým, uvideli nakoniec ich oči spásu, pripravenú im a celému svetu. Božia spravodlivosť, ktorá sa stala človekom v betlehemských jasliach a zjavila sa na kríži, je silnejšia, ako všetky ľudské zasľúbenia.To je význam Krista, ktorý bol sám utečencom v Egypte. A Kristus nachádza svoje jasle dnes v každom utečencovi, vo všetých vyhnaných, odmietaných, utláčaných a migrujúcich ľuďoch. Kde sú úbohí, tam je dieťa Ježiš. V tomto zmysle oslávme spolu nádej na spravodlivosť ,ktorá k nám prichádza z Poľa pastierov, kde anjel zvestoval: "Narodil sa vám Spasiteľ".

Popzdravujem vás z Jeruzalema a Betlehema a hovorím vám:Nebojte sa! Spravodlivosť prichádza. Naplnenie v Kristovi za oných čias je našim prameňom nádeje pre všetky časy. A bude aj ďalej našou nádejou, aj dnes, v čase politických nepokojov. Všetkým vám prajem požehnané Vianoce.

Biskup Munib A. Younan, prezident Svetového luteránskeho zväzu,

biskup Evanjelicko-luteránskej cirkvi v Joprdánsku a vo Svätej zemi

V decembri 2011.

 (z www.lutheranworld.org preložil V.Láska)

Komentovať