Aká sejba, taká žatva
Gal 5, 25 – 6,1-10:
”Ak Duchom žijeme, aj obcujme podľa Ducha. (26) Nebuďme žiadostiví márnej chvály, popudzujúc sa a závidiac si navzájom. (6,1) Bratia, ak by niekoho aj pristihli pri nejakom poklesku, vy, duchovní, napravte ho v duchu tichosti, – a daj si pozor, aby si aj ty nepadol do pokušenia. (2) Jedni druhých bremená znášajte a tak naplníte zákon Kristov. (3) Lebo ak si niekto myslí, že je niečo a nie je nič, sám seba klame. (4) Nech každý skúma svoje dielo a bude mať chválu sám pred sebou, ale nie pred iným. (5) Lebo každý svoju ťarchu ponesie.(6) Komu sa dostáva vyučovania v slove, nech zo všetkého čo má, udeľuje tomu, kto ho vyučuje. (7) Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať! (8) Pretože kto skúpo rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu, kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život. (9) V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojim budeme žať. (10) A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery”. Amen.
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Správne a pravé biblické učenie, zhrnul ap.Pavel v liste galatským kresťanom takto: “ Kristus nás oslobodil k slobode. Úplne ste odlúčení od Krista, ktoríkoľvek chete byť ospravedlnení zo zákona – vypadli ste z milosti. -My pomocou Ducha z viery očakávame nádej spravodlivosti”.
Tam, kde je viera a jej vyznanie pravé, správne a v evanjeliu zakotvené, tam je aj správne učenie o kresťanskom živote. Apoštol Pavel ho nazýva “obcovaním”, teda životom a konaním vo viere, ktorú dáva Duch Svätý. “Ak Duchom žijeme, aj obcujme podľa Ducha”. Duchovný život nie je a nemá byť nijako odtrhnutý od každodenného konania. Nie je a neznamená nejaké “vznášanie sa v oblakoch”. Nerealizuje sa iba v slovách, tým menej iba v duchovných cvičeniach, alebo meditáciach, v rozjímaní o živote budúceho veku, ale aj v konkrétnych prejavoch pozemského života.
V našom osobnom i cirkevnom živote má Duch Svätý pôsobiť tak, že nás vedie, usmerňuje, napravuje, napomína a súčasne povzbudzuje. Chce pôsobiť a pôsobí v celom našom myslení, v citoch i prejavoch vôle. Už nie skutky starého Adama, skutky tela či sveta ovládajú rozum a cit čoveka, ale práve Duch Svätý, ktorého milosť sme prijali v Krste svätom a potom vždy znova v počutom evanjeliu.
V dnešnú nedeľu si preto podrobnejšie všimnime veľmi konkrétne usmernenia Ducha Svätého v našom životnom prejave. Apoštol ich spomína v prečítanom texte viacero. To však neznamená, že by neboli aj iné a ďalšie, ako sa aj spomínajú v celej NZ.
1. Mohli by sme povedať, milí bratia a sestry, že tie prejavy Ducha, ktoré na tomto mieste spomína apoštol sa najviac týkajú tých kresťanov, ktorí v cirkvi a s cirkvou Ježiša Krista prešli už dlhšiu cestu, alebo boli v cirkvi aktívnejší ako napr. začínajúci kresťania. Práve takým platí výzva a napomenutie,ako ho formuluje apoštolské slovo: “Nebuďte žiadostiví márnej chvály…”
Je to veľká diablova lesť a pasca práve pre živých a aktívnych kresťanov v cirkvi.Pre tých, ktorí vedia, že služba spoločenstvu cirkvi a to služba v akejkoľvek funkcii či hodnosti, nie je spravidla ocenená, či spoň docenená tak, ako je to bežné v tzv. svetskej sfére. Nielen finančne, alebo materiálne, ale aj morálne, slovami, alebo vonkajšími poctami. Vo svetkých povolaniach ak niekto nie je spokojný, začne štrajkovať, alebo dá jednoducho výpoveď. Na to má v podstate právo a morálne hľadisko nie je spravidla prvoradé.
Inak je to v spoločenstve cirkvi. Dozorcovia, farári, presbyteri, kurátori, zvyčajne neštrajkujú, ale slúžia, ako najlepšie vedia a môžu. Zrazu sa však stane a stáva sa to často, že po rokoch príde nečakane pocit nedocenenosti. “Nevďak svetom vládne” – hovorí príslovie a mnohí to skúsia práve v cirkevnom zbore, vo funkciách a v službe. V našej cirkvi nemáme ani vyznamenania, ani medaily, , ani výsluhové dôchodky. Vlastne sa aj zopár ocenení zaviedlo, ale sú určené naozaj len pre niekoľko – ako Hurban hovorieval- “výtečníkov”. Tak sa stane, že dlhšie slúžiaci očakáva aspoň nejakú pochvalu, slovné oceneneie a vyvýšenie, ale takej chvály býva poskromne. Nie že by sa občas nestalo to, že sa obaví zápisničné uznanie, konštatovanie, zvolenie do doživotnej čestnej funkcie, alebo udelenie titulu: “emeritý” atp. Skutočnosťou je, že “zbožní ľudia odchádzajú” a tí, čo dobre poznali a vážili si vykonanú službu svojich spolupútnikov sa pominú, odídu na večnosť. Iní ľahko zabúdajú a nastupujúca generácia už o mnohom, čo bolo vykonané nevie. Prípadne to nevidí ako dôležité, alebo ťažké, alebo ako obeť času, peňazí a výsledok obetavej práce a služby. Tak sa stáva veľmi často, že tí, čo odchádzajú z funkciíí zostanú namrzení, sklamaní, podráždení atp. Hovoria o tom, že im “nikto neďakuje” a oni predsa zadarmo dlhé roky slúžili iným. Vidíme dokonca okolo seba ľudí frustrovaných po tú mieru, že zanevierajú na cirkev a neraz aj na vieru, ktorá jediná ospravedlňuje. A to je už vážna vec.
Tak sa stane, že diabol dosahuje svoj cieľ vtedy, keď zaútočí na túto ctižiadosť, túžbu po pochvale a ocenení. Svoje “zranené ego” často prenáša takýto človek aj na svoje deti a vnúčatá.
Neraz si musíme povzdychnúť: ach tie úbohé deti presbyterov, služobníkov cirkvi, až po deti farárov a biskupov! Kde ste sa podeli?! Často sú až na samom okraji cirkvi, ba i za ním. Niektorí to aj povedia nahlas: “Však môj otec, matka, dedo, starenka,sa dosť napracoval a nebol docenený”…
Za týmito postojmi vidíme postoj onoho brata márnotratného syna z podobenstva Ježišovho. Alebo postoj pracovníkov na vinici, čo pracovali od rána a dostali po denári ako aj ostatní. Pánovi vinice vyčítajú: “My sme znášali ťarchu dňa a páľu slnka a tých, čo pracovali iba hodinku si rovnými učinil s nami ”. Ľahko a rýchlo zabúdame na to, že Pán Ježiš Kristus vie o každom a on sám dáva svojim verným odmenu nekonečnej ceny!
Ap.Pavel preto hovorí: Ak Duchom žijeme-nebuďme žiadostiví márnej chvály, popudzujúc sa a závidiac si navzájom”. Ak sa to stane, znamená to, že nie Duch Svätý, ale iba ten náš, a niekedy dokonca zlý má priveľý priestor v našom živote.
- Bratia a sestry!
Iný vážny problém v cirkevnom spoločentve je, že zabúdame na to, že sme síce ospravedlnení, ale súčasne vždy hriešni! Preto by sme sa nemali zbytočne pohoršovať, ak jasne vidíme aj nedostatky a poklesky členov cirkvi.
Ak odhliadneme od toho, že v cirkvi Kristovej , tak ako na poli, je medzi pšenicou vždy aj kúkol, a v sieti cirkvi medzi dobrými rybami budú vždy aj zlé, a medzi ospravedlnenými a svätými sú aj Judáši, je tu aj iná vec.
Ani zbožný nie je mravne dokonalý a bez hriechu a preto potrebuje pomoc. V cirkvi môže a má by aj otvorená kritika, najmä tých, ktorí sú poverení službou, a aj priamo do úradu uvedení.
Súčasne však platí, aby sa to dialo v duchu tichosti, v pokore, bez povyšovania sa. Ako na inom mietse hovorí apoštol: ”Kto stojíš, daj pozor, aby si aj ty nepadol”. Cirkev Pánova teda musí aj napomínať, aj kritizovať a prorocky hovoriť: toto áno, ale toto nie, lebo je to hriech. Cirkevná disciplína a poriadok je súčasťou služby a spolužitia kresťanov, tak ako to má byť aj v každej rodine. Veď “kde by bol syn, ktorého by otec nevychovával”?
Preto vždy platí pravidlo ap.Pavla: “Všetko nech sa deje slušne a v poriadku”. A ten, kto je živým údom cirkvi, vie a má prijať aj usmernenie a nápravu.
- Bratia a sestry!
Tretia skupina napomenutí a usmernení pre praktický život kresťanov je pre nás osobitne aktuálna. Týka sa našich peňaženiek.
Vieme, že vo svete, akonáhle sa začne hovoriť o peniazoch, situácia začne byť okamžite dramatická a výbušná. Peniaze sú tu často božstvom číslo 1. (N.1) Mamona pevne tróni na svojom zlatom stolci a diabol “božstvo zlatého telaľa “vie dokonale využiť.
Keď sa teraz v cirkevnom zbore vyberá cirkevný príspevok, tzv. cirkevná daň, stretneme sa s rôznymi reakciami. Nechceme ich dnes spomínať, ani komentovať, ale počujme aj tu niekoľko napomenutí a usmernení pre tých, ktorí sú Duchom Svätým povolaní a Ním žijú.
Predovšetkým je to skutočnosť vzájomnej spolupatričnosti. Vedomie zodpovednosti za život spoločenstava, každej rodiny i jednotlivca. ”Jedni druhých bremená znášajte a tak naplníte zákon Kristov”. Láska teda ide nielen” cez žalúdok”, ale aj cez peňaženku. Je to jasne a zrozumiteľne vyslovené v Písme.
V tomto zmysle teda pamätajme, že spoločný povinný príspevok je určovaný tak, aby nikoho nezaťažil a neohrozil a aby aspoň v náznaku pomáhal. Aby pomáhal vlastnému spoločenstvu a potom aj iným. Aby cez ustanovizeň Generálnej podporovne, seniorátu a Diakonie pomáhal a uľavoval slabším.
Druhá vec je v súčasnosti na Slovensku veľmi citlivá a z času na čas búrlivá, ako zvírená voda v rybníku Siloe…
Formulujeme ju ako tzv. odluku cirkvi od štátu, presnejšie štátneho rozpočtu a samofinancovanie cirkvi v hmotných veciach. Pokiaľ ide o existenciu zborov, tak odluka bola už minulosti a deje sa aj dnes. Tu sa jedná najmä o platy farárov a iných cirkevných služobníkov. Nechcem túto širokú problematiku otvárať v dnešnej zvesti. Iba upozorňujem na ap.slovo: “Komu sa dostáva vyučovania v slove, nech zo všetkého, čo má udeľuje tomu, kto ho vyučuje”. Toto slovo je jasné a zrozumiteľné a opäť inšpirované Duchom Svätým. Nemožno ho obísť, prepočuť, alebo zamlčať. Je inou vecou, ako budeme ako kresťania a súčasne daňoví poplatníci štátu, trvať na múdrom a spravodlivom rozdelení štátneho rozpočtu!
My však vieme, že ak sme prijali mnoho na duchovných daroch, a to najmä dar života večného, nie je takou veľkou vecou, ak
“ v činení dobrého neochabujeme”. Súčasne ako kresťanie máme povinnosť dbať, aby sa s hmotnými darmi v cirkvi i spoločnosti naozaj múdro šafárilo.
Posledná úprava pre cirkev i každého kresťana je opäť veľmi praktická: “Čiňte dobre všetkým, ale najmä domácim viery”.
Neklaďme si ciele, ktoré nevieme splniť. Nevyriešime všetky veci, kde panuje neláska a nespravodlivosť tohoto sveta.”Čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim”! – to je výzva nanajvýš praktická. Ak sa tak bude diať v manželstvách a kresťanských rodinách, nebude to málo, ani ničotné, ale významný príspevok ku všeobecnému blahu a pokoju.
Ide o to, aby naša láska bola vždy konkrétna, adresná, a preto aj účinná. Ak Duchom žijeme skrze počúvanie evanjelia, aj žime a obcujme podľa Ducha. Apoštol Pavol nám i dnes hovorí, čo to znamená. Ak si uvedomíme veľkosť Božieho daru večného života, tak naše počínanie bude zbavené pocitu záslužníctva, ale bude vďačnou a vernou odpoveďou Pánu Bohu, i svedectvom viery pre iných. Amen.
15.N. po Sv. Tr. – Sobotište 2.10.2011- Ľ.Batka st.
Slovak