Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti
J 15,1-5:
Bratia a sestry v PJK, milé deti a rodičia!
Pred štyrmi dňami sa skončil školský rok. Maturanti stredných škol o niečo skôr – a teraz už aj žiaci v nižších ročníkoch počnúc od prvákov priniesli domov vysvedčenia. V tomto súvise ste si iste mnohí všimli zvláštnu iniciatívu policajtov na Slovensku, ktorí vyzvali rodičov, aby rodičia netrestali deti za zlé vysvedčenia, lebo hrozí, že sa opäť zvýši počet samovrážd u žiakov, ktorí by boli tvrdo káraní, alebo potrestaní za zlé známky.
Na jednej strane je to iste chályhodná inicitíva policajtov, ktorí začali pôsobiť s novým heslom a logom napr. na autách: pomáhať a chrániť! Na druhej strane to určite musí zaraziť a zahanbiť pedagógov a učiteľov, ale najmä samotných rodičov, že určitá časť obyvateľstva už ani akosi neočakava, že by sami rodičia vždy pomáhali svojim deťom a chránili svoje deti pred každým zlom a venovali im svoj čas, pozornosť a najmä lásku!
Samotné vysvedčenie je vždy zrkadielkom nielen samotného žiaka, ale najmä rodiny – pretože rodina, a teda obaja rodičia by mali pomáhať dieťom po celý rok, a to nielen školský rok. Ak v deťoch vidíme Božie požehnanie a dar, naša zodpovednosť Bohu a život v láske idú v ruka v ruke stále. Vysvedčenie je vždy aj vysvedčením rodičov: otcov a matiek. Je našou úlohou a kresťanskou povinnosťou nielen rozdávať odmeny a vyhlasovoať pokuty či tresty na konci školského roku, ale chrániť a láskavou rukou ich viesť neprestajne.
Pred niekoľkými rokmi sme cez prázdnininy pripravili letný tábor pokonfirmačnej mládeže. Prihlásení chlapci a dievčatá sa naň právom tešili, ale stalo sa, že jednému zo žiakov, pre vysvedčenie, ktoré neuspokojlo rodičov, otec zakázal účasť v letnom tábore. Keď som sa za chlapca prihováral, dostal som odpoveď, že syna čaká každodenné učenie sa, aby dobehol, čo zameškal. Či to bolo to najlepšie riešenie, pochybujem aj dnes…
O hodnote a význame všeobecného vzdelania, azda ža na malé výnimky, dnes nikto nepochybuje. Situácia napr. pred 1OO rokmi bola v našom prostredí úplne iná. Aj keď cirkevné zbory mali podľa nariadenia dávnejších uznesení seniorátnych a zborových konventov za úlohu napniť uznesenia a na naždej dedine zriadiť cirkevnú školu, – tak to bolo v Nitrianskom senioráte od čias J. M. Hurbana, rodičia – najmä pre chudobu, deti do škôl posielali málo, alebo vôbec, lebo ich potrebovali ako pracovnú silu v domácnostiach a na poliach. Vďaka Pánu Bohu je situácia dnes už iná.
To, čo nás však musí trápiť je poznanie, že problematická zostáva v očiach dnešných generácií rodičov výchova a hodnota mravov, teda morálky a chovania. Ale opäť nejde v prvom rade o problém u detí a mladých ľudí, ale o problém rodín a vlastne celej našej spoločnosti. Aké vzory, aké príklady vidia naše deti? Aké celebrity slúžia dnes ako vzory?
Myslím tým najvyšších, nami zvolených predstaviteľov – počnúc od hlavy štátu, cez tzv. celebrity spoločenského, kultúrneho života, cez novinárov až po otcov a matky rodín. Deti sú vždy obrazom rodiny a spoločnosti, ktorá ich formuje.
Akú známku by sme dali sami sebe, my kresťanskí rodičia, starí a krtsní rodičia!? Chceme začať u seba – preto je pre nás pomocou a svetlom nie jedno heslo, i keď pekné, ale príklad nášho najvyššieho Pedagóga a Učiteľa, najvyššieho služobníka všetkých ľudí Ježiša Krista.
Ten, ktorý nám chce dať svoje požehnanie v časnosti a plnosť života vo večnosti, mal by byť vypočutý a Jeho slovo treba vnímať s plnou vážnosťou a pozornosťou. On je Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich a ako taký sa stal naším služobníkom v sile lásky dokonalej, svätej, čistej, bez hriechu sebectva.
Dnes nám Jeho slovo pripomína, že On sám označil svojho a nášho Otca v nebi za vinohradníka, ktorý v tomto svete zasadil nielen vitálny, ale aj dokonale ušľachtilý vinič. Vínny koreň, ktorým je On sám. Tento vinič bol zasadený v kamenistej pôde Betlehema, ale Jeho ratolesti a úponky sa rozráslti po celom svete. Skre Krst svätý sme napojený, navrúbľovaný do tohoto vínneho kmeňa aj my. Ak pri obyčajnom viniči a iných stromoch platí, že vrúbeľ dáva kvalitu celému stromu, s viničom nebeským -Pánom Ježišom to je inak. On je výnimočný! On dáva kvalitu každej na neho napojenej ratolesti.
Preto opakuje výzvu: “Zostaňte vo mne a ja vo vás”! Kmeň a koreň SZ-ho Izaja a koreň Dávidov, nesie nás a živí nás. Dáva mám život, ale aj pravú kvalitu života. Právom hovorí: “Ako ani ratolesť nepriáša ovocie sama zo seba, len ak zostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne”.
Toto je, milí bratia a sestry, milí rodičia a deti, tá základná a rozhodujúca vec pre nás. Či a nakoľko zostávame po Krste svätom v Kristu, či a nakoľko žijeme z Neho, z Jeho slova a Jeho sviatostí? Ak zostávame, o dobrú úrodu sa nemusíme obávať. Aj keď každá ratolesť môže prinášať úrodu inú a v rôznej výške, ako o tom hovorí Pán Ježiš v inom podobenstve. Tu však ide o to základné napojenie na vínny koreň a kmeň, ktorým je Pán Ježiš.
To ďalšie, čo Ježiš Kristus hovorí a učí je nasledovné: Sám nebeský vinohradník, koná očistný rez na ratolestiach vínneho kmeňa, totiž v samotnej cirkvi. Suché ratolesti odrezáva a ich hodnota je iba palivo. Suché ratolesti v cirkvi sú pod súdom Božím, práve tak, ako aj akákoľvek iná divá rastlina, alebo dokonca burina tohoto sveta.
Ten súd je trvalý. Ako osobný už dnes prebiehajúci! Ako posledný súd zostáva vážnym upozornením, aby sme nebrali nadarmo prijatú milosť Božiu.
Je tu však aj tá druhá vec, s ktorou sa niekedy ako kresťania nevieme stotožniť a zdá sa nám nespravodlivá .
Pán Ježiš hovorí, že aj každú ratolesť, ktorá ovocie prináša, nebeskáý Vinohradník čistí – “aby viac ovocia prinášala”.
Pán Boh zasahuje rezom do života nás, ratolestí. Keď sa vinoč strihá a reže, padajú z rán kvapky miazgy. Vinohradníci hovoria, že “vinič plače”….
To čistenie a rez – počnúc od tzv. výchovného rezu, až po vedenie k priášaniu ovocia teda môže aj bolieť!! Rez však nie je odrezaním od koreňa a z kmeňa – je dobrým i keď neraz ťažkým Božím zásahom a konaním. Právom vtedy hovoríme s naším náb.pevcom: “Čo Boh číní, to dobré je, svätá je vôľa Jeho”…
Tejto Božej vôli sa máme v dôvere a pokore poddať aj u prijať, aj keď – cez slzy. Lebo každý vinič plače... Ak však na vínnom kmeni zostaneme, ak sme s Kristom vo viere spojení, budeme s Ním vždy. Časne i večne!
Pán Ježiš nás teda chce učiť aj tejto duchovnej biológii o nás a našom živote a chce, aby sme aj v nej prospievali.
Učí nás však aj iným predmeotm, ktoré sú všetky dôležité. Takým je aj nebeská gramatika. Ak v bežnej gramatike platí: prvá osoba: ja – v tej Božej a Kristovej, je prvá osoba: ty! Ty, ktorý si môj:- manžel, manželka, moje dieťa – ty si a máš byť na prvom mieste. Ap.Pavel pri poznávaní tejto Božej gramatiky napísal: “Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu”! On zostáva našim najväčším príkladom a Učiteľom.
Aj matematika a počítanie, ktoré sa môžeme a máme učiť u Pána je iné, ako to naše. Už SZ žalmista vyznal: “ Pane, uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali” (Ž 90)!
Boží muž Mojžiš vedel, že “U Pána je tisíc rokov, ako jeden deň a jeden deň ako ticíc rokov”. Ale vedel aj to, že v tomto svete človek kvitne ako kvet a tráva. Preto máme “ vykupovať čas”. Vážiť si každý deň a využívať ho v súlade s vôľou Pánovou. Tento zásadný postoj má svoje významné dôsledky.
Prázdniny, dni voľna a dovoleniek sú vynikajúcim darom pre nás, aby sme poznávali dielo Bohom stvorené. Aby sme obdivovali krásu kvetov, spev vtáctva, velebnosť hôr a krásu hviezdnatého neba nad nami. Ale aj silu riek, jazier, morí a možno aj oceánov, nad ktorými však sa vždy vznášal Duch Boží, ktorý je Dárca a PÁN života. To všetko je Božou školou, v ktorej smieme byť, žiť a prospievať . Tak máme vždy veľa dôvodov dobrorečiť a chváliť Pána, i keď človek nesedí v školskej, či chrámovej lavici.
Pán Ježiš vyslal do tohoto sveta svojich svedkov, apoštolov, aby takto učili, aby aj v týchto oblastiach človek prospieval a rástol. Takými učiteľmi boli aj apoštolovia Peter a Pavol, službu ktorých sme si pripomenuli deň pred koncom školského roku. Teraz v novom týždni si pripomenieme odkaz a službu Konštantina Filozofa a biskupa Metoda, solúňskch bratov. Tých, ktorí naším predkom jedinenčným spôsobom priniesli vzdelanosť, v podobe prvej abecedy, ale hlavne svetlo evanjelia PJK! Mohutná chvála Konštantinoho Proglasu zaznie opäť aj na Branči 5.júla a právom sa môžeme na to tešiť. Aj tu sa môžeme učiť, že Ježiš Kristus je cesta, pravda a život!
Dopravné vyučovanie Pána Ježiša je dobre známe: ” Śiroká cesta a priestranná brána vedie do zahynutia. Ale do života vedie úzka cesta a tesná brána” ….Kiež sme medzi tými, ktorí ju nachádzajú a po nej kráčajú. Záverom, počujme výzvu nášho Učiteľa PJK, ktorý hovorí: “Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate…Učte sa odo mňa, lebo som pokorný v srdci a nádete si odpočinutie duší”. Amen
Kázeň: Poďakovanie za šk.rok – 3.N.po Sv. Tr.- Rovensko, Sobotište 3.7.2011- Ľ.Batka st
Slovak