V Národnej knižnici v Paríži je uložený dokument s názvom: „Návrhy najvhodnejších prostriedkov na podoprenie cirkvi Rímskej“. Je to starý dokument pochádzajúci z roku 1553. Pápež Július III. povolal v októbri roku 1553 svojich troch najučenejších biskupov na poradu, aké cesty sa majú zvoliť na upevnenie a posilnenie rímskej cirkvi a pápežstva. Po mnohej a usilovnej úvahe predložili títo biskupi svoje návrhy a oznámili mu: „Zo všetkých návrhov, ktoré Vašej Svätosti predkladáme, ponechali sme najdôležitejší a najpotrebnejší návrh na koniec. Svedomito budeme prihliadať na to, aby sa zamedzilo čítanie evanjelií (rozumej: Ježišov program je v skutočnosti pre Rím prekážkou, avšak musí slúžiť jeho pokryteckým účelom) a zvlášť ich čítanie v materinskej reči. Nech stačí to, čo sa číta na svätej omši, a čítať viac než to nech nie je dovolené, nech je to kdekoľvek. Pokiaľ to doteraz ľuďom stačilo, boli záujmy Vašej Svätosti dostačujúce, akonáhle sa však žiadalo čítať viac, počalo zlo. Je to vôbec tá Kniha, ktorá by vyvolala zmätky a búrky, ktoré by nám skoro priniesli záhubu. A vskutku, ak niekto pozorne číta náuku Biblie a ak ju porovnáva s tou, ktorú prednášame my v našich kostoloch, potom ľahko nájde rozpory a často uvidí, že naše učenie sa od onoho odchyľuje, áno, že učeniu Biblie odporuje. Akonáhle to ľud spozoruje, bude od nás žiadať viac a viac, až bude celá Biblia v jeho rukách. Keby však k tomu prišlo, stane sa predmetom pohŕdania a nenávisti a preto sa musí Biblia od zraku ľudí odobrať, samozrejme s veľkou opatrnosťou, aby sa nevzbudil žiadny rozruch. V Bologni, 20. októbra 1553. Podpísaní: Vincentius de Durantibus, Episc. Termulorum; Egidius Falceta, Episc. Cabrulenus; Gherardus Burdragus, Episc. Thessal.“
Podľa takéhoto receptu boli Biblie pálené, o čom svedčí aj protireformačná doba. Pápeži začali zakazovať čítať Bibliu preto, aby zostalo utajené aká je veľká priepasť medzi ich učením a učením Biblie. Začalo sa prenasledovanie milovníkov Biblie, nejeden musel do žalára, za hranice svojej vlasti do vyhnanstva a žiaľ aj na hranicu. Šírenie Biblie bolo pápežmi nazvané „morovou nákazou“. A predsa Biblia je a zostane požehnanou Knihou ľudstva. A nielen to: Biblia je a zostane slovom Božím „ktoré ťa môže urobiť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša“ (2Tim 3, 15). Bez nej len tápeš v neistote, nevidíš svoje smutné skončenie bez Boha. Tam uvidíš, že Boh hovorí o večnosti, o nebi, o pekle. Je tam reč o odpustení hriechov, ktoré zdarma Boh ponúka ak uveríš v Baránka Božieho, ktorý sa obetoval za hriechy. Tam prídeš k poznaniu, že ak sa neobrátiš od rôznych modiel, povier, svojej márnosti a od bludných svetských učení cirkvi, tak speješ k večnému zahynutiu. Ale poznáš, že všetci tí, ktorí v Krista uverili, dosiahli odpustenie hriechov a istoty spasenia i života večného. Preto neváhaj a rozhodni sa pre Neho. On je predmetom celej Biblie, v Ňom je nám raj vrátený, nebo otvorené, brány pekla zatvorené, a chce, aby si Ho v nej našiel, Jemu uveril, Jemu slúžil, na Neho sa spoliehal a na Ňom staval „lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus.” (1Kor 3, 11) Veď On a Jeho evanjelium je dobrá správa úplnej istoty (1Tes 1, 5), nie neistoty ako sa sem-tam hlása. Nevera a ľahostajnosť voči Bohu a večnosti nič nezmení na Božom slove. Ono stojí skalopevne, ale ty stojíš na piesku, ak neveríš Bohu. A preto: opusti cestu a svoje myšlienky, obráť sa k Hospodinovi, aby sa zmiloval nad tebou. (Iz 55, 7)
Táto Kniha zjavuje Božiu vôľu, popisuje stav človeka, poukazuje na cestu k spaseniu, hovorí o odsúdení hriešnikov a o pokoji veriacich. Varuje, napomína, kára, trestá. Jej učenie je sväté, jej súdy určité, jej dejiny pravdivé. Je svetlom, aby ťa viedla, plná pokrmu, aby ťa sýtila, plná povzbudenia, aby ťa potešovala. Je mapou na cestu životom, barlou na púti, mečom v boji, tešiteľkou v zármutku a nádejou v zúfalstve. Je Knihou kníh a je určená pre naše dobro a pre Božiu oslavu. Je plná svedectva o istote spásy; kto ich nenachádza je buď slepý alebo nechce ich nájsť. Ona má naplňovať naše srdcia i pamäť a riadiť náš beh. Pamätaj, že ti je daná pre život a že ťa môže učiniť múdrym. Nechaj ju pôsobiť na sebe a dovoľ jej, aby ťa napomínala, tvoje cesty súdila a tvoje názory opravovala. Podľa jej rady sa nechaj viesť a do slávy priviesť (Ž 73, 24). Nekritizuj ju, ale daj sa ňou kritizovať.
Raz sa jedného pohana spýtali, čo si myslí o Biblii. Odpovedal: „Skutočne musí byť od Boha, lebo vidím, že všetci dobrí ľudia ju milujú, ale všetci zlí ľudia nechcú o nej nič vedieť.“
Ó, vďaka Ti za Tvoje slovo drahé,
za Knihu svätú, v reči našej,
za chvíle pri nej strávené, tak blahé,
za poklad otcov, nad svet celý drahšej.
Ó, daj nám k Biblii ľpieť verne,
nech svetom je nám k nebu na púti, Pane.
Ó, daj nech po nej každý túži,
ako bývalo kedys‘ v dobách prebudenia.
Ó, vrav k nám zase, pred Tebou nech sklonia
sa národy zase v svätom zanietení.
Nech riadi sa všetko všade slovom Tvojim,
nech písmakmi sme národom, Biblie ľuďmi.
Pokoj Vám!!
Slovak