Maranatha

Nech nermúti sa srdce vaše −
tešil svojich Pán pri odchode.
− Miesto vám idem prichystať;
potom zas prídem.
Prídem vás domov, k sebe vziať.

Od prvej chvíle čakali Ho verne,
v nádeji, viere, láske neochvejnej.

Ta zašli roky, stáročia . . .
Dodnes Pán sľuby nesplnil.
Prestali čakať podaktorí.
V ambíciách sa svojich pľahočia,
alebo svet ich oslnil,
alebo sú len proste chorí.

Pozreli sme sa zrána na obzor:
Dvetisíc rokov už dávno píše sa.
V správach sú ďalšie zeme otrasy,
v Afrike kdesi vypukol zas mor.
Rodiny stíha permanentne kríza,
vojnu zas včera ktosi vyhlásil.

Neprávosť veľmi zmnožila sa,
lásky tej pravej takmer niet.
Predsa však stihla spásy zvesť
v okraje Zeme zaletieť.

Oblaky vidno celkom isto,
Pána hoc na nich ešte nie.
Dnes môže nastať príchod Kristov,
trebárs nech nie je znamenie.

Ktože však chcel by s koncom rátať
uprostred práce, zhonu, mét . . .?
Predsa však zneje v šíri svet
SOS výzva: MARANATHA!


Komentovať