Čo dáva Ježišov Krst?
M 3, 13 – 17:
“Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. (14) On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichodíš ku mne? (15) Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda.
(16) Ježiš, pokrstený, hneď vystúpil z vody, s hľa, otvorili sa nebesá a videl Duch Božieho, ktorý zostupoal ako holubica a prichádzal na Neho. (17) A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo”. Amen
Bohumilý cirkevný zbor, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, milá rodina…!
Spomínam si na návštevu v istom kostole v Nemecku, kde bol pri krstiteľnici nápis: Prosíme, aby ste Krst nefotografovali…! Zrejme išlo v tom zákaze o to, aby fotografovaním, prípadne natáčaním na kameru fotograf nerušil farára a prítomných pri Krste svätom.
Prichádza mi však na myseľ otázka zásadnejšia, ktorú si dnes môžeme spolu položiť: Dá sa vôbec Krst svätý nafotiť? Iste sa dá nafotiť: Krstiteľnica – rodina, dieťatko, voda v krčiažku…ale dá sa nafotiť Krst Svätý ako Božie konanie pre nás a pri nás?
Ak by sme boli s mobilom pri Jordáne, kde Ján krstil, poslúžil by nám na nafotenie Ježišovho krstu? – Zrejme nie. Krst svätý je totiž Božím dielom a konaním a toto Božie konanie pre človeka vidieť, alebo nafotiť možné nie je. Ale je možné prijať ho v dôvere, že Pán Boh je živý a stále rovnako konajúci Stvoriteľ a náš nebeský Otec.
Nie je bez zaujímavosti, že svoje verejné účinkovanie Pán Ježiš začal príchodom k Jordánu a požiadavkou na Jána Krstieľa, aby ho pokrstil, ale on Mu odporoval. Ján správne poukázal na to, že on sám potrebuje Ježišov Krst a nie naopak. Ján krstil vodou a konal krst pokánia a vedel, kto je Ježiš. Vedel, ako bol Ježiš počatý a preto pokánie osobne nepotreboval, lebo na rozdiel od všektých nás hriešnikov Ježiš nemal a neučinil žiaden hriech. Vtedy mu Ježiš povedal: ”Lebo tak sa ná sluší naplniť všetku spravodlivosť”. (v.15) Tým povedal, že Jeho Krst patrí k prejavu spravodlivosti Božej. To znamená, že je darom milosti Božej pre nás a pre svet. Prináša a zabezpečuje nám Božie ospravdlenenie, odpustenie hriechov skrze Pána Ježiša Krista.
Ježiš verejné účinkovanie nielen začal svojím Krstom, ale svoje účinkovanie na zemi aj ukončil príkazom o udeľovaní Jeho krstu hriešnikom. Učeníkom povedal: “Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich …a učiac ich…”. Ide o známy misijný a kráľovský rozkaz Pánov učeníkom a ten platí aj pre všetkých ich žiakov a nasledovníkov. Týka sa všetkých národov a ľudí všetkých čias. Týka sa aj všetkých nás. Preto dnes chceme tento Pánov krst, nie Jánov, z Jeho poverenia prislúžiť aj vášmu najmladšiemu členovi rodiny B – a našej milej a vzácnej ratoliestke pokrvnej rodiny a od dnes aj ratoliestke tohoto cirkevného zboru…
Pánovo dielo spasenia je teda zarámované učením o Krste svätom. Povedali sme, že nafotiť krst nie je možné – a predsa nenechal Pán Ježiš učeníkov, a ani nás, bez poučenia a názorného vysvetlenia, či priamo ukázania, čo Jeho krst, pri ktorom je vždy prítomné konanie celej Svätej Trojice: je a čo znamená. O tom nám svedčia a hovori všetci evanjelisti. Ježiš ako dobrý učiteľ hovoril a konal veľmi názorne. Ján Ámos Komenský ako dobrý biskup Jednoty bratskej a známy učiteľ národov túto Ježišovu metódu všetkým učiteľom vždy vrele odporúčal.
Evanjelista Matúš, podobne ako všetci evanjelisti,hovorí o tom, čo Krst Ježišov človeku dáva a prináša. Preto stavia pred naše oči Pána vystupujúceho z vody a svedčí, že vtedy: “otvorili sa nebesá”… Nejde o nebeskú oblohu, ale o “miesto Božieho prebývania”. Biblia nebo obrazne menuje aj rajom Božím, alebo nebeským kráľovstvom.
Človek, pre ktorého Pán Boh všetko stvoril bol však sám stvorený pre spoločenstvo s Pánom Bohom. Písmo sväté súčasne pripomína, že toto spoločentsvo človek hriechom narušil a prerušil a stal sa tak Božím nepriateľom. Keď prví ľudia zhrešili, Pán Boh “zavrel bránu raja” nielen pre prvých ľudí, ale aj pre ich potomkov. Hriešnici prestali mať domovské právo u svojho nebeského Otca. Zároveň už v raji však zeznelo aj prvé evanjelium, zvesť milosti Božej, ktorá bude človeku ponúknutá skrze “potomka narodeného zo ženy”, “druhého Adama”, ktorý nám navráti stratený raj, totiž účasť v nebi, v spoločenstve s naším Stvoriteľom.
“Otvorenia raja” sa udialo už na prvé Vianoce, v príchode Spasiteľa a v Jeho ponuke pokoja a radosti, založenej na dare milosti a ponuke odpustenia hriechov ľuďom z Božej strany. Ide o odpustenie hriechu dedičného i každého ďalšieho, z našej strany vykonaného.
Pán Boh však nielen Synovi otvoril nebesá, ale skrze Syna otvára dvere neba v Krste každému, kto dôveruje a spolieha sa na Ježišove ospravedlnenie. Na Jeho dielo, ktoré dokonal, keď bol ukrižovaný a keď potom vstal z mŕtvych. Preto tým prvým darom Pánovho Krstu je odpustenie hriechov, “obmytie našej duše a ducha” a otvorenie neba pre nás. – Toto nafotiť nemôžeme, ale smieme a máme v túto milosť veriť a prijímať ju s plnou dôverou.
2. To druhé, čo sa deje nielen pri každom Krste Ježišovom je to, čo Ján videl a o čom svedčí evanjelium. Totiž že: “Duch Svätý v podobe holubice zostupoval a prichádzal na neho”. Aj tento dar je ponúknutý v Pánovom krste aj nám. Preto nás Ježišov Krst posväcuje. Je našou “vysviackou” na úlohu a službu: byť kráľovským kňazstvom Pánovým a svätým národom (1 Pt 2, 9). Dar Ducha Svätého nás posväcuje, aby sme chodili v tomto svete v “novote života”. Z vlastných síl a schopností prirodzeného človeka to nie je možné, ale Duch Boží a Kristov nám k tomu pomáha.
Pán Ježiš ktorý mal Ducha v plnosti nás predchádza svojím konaním a posilňuje aj nás k takému životu, ktorý je Pánu Bohu milý, ktorý je pre Otca “príjemnou vôňou”, ktorú On rád prijíma.
3. Pri Ježišovom Krste, ako ďalej vidíme a počujeme: “Bolo počuť z neba hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo”. Pravým Božím Synom je predovšetkým sám Ježiš. Ale milovaným Božím synom, alebo dcérou, sa stáva každý pokrstený. O chvíľu sa Božím dieťaťom stane aj váš a náš “B”, z čoho sa máme radovať všetci, ktorí chceme žiť a byť s Pánom Bohom stále.
Apoštol Pavel o tomto detinstve Božom povedal a dopovedal to, čo hlásal nielen on, ale všetci učeníci a čo Pánova cirkev smie ohlasovať aj dnes: “Ale ak sme dietky Božie, sme aj dedičia – a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi – ak s Ním trpíme,- tak preto, aby sme s Ním boli aj oslávení”.
Je to Ježišovo zaľúbenie o dare milosti v Krste nielen pre tento časný život, ktorý smieme žiť a prežiť v posvätení, ale aj sľub pre večnosť. Sme dedičia toho, čo Pánu Bohu patrí v plnosti: Jeho života, Jeho lásky a pravej nebeskej radosti.
Milí bratia a sestry!
Tieto hodnoty: otvorené nebo, dar Ducha Svätého a Božie dedinstvo naším okom nevidíme, ani fotoaparátom nezachytíme, ale smieme ich prijať vierou ako dar z otvoreného neba. Preto plníme Pánovo povzbudenie aj dnes: “Dovoľte dietkam prichádzať ku Mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo nebeské”. Preto aj teraz, ako žalmista hovorí: “Na Pána čaká naša duša”, že totiž Trojjediný Pán Boh svoju milosť preukáže aj vášmu synčekovi a krstnému synovi, bračekovi s vnúčikovi, a bratovi Kristu, Pánovi našom. Nech sa tak stane. Amen
(Poz.: Tento krstný príhovor odznel pri pokrstení B.B. v Trnave, v rámci služieb Božích v 1. nedeľu po Veľkej noci 2023 (…”ako teraz narodené nemluvniatka túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie… 1 Pt 2, 2)
Ľubomír Batka st.
Slovak