Hlas o Ježišovom príchode
Ťažko sa vyznať vo svete –
v čom lož, v čom pravdy obete…
Jasni nám myseľ, Pane, sám
a povznes ducha k nebesám. Amen (M.R.)
J 1, 6 – 8 a 19 – 28:
“ Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. (7) Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. (8) On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. – (19) A toto je svedectvo Jánovo, keď židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: Kto si ty? (20) Vyznal a nezaprel; a vyznal: Ja nie som Kristus. (21) I spýtali sa ho: Čo teda? Si Eliáš? Povedal: Nie som. – Či si prorok? Odpovedal: Nie! (22) Povedali mu teda: Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás posllali: čo hovoríš sám o sebe? (23) A on odpovedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš. (24) A poslovia boli z farizejov; (25) opýtali a ho teda: A tak prečo krstíš, keď nie si Kristus, ani Eliáš, ani prorok? (26) Ján im povedal: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí Ten, ktorého vy neznáte. (27 Ten, čo prichádza po mne, a ja nie som hoden rozviazať mu remienka na obuvi. (28) Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil”. Amen
Bratia a sestry v Kristu Ježiši!
Tretia adventná nedeľa nás nielen približuje, ale aj pripravuje k Vianociam. Každý vie, že Vianoce sú veľké a obľúbené sviatky. V starších vydaniach Tranovského kalendára, ale aj v starších liturgických textoch našej cirkvi sa 1.slávnosť vianočná menovala dôsledne: Božie narodenie. To je pravý obsah Vianoc. Preto aj dnes len tam, kde ľudia slávia Vianoce ako narodenie Božieho Syna, ako príchod Pána Boha k ľuďom v Ježišovi, iba tam sú skutočné sviatky a tam je skutočne čo oslavovať. Iba tam je poznanie pravdy a prijatie pravého svetla, ktorým povstal svet (v.9)
Preto aj na každé Vianoce a v advente ide o zápas pravdy s nevedomosťou, alebo priamo lžou. O zápas svetla s tmou, o zápas nádeje so skepsou a zápas lásky s ľahostajnosoťu a hriechom.
Pravé Vianoce a advent je zápas pravej viery a povery, Kristovej pravdy s tmou pohanstva. Narodenie Pána nie ježiadna sentimentálna náladovka, alebo romantický románový príbeh.
To, že nad jaskynnou maštaľou so všetkým, čo k nej patrilo stojí dnes kresťanský chrám možno niektorých ľúdí mýli. Vianočné pohľadnice v desiatkach vyobrazení úhľadných jasličiek s Jezuliatkom a kométou nad Betlehemom zaplavujú vedomie ľudí idealizáciou vstupu Božieho Syna do tohoto sveta. V skutočnosti o žiadnu idylku nešlo, aj keď svetlo “novej” hviezdy na nebeskej oblohe skutočne zasvietilo. Príchod Božieho Syna na svet sa však udial v tichosti, spojenej s pokorou matky Márie a Jozefa.
Práve takto prichádza Pán k nám aj dnes. V pokore, skromnosti a tichosti. Azda práve preto je pozitívna odpoveď ľudí na Jeho príchod taká zriedkavá. Je isté, že ak by Ježiš prichádzal k “dcére Sion” vo svetle televíznych kamier, žiadni chudobní tohoto sveta, ani nikto z nás by sa do ich záberu a do Ježišovej blízkosti nedostal.
Jedno z prorockých slov o Mesiášovi hovorí, že On “nebude súdiť podľa toho, čo oči vidia a uši počujú”. Tým je povedané toľko, že na rozdiel od Pána Boha človek práve takto vidí a súdi, takto uvažuje a robí svoje uzávery. Rozhoduje sa podľa toho, čo jeho oči vidia a uši počujú. Napríklad v televízii, alebo rozličných magazínoch. Preto človek súdi tak povrchne a plytko. Bez hlbšieho skúmania a bez “pozerania srdcom” robí rýchle uzávry. Prehliada skromnú a “nahú” pravdu. Mimochodom, viete, prečo sa hovorí o “nahej” pravde?
– “V jednom príbehu sa hovorí o tom, že pravda a lož sa išli spolu okúpať. Lož využila situáciu a ukradla pravde šaty ktorých sa obliekla a ktorých všade chodila a vystavovala sa na obdiv. Pravda si nechcela obliecť šaty lži a preto sa iba skrývala, alebo chodila v ústraní. Zostala nahá”.
V Starej zmluve máme zaujímavý opis voľby druhého izraelského kráľa, ktorý nastúpil po Saulovi. Aj Saula si vyvolili ľudia, hľadiaci na jeho postavu a nie charakter a nedopadlo to dobre. Pri voľbe jeho nástupcu, syna Izajavho je však tiež poznamenané, že ľudia hľadeli na zjav viac, ako na srdce. Bol mládenec “červenolíci”, s peknými očami a milého vzhľadu. Dávid mal pravdaže aj iné prednosti, ale ľudia si všímali najmä to, čo bolo na prvý pohľad zjavné, totiž jeho výzor. Nie inak to bolo aj v raji, pri páde prvých ľudí. V Biblii čítame, že Eva nebrala vážne Božie slovo a siahla po ovocí zo zakázaného sromu, ktoré bolo “pekné a lákavé na pohľad”.
Človek síce dostal od Pána Boha aj oči (zrak) a uši(sluch), i ďalšie zmysli, ale to nie je jediný spôsob poznávania pravdy o svete, ale najmä nie o človeku a už vôbec nie o Pánu Bohu.
Náš text hovorí o tom že židovská veľrada v Jeruzalema nebola úpln ľahkovážna a ľahkoverná, ak išlo o hľadanie pravdy. Pokiaľ nebola opantaná nenávisťou a závisťou, počínala si teologicky a nábožensky zodpovedne. O mužovi menom Ján, ktorého ľud nazýva Krstiteľ, chcela vedieť viac, ako sa iba medzi ľuďmi hovorilo. Všímali si aj výsledky jeho počínania, krstenia krstom pokánia v Jordáne a jeho volanie k pokániu. Dávali mu mnoho otázok, aby zistili, či azda nie je Mesiáš, Kristus, alebo Eliáš, či Bohom poslaný prorok. Ján po pravde odpovedal na ich otázky záporne: “Nie som”.
Sám seba označil skromne za “hlas volajúceho na púšti”, ktorý hovorí to, čo prepovedal už prorok Izaiáš: ”Pripravujte cestu Pánovi”. Bol hlasom, upozorňujúcim svojich súčasníkov na “plnosť času” a na príchod Spasiteľa.
Pán Ježiš neskôr sám ocenil Jánovu skromnosť a hodnotu, keď povedal, že je viac ako prorok. Je ten, ktorý prišiel na zem skutočne v moci a úlohe Eliáša. Ján však o sebe povedal iba to skromné a pravdivé slovo: “Som hlas”. Židovskm kňazom a levítom sa to zdalo málo. Azda preto, že sa sami považovali za tlmočníkov Boieho hlasu uprostred ľudu Izraela.
Ján však chcel povedať zrejme to jedno:”Nepozerajte ma moju osobu”, na môj výzor na môj pôvod. Počúvajte však slová, ktoré hovorím, lebo tie sú rozhodujúce. A opakoval to jedno dôležíté: “Vyrovnávajte cestu Pánovi” . Pripravjte cestu k prijatiu Toho, ktorého príchod oznamovali proroci. Jeho mal a má ľud prijať.
Ale päť bez toho, aby pozerazl na Jeho výzor, na Jeho zjav, Jeho pôvod a čokoľvek podobné. Tak ho neskôr hodnotili mnohí: je to len obyčajný tesár z Nazaretu. Pozerali sa na Ježiša, ale nepočúvali Jeho zvesť. Zostali pri povrchnom poznaní a hodnotení. Vieli iba človeka a mnohí superzbožní v Izraeli povedali, že je iba “žráč a a pijan vína”.
Delegácia poslov z Jeruzalema bola zložená z farizejov. Títo rýchlo pochopili, čo Ján chcel povedať. Vedeli, že to, čo povedal, nie je málo. Porozumeli, že svedčí o tom, ktorý už prišiel a Ján sám stojí pred ním v hlbkej pokore. ”Nie som hoden rozviazať Mu remienka na obuvi”. Na otázku, prečo potom krstí, odpovedal opäť skromne a pravdivo. “Ja krstím vodou – ale medzi vami stojí Ten, ktorého vy neznáte”. Ten, ktorý krstí aj Duchom Svätým a má Ducha v plnosti.
Ján volal ľudí k pokániu. Krstil vodou na dôkaz toho, že chcú urobiť úprimné pokánie a že chcú, alebo túžia zmeniť svoj život. Chcú v ďalšom živote počúvať vážne Boží hlas a Božie slovo. Aj slovo Toho, ktorý sa narodil v Betlehme. Ján vedel, že aj jeho rodičia poznali a prijali Ježiša ako Mesiáša, napriek tomu, že bol aj synom jednoduchej mladej ženy z Nazareta. Ján iste poznal príslovie, ktoré kolovalo v jeho okolí: ”Z Nazareta nič dobrého”. Vedel, že celá Galilea bola v Judsku považovaná za polopohanskú krajinu, z ktorej nevyšiel žiaden prorok Hospodinov. Ján vedel, že na to všetko bude hľadieť jeho ľud a tak sa môže stať, že “nespozná čas svojho navštívenia”. Nepozná čas milosti a Toho, ktorý prišiel ako Mesiáš, plný milosti a pravdy.
Bratia a sestry!
Aj k nám prichádza Ježiš v tichosti, skromne a pokorne. Prichádza v zvestovanom slove evanjelia, v ktorom môžeme zachytiť Jeho láskavé oslovenie a pozvanie k nasledovaniu a prebývaniu s Ním. Prichádza k nám v obyčajnom chlebe svojej svätej Večere a pod spôsobom vínneho plodu v kalichu, ktorý symbolizuje Jeho utrpenie a vyliatu krv na Golgote. Naše oči hľadia na tieto dary a počúvame jednoduché slová: “Vezmite a jedzte, toto je moje telo a pite z neho všetci”…Pánova večera, ku ktorej sme pozvaní a ktorá je nám z Pánovho poverenia ponúknutá ako Jeho pravé telo a krv je nebeský pokrm na zemi. Tak tieto dary môžeme vidieť očami viery.
V chlebe a víne je Pán pritomný, tak ako bol prítomný v betlehemských jasliach a v plienkach. Jánovo slovo patrí k tým, ktoré svedčia, že “Slovo stalo sa telom”. Ono sa stáva pre nás aj pravým svetlom sveta, v ktorom sa oplatí žiť i dokonávať časný život. Preto aj nás pozýva k Jeho prijatiu, aby sa stal a zostal naším Pánom a Spasiteľom.
To je svedectvo a hlas nielen Jána Krstiteľa, ale aj svedectvo jeho rodičov, hlas Ježišovej matky panny Márie a hlasy Jeho apoštolov. To malé a zdanlivo hynúce, ako hrach na stenu hádzané Slovo Ježišových svedkov a služobníkov je slovo živé a pôsobiace úžasné veci. Mení nás hrienšikov na omilostených hriešnikov. Mení naše životy vtedy, ak Pánove slovo a sviatosti prijímame s úprimnou dôverou v Neho, v Jeho veľké zasľúbenia. Nech sa oni plnia aj pri nás už teraz v advente, cez Vianoce a potom pri Jeho druhom príchode aj v blahoslavenj večnosti. Amen
3. advetná nedeľa – služby Božie s Večerou Pánovou – Ľubomír Batka st.
Slovak