Pokrm na úsvite nového dňa

                                         Pokrm na úsvite nového dňa

J 21 1-14: 

      ”Potom sa Ježiš zase zjavil učeníkom pri mori Tiberiadskom. A zjavil sa takto: (2) Boli tam pospolu Šimon Peter a Tomáš, príjmením Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, synovia Zebedeovi a dvaja iní z Jeho učeníkov. (3) Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Hovoria mu:  Ideme aj my s tebou. I vybrali sa a vstúpili na loď, ale v tú noc nič nechytili. (4) Už na úsvite stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. (5) Riekol im teda Ježiš: Dietky, či nemáte niečo zjesť? Odpovedali Mu: Nemáme.(6) A On im riekol: Spusťte sieť napravo od lode a nájdete. Spustili teda a ani ju vytiahnuť nevládali pre množstvo rýb. (7) Tu povedal Petrovi učeník, ktorého Ježiš miloval: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť,- bol totiž nahý,- a hodil sa do mora. (8) Ostatní učeníci prišli však na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali sieť s rybami. (9) Keď vstúpili na zem, videli rozloženú pahrebu a na nej položené ryby a chlieb. (10) Ježiš im kázal: Doneste z rýb, čo ste teraz chytili. (11) Šimon Peter vstúpil na loď a vytiahol na breh sieť, plnú veľkých rýb. Bolo ich sto päťdesiattri. A čo ich aj toľko bolo, sieť sa nepretrhla. (12) Ježiš im riekol: Poďte a jedzte!  A ani jeden z učeníkov neodvážil sa Ho spýtať: Kto si ty? Lebo vedeli, že je to Pán. (13) Ježiš prišiel, vzal chlieb a dal im, podobne aj rybu. (14) Toto už po tretí raz zjavil sa Ježiš učeníkom po vzkriesení z mŕtvych”. Amen.

 

     Milí bratia a sestry v Pánovi!

 

     Po sviatkoch Veľkonočných sa naše rodiny opäť rozišli. Tí, čo sa na niekoľko sviatočnýh dní vrátii domov, sa vrátili k svojim  pracovným, alebo študijným povinnostiam. Aj  domáci, ktorí  majú svoje zamestnania sa vrátili na pracoviská, do úradov a deti do škôl. Tí, čo pracujú v domoch a domácnostiach, prípadne v záhradkách a cez  sviatky odožili svoje bežné starosti, urobili podobne. Všetci sme sa vrátii k úlohám a povinnostiam všedných dní. Mohlo by sa zdať, že sa v podstate nič zásadné neudialo. Že sa nič nezmenilo a život tečie ako rieka  svojím bežným korytom. Sem – tam sa síce “vyleje” zo svojho riečišťa a spôsobí väčšie, či menšie tragédie. Dejú sa aj veci, ktoré na chvíľu opantávajú mysle milionov ľudí na celom svete. Takou udalosťou bola iste kráľovská svadba v Londýne a takou sú aj u nás práve prebiehajúce majstrovsvá sveta v hokeji. 

    Či a nakoľko sa zmenilo myslenie ľudí vzhľadom na spomienku  veľkonočných udalostí a menovite oslavy onoho prvého dňa po sobote, nevieme  ani vypočítať, ani odhadnúť. Je to skrytá vec srdca. Koľkí sa vrátili z tohtoročných sviatkou s vierou, radosťou a pokojom v srdci od všedného života, vie iste len sám Pán. 

      

     Je zaujímavé zistenie z evenjelií, že aj učeníci PJK sa po prvej Veľkej noci a po udalosti “prvého dňa po sobote” vrátili k svojim prácam a povinnostiam. O plnej a skutočnej viere vo vzkriesenie Ježiša Krista sa nedá ešte hovoriť. Evanjelisti svedčia skôr o zmätku v mysliach, o strachu, ktorý si nesú v sebe. Skôr by sa dalo hovoriť len o akejsi úcte k odkazu ich Majstra. Odchádzajú do Galiley, na jazero a to znamená, že aj k svojej predchádzajúcej práci a živnosti. Konajú práve tak ako keď sa my a naše rodiny po sviatkch rozídu…

     Peter hovorí: “Idem loviť ryby” a ostatní akoby len na to čakali, aby mohli ísť s ním na jazero. Tam sa cítili najlepšie. Tam vyrástli, tam boli doma. Tam bola obživa a istota. Či a nakoľko bola v ich srdciach aj viera vo Vzkrieseného, nevieme s istotou povedať. 

     Ak však predsa po vypočutí radostnej evanjeliovej zvesti  človek uverí a začne sa plne spoliehať na zvesť od prázdneho hrobu, určite sa niečo podstatné zmení a stane, aj keď navonok to tak ešte nemusí vyzerať. Čo sa teda udeje v človeku? 

                S čím počíta ten, kto prijal veľkonočné evanjelium?

 

1. s tým, že Pán je  už stále s nami

2. s tým, že aj naše telo  premení

3. s tým, že viera sa na videnie zmení                                          

             

    Milí bratia a sestry!

    Veľkonočná viera a teda vpravde viera nová, kresťanská, čiže viera v Ježiša Vzkrieseného, počíta naplno a bez prekvapenia, že Pán Ježiš je stále s nami!

     Ježiš dokázal, že je Božím Synom! Takto, skutkom, dal opoveď na otázku veľkňaza: “Si teda Syn Boží?”  Som – povedal Pán. Je to tak, ako ste to aj vy povedali, hoci bez viery. Odpoveď na takúto zásadnú otázku sa nedáva slovom, ale skutkom.  A tu sa stal skutok! Pravica Hospodinova dokázala silu. (Ž 118 )

      Pán Ježiš dokazuje aj svojím učeníkom, že je stále s  nimi, aj keď oni sú v práci, v zamestnaní. Niet takého miesta, kde by s nimi nebol a neprebýval Boh! Tomášovo vyznanie : “Pán môj a Boh môj!”  má svoje dôsledky, ak je pravé. Učeníci môžu byť kdekoľvek, na ktoromkoľvek mieste, a Ježiš je a ide s nimi. Neskôr, ešte pred vstúpením na trón slávy im to aj jasne povedal a pripomenul, ako jednu zo zásadných vecí. ” Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni”. Ak by nebol, alebo nemohol byť s nimi v robote, v povinnostiach, v úradoch, v rodinách, v radosti a v smútku, i v smrti, nebol by  Božím Synom. Nebol by Bohom. Ján si to uvedomuje, keď v rannom šere hovorí o postave na brehu, ktorá sa pýta: “Dietky, či nemáte niečo zjesť?” To je Pán! To znamená iba jedno: To je Boh! Ježiš, Boh z Boha pravého! 

     Stáť pred živým a prítomným Bohom nie je jednoduché. Kedysi sa Adam a Eva pokúsili skryť sa medzi stromami  raja pred Bohom, lebo, ako žalmista hovorí:” Je hrozné, upadnúť do rúk živého Boha”. Peter, ktorý pred pár dňami zapieral Ježiša ako Boha, sa vrhá do mora. Cíti sa hrozne. Hanbí sa, ale aj chce byť pri Ježišovi a chce prijať Jeho milosť! Vôbec sa nedivíme, jeho zmätočnému konaniu.

     Ale nielen s učeníkmi, ale aj so všetkými, ktorí chcú prijať milosť, odpustenie a lásku je stále Pán. Je Bohom nielen zďaleka, ale aj zblízka. Je prítomný a hovorí s nami. Prihovára sa nám a má starosť o všetky naše potreby, aj tie všedné. Po vzkriesení je jedno jasné! Boh v Ježišovi je stále a všade s nami. V radosti i žiali, v živote i v smrti.

 

     Bratia a sestry! 

     To druhé, s čím má počítať každý, kto vpravde prijal veľkonočné evanjelium, je to, že On aj naše telo premení!

Je tu jedna vec, ktorá od veľkonočnej udalosti je v pravde nová, veľká a zásadná.Telo, ktoré Pán Ježiš prijal od prostredníctvom matky, ako ho aj my dostávame od rodičov i od Boha, je vzkriesením premenené! Vzkriesením je telom novým. Vzkriesenie nie je návratom k starému, Adamovmu zemskému telu, ale je telom, v ktorom Ježiš vstúpil do slávy, do nebies, do života večného.

     Ak by bol Ježiš vzkriesením iba navrátený do tohoto sveta, nebol by to skutok hodný Boha a Božej moci. Náš Boh je Bohom, ktorý všekto činí nové. Toto nové telo už nepodlieha zákonitosti hriechu a preto ani dôsledkom hriechu a starého sveta. Je to telo oslávené a nebeské, ako hovorí ap.Pavel.(1 K 15)

    Toto je však vec zásadného významu aj pre nás, pre všetkých ľudí. Najskôr pre veriacich. Veď takého nové, premenené a oslávené telo dá Pán pri vzkriesení z mŕtvych aj nám. V novom a oslávenom tele budeme s Ním prebývať v Jeho spoločenstve. Nebo a zem Mu patria nedeliteľne a On sa aj takto dokazuje ako pravý Boh.

      Ale aj neveriaci majú vedieť a poznať, že svojou neverou odmietajú účasť v Jeho spoločenstve, v Jeho kráľovstve v novej podobe. Vzkriesenie nebude vzkriesením k starému spôsobu života, bez Kristovej lásky a milosti. Buď slúži k večnej radosti, alebo k večnému smútku. Boh v Ježišovi Kristovi všetko premení! Usporiadanie vesmíru, i nášho tela, ale aj vzťahov medzi nami a Ním. Medzi tým, čo je  “zem” a čo je “nebo”. “Ajhľa, všetko činím nové”, oznamuje Pán.

       

     Nikto z prítomných na brehu Tiberiadskeho jazera sa Ho neodvážil spýtať sa na nové veci. Videli Pána pred sebou a vedeli, že toto je Pán, Pán života a smrti. Ak chcú byť s Ním a vo viere Ho nasledovať, musia vo viere prijať len to, čo vidia, hoci to rozumom nemôžu pochopiť. Vidia aj siete, ktoré Pán plní rybami. Jeho slovo a Jeho moc koná znova a opäť div, ktorý už videli aj predtým. 

     Ich spoločenstvo s Ním je iba také, ako chce On. Keď pri poslednej večeri povedal: toto je moje telo, bolo to divné v ich očiach, ale prijali ho s vierou. Aj tu, v dare chleba, ktorý On pripravil a dáva, je On sám prítomný. Reálne a skutočne! Nie oni, ale On pripravil pre nich nový pokrm na úsvite. Chlieb a rybu. Dáva sa im poznať ako Syn Boží a ľudský Spasiteľ! Aj my dnes vyznávame o Ježišovej prítomnosti podobne: Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ.(Ichthys = ryba)

   

 Bratia a sestry!

 

   Toto bola skúsenosť učeníkov. Boh vzkriesil svojho Syna z moci smrti, Jeho telo premenil a oni sa smeli dotknúť Ježiša v Jeho svätej Večeri a prijať jeho milosť a odpustenie, v dare chleba a ryby. V pokrme, ktorý On dáva!- Poďte a jedzte! Tak hovoril pri jej ustanovení , tak hovoril pri jazere a hovorí vždy znova. Nie inak.

  Ján, ako účastník tohoto jedinečného zážitku videnia Boha, po skúsenosti na hore premenenia, po zjavení sa Ježiša  vo vodách Jordánu, má novú, ďalšiu skúsenosť. 

Spolu s ním aj ostatní, ktorí prijali aj nové poslanie od Ježiša, byť Jeho svedkami.

      Už to nie je iba návrat k pôvodnému zamestaniu a povolaniu, ale aj návrat k novej úlohe, ktorá zostáva: byť rybármi ľudí a Jeho svedkami v tomto svete, dokiaľ  nepríde ! Keď príde v moci a sláve, viera a čiastočné videnie a poznanie sa premení na trvalé videnie tvárou v tvár. Na trvalé prebývanie s Ním, na trvalú radosť a pokoj. 

Jeho príchod bude základom trvalého prebývania s Ním.

 On bude všekto vo všetkom a tí, čo v Neho veria, budú s Ním v Jeho večnej láske. Toto smieme očakávať.

      A táto viera určuje už dnes naše kroky, naše myslenie a naše konanie. Nech sme, alebo pracujeme kdekoľvek, On nás vedie! Ježiš je Pán. Je Boh a preto, aj keď sa oslava Jeho víťazstva koná viditeľne a formálne iba raz v týždni, a potom raz v roku ako výročitá slávnosť, raz bude trvalá a stála. V srdciach si ju však nesieme  na všetkých našich cestách a preniká do všetkých našich vzťahov, ktoré tvoríme. 

      

    Kto prijal veľkonočné evanjelium, počíta s tým, že:

    Pán Ježiš Kristus je stále s nami, nech sme kdekoľvek.

Tiež s tým, že aj naše smrteľné telá premení, aby boli podobné Jeho oslávenému telu. A tiež s tým, že viera sa na videnie zmení. Aby pokoj, radosť a láska v Jeho spoločenstve nikdy neprestali. Amen

 

                                   Kázeň – 1.nedeľa po Veľkej Noci 2011 –   Ľ.Batka st.

 

Komentovať