Sme Pánove nádoby
2 Tim 2, 20 – 26:
“Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené: jedny na čestnú iné na všednú potrebu. (21) Kto sa teda očistí od všedností týchto, bude nádobou, na čestnú potrebu posvätenou, svojmu Pánovi upotrebiteľnou, na každé dobré dielo pripravenou. (22) Pred chúťkami mladosti utekaj; ale snaž sa za spravodlivosťou, vierou, láskou a pokojom s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána. (23) Naničhodné a bláznivé sporné otázky zavrhuj,, veď vieš, že vyvolávajú len zvady. (24) A služobníkovi Pánovmu nesluší sa vadiť, ale byť prívetivým ku všetkým, spôsobným vyučovať a trpezlive krivdy znášať. (25) Protivníkov nech krotko karhá, či by sa im Boh azda nedal obrátiť, aby poznali pravdu (26) a vymaniť sa z osídla diablovho, ktorým boli zotročení plniť jeho vôľu”. Amen
Bohumilí kresťania!
Niekto vtipne prirovnal prácu a službu v cirkvi k práci v kuchyni. Na čo slúži kuchyňa a čo sa v nej deje, vie každá gazdinka, ale vedia to aj muži a deti. Mamina kuchyňa – to je niečo priam príslovečné. Tam sa chystajú každodenné pokrmy pre celú rodinu, ale aj dobroty k dňom sviatočným a slávnostným. V kuchyni to často dobre vonia a je jasné, že tam musí byť aj poriadok a čistota.
Avšak po nedeľnom obede, keď sú už všetci nasýtení, prichádza chvíľa, keď to v nej nevyzerá práve najvábnešie. Kopy špinavého riadu treba poumývať, poutierať, vysušiť a dať na svoje miesto. Následne treba celú kuchyňu upratať, prípadne aj umyť dlažbu. Kde je členov domácnosti viac, tam sa podobný postup opakuje skoro každý deň. Preto sa práca v kuchyni aj napriek jej nepostrádateľnosti zdá všednou a nezáživnou. Stále to isté dookola.
Mnohí evanjelici takto pristupujú k službe v Pánovej cirkvi. Poznajú len slávnostné chvíle, príjmu môžno len slávnostný pokrm a dosť. Ostatná služba a práca v cirkvi im je priam cudzia, neznáma a ani im nevonia. Mnohí si dokonca neuvedomujú ani náročnosť prípravy duchovného pokrmu a nápoja k nasýteniu duše a ducha.
Dnes nám aj slovo apoštola Pavla chovorí o tom, že všetci pokrstení majú vo “veľkom dome”, totiž v cirkvi, svoje dôležité miesto a svoju úlohu a službu. Všimnime si preto, ako máme vnímať naše kresťanské povolanie a poslanie v tomto svete. Možno povedať, že :
Kresťania sú nádoby Pánove v cirkvi:
- Pánom očistené
- k službe určené
- Božou službou naplnené
Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Tak, ako v kuchyni alebo v každej domácnosti sú rôzne druhy a typy nádob a všetky majú svoju úlohu a dôležité poslanie, tak je to aj v cirkvi. Kresťania sú skutočne nádoby Pánove v cirkvi. Naším poslaním je slúžiť našim blížnym. Do nás, do svojich nádob Pán cirkvi vkladá svoje telesné i duchovné dary, prejavy svojej dobroty a lásky, aby sme nimi poslúžili “všetkým v dome”, totiž v dome cirkvi, alebo aj v národe. On nás urobil svojimi nádobmi. On nás sformoval od života matky, dal nám každému osobitný tvar, charakter, rôzne dary a určil nás k spoločnej službe.
Apoštol pripomína, že v dome Božom, v cirkvi, sú “nádoby” veľmi rôznorodé. Nie sú to len “zlaté a strieborné nádoby”. Ani v kuchyni nepoužívame len drahý “porcelánový servis”, alebo nádoby určené na dekoráciu i keď aj také “nádoby” v cirkvi vždy sú. Koncom stredoveku si mnohí mysleli, že cirkev Božiu tvoria len pápež, kardináli, biskupi a preláti.
O nich sa všeobecne usudzovalo, že to je to “zlato a striebro” v cirkvi. Nádoby hlinené a drevené boli oddelené a podceňované a nemali temer žiadnu cenu.
Isteže je služba v cirkvi rôzna, či rôznorodá, ale žiadna “nádoba”, teda žiaden kresťan nie je v Božích očiach menej, ako iní. Každá služba pokrsteného je pre putujúcu cirkev v Božích očiach dôležitá. Ako hovorí Pavel: “jedny nádoby sú určené na čestnú, iné na všednú potrebu”. Jedna práca má, ľudsky videné, väčší lesk ako iná, ale pre Pána cirkvi je dôležitá každá služba, aj tá zdanlivo najnepatrnejšia.
To, čo je pri každej nádobe najdôležitejšie, je – aby bola Pánom Ježišom Kristom očistená a posvätená a tak pripravená v Jeho dome k službe.
On sám preto musí očistiť každého z nás. Každé dieťa, ktoré má byť súčasťou domu cirkvi má byť pokrstené a potom slovom Božím vždy znovu “očisťované”, totiž vyučované, vzdelávané a Božím Slovom a sviatosťou Pánove večere posväcované.
Milí bratia a sestry!
Dnes chcem pripomenúť, v tomto súvise dve veci. Najskôr to, čo hovorí Ježiš rodičom a učeníkom.“Dovoľte dietkam prchádzať ku mne a nebráňte im !” Pán Ježiš chce mať vo svojom dome aj deti. Chce tam mať i mladých ľudí. Aj oni tvoria Jeho cirkev a majú v nej svoje miesto. Ale aj deti, či mladí ľudia majú byť znova a znova očisťovaní. Tým najlepším čistiacim prostriedkom, ktorý očisťuje dušu a ducha človeka je slovo Božie. Boží zákon odstraňuje hriech a každú duchovnú špinu a nános zo srdca človeka. Preto treba dbať na to, aby naše deti rástli nielen telesne, ale aj duchovne. Aby ich rozum, cit a vôľa boli posväcované Duchom Svätým, skrze slovo Božie. To je tá najvšednejšia a najkaždodennejšia úloha v cikvi a v našich kresťanských rodinách, ktorá sa má diať nielen počas školského roku, ale neprestajne.
Každý rodič je slúžiacou nádobou Pánovu, ako sa to pri Krste svätom vždy pripomína. Každý otec a matka má vo svojom dome tvoriť cirkev “v malom”, preto rodičia majú byť prvými a najdôležitejšími učiteľmi, strážcami a duchovnými pastiermi svojich detí. Túto službu za nich nikto iný nevykoná. Tá základ ná a najvšednejšia úloha je: modliť sa s deťmi, pripomínať im slová katechizmu a vovádzať ich do tajomstiev Božieho slova.
Nielen deti a mladí ľudia potrebujú vždy nové Pánovo očistenie a novú milosť. Aj my starší a dospelí, ktorí sme “zaprášení prachom ciest tohto sveta”. Všelijaké hodnoty sa stali a stávajú prvoradými pre nás dospelých. Všelijaké kultúrne, ba aj zjavne nekultúrne vzory obdivujeme, alebo možno aj oslavujeme a dovoľuje im voľne pôsobiť v našich kresťanských domácnostiach. Preto nestačí, aby bol kresťan raz očistený, ale je dôležité, aby sa tak dialo vždy nanovo. Náš život má mať znaky posvätenia Kristom Pánom. Tak, ako to sami robíme vždy nanovo v kuchyni. Iba tak môžeme slúžiť iným, počnúc od tých najbližších.
2. Bratia a sestry!
Kresťania sú nádoby Pánove v cirkvi, v dome Božom. Sú Ním posvätené a očistené a tak k spoločnej službe blížnym určené. Vtedy, ak sme Kristom Pánom očistení, môžeme sa stať nádobou “ na čestnú potrebu posvätenou, svojmu Pánovi upotrebiteľnou, na každé dobré dielo pripravenou”. (v.21)
Tak, ako v dome, či už hrnce, taniere a príbor majú služobnú funkciu, tak je to aj s kresťanmi v cirkvi. Naša služba je dobrou službou Pánu Bohu vtedy, ak najprv my príjmeme Božiu službu a službu Pána Ježiša. Potom môže prísť naša odpoveď a naša ponuka! Odpoveď sa má prejaviť v našej vďake a oslave Božieho mena, v modlitbách a piesňach, a v duchovných hymnách a žalmoch. Ak sú našou odpoveďou na predchádzajúcu milosť, vtedy sa môžu stať Pánu Bohu príjemnou vôňou a obetou.
Bratia a sestry!
Nie inak nás však vnímajú aj naše detí, či už vlastné, alebo deti našich blížnych. Naša mládež a mladí ľudia sú často veľmi kritickí. Radi hľadajú vzory a príklady. Ak ich nenájdu doma, v nás a vo svojej cirkvi, idú ďalej a často zblúdia pre svoju neskúsenosť. Často sa im zdá, že chlebík, alebo koláče sú niekde u susedov lepšie ako z domácej kuchyne…Preto je úloha rodičov: učiť, karhať vychovávať, povzbudzovať a duchovne viesť úlohou všetkých nás, nielen biskupov a farárov, ale aj všetkých kresťanských rodičov.
3. Bratia a sestry v Kristu Pánu!
V cirkvi sme nádobami Božími všetci, ak sme samým Kristom Pánom očistení a posvätení a tak k službe určení. Ide však aj o to, aby tá ponuka duchovného pokrmu skrze nás niesla znaky kvality. To je a bude skutočnosťou vtedy, ak ponúkneme hodnoty, ktroré majú pôvod v Bohu.
Je teda životne dôležité, aby tí, čo slúžia a pracujú v cirkvi, najskôr sami denne prijímali “milosť nad milosť” a potom slúžili iným. Tak sa vyhneme syndrómu “vyhorenia”, pocitom frustrácie a nedocenenia v Pánovej službe, alebo sklamania či už zo samého seba, alebo sklamania z blížnych.
Apoštol Pavel svojmu mladému spolupracovníkovi Timoteovi a nástupcovi v úrade v cirkevnom zbore v Efeze píše: “Pred chúťkami mladosti utekaj, ale snaž sa za spravodlivosťou, vierou, láskou a pokojom s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána”. Napomínať a viesť mladých môžeme iba vtedy, ak budeme pre nich skutočnou autoritou a vzorom, akou bol apoštol Pavel pre Timotea. V cirkvi je dôležité rozlíšiť, čo je pre Pána a Jeho cirkev dôležité a čo je druhoradé, ( “adiaforné”) teda nepodstatné.
Opäť si teda pripomeňme, že dôležité je zdravé učenie a duchovné hodnoty: spravodlivosť Pána Boha k nám, viera činná v láske a pokoj v srdci, ktorý prevyšuje každý rozum. Aby sme aj my mohli byť tvorcami pokoja v manželstvách, v rodinách i v spoločenstve cirkvi.
Iste by sme boli radi, ak by hodnoty Božie prijímali aj naši najbližší v rodine, aj blížni v lone cirkvi, ale aj ľudia ktorí sú mimo Pánovho domu, teda naša spoločnosť, alebo dokonca všetky národy. Tak ako v Efeze, kde pôsobili Pavol a potom Timoteos, boli kresťanské hodnoty spočiatku skôr odmietané a nedostatočne prijímané, tak je to aj dnes okolo nás. Ako reagovať na takéto odmietavé odpovede a postoje?
Iste nie inak, ako hovorí a svedčí apoštol:” Služobníkovi Pánovmu nesluší sa vadiť, ale byť prívetivým ku všetkým, spôsobným vyučovať a trpezlive krivdy znášať. Protivníkov nech krotko karhá, či by sa im azda Boh nedal obrátiť, aby poznali pravdu a vymaniť sa z osídla diablovho…”(v. 25-26)
Je to cesta trpezlivosti a pripravenosti aj k väčšiemu, alebo menšiemu stupňu martýria. Apoštolovia Peter a Pavol, Konštantín a Metod, majster Ján Hus a mnohí naši evanjelickí martýri sú aj pre nás príkladom.
Ďakujme za nich, a zároveň i prosme za všetkých spomenutých: deti, mládež i rodičov, ale aj za nových služobníkov cirkvi na všetky funkcie, ktoré každý cirkevný zbor potrebuje. Lebo “vo veľkom dome Božom nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené – na čestnú potrebu posvätenou, svojmu Pánovi upotrebiteľnou, na každé dobré dielo pripravenou.” Amen
4.nedeľa po Sv.Trojici – Myjava 2022 – Mgr.Ľ.Batka st.
Slovak