Tvoji mŕtvi budú žiť

       Tvoji mŕtvi budú žiť

Vzkriesený Kriste, mocný Kráľu žitia,

Ty premohol si smrť i pekla brány –

Ach, akú radosť duše naše cítia,

Že v Tebe život máme požehnaný !

A prosíme Ťa, vzkriesený náš Pane,

Príjmi dnes vďaku od nás, vďačných detí,

Nech žiari zemou Tvoje požehnanie,

Nech Tvoja pravda navždy vekmi svieti. Amen. ( M.R)

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry v Pánovi!

   “Nastal nám čas preradostný, kresťania plesajme,

    nadišiel čas veľkonočný, radostne spievajme:

    Vyšiel z hrobu náš Spasiteľ, 

    zvíťazil náš Vykupiteľ,

    chválu Mu vzdávajme.” (ESP 141, 1)

   Takto spieva dnes Pánova cirkev a mnohí kresťania na zemi, pretože svätíme opäť Veľkú noc, prvé a vždy radostné sviatky cirkvi. 

Pripomíname si to najslávnejšie víťazstvo v dejinách, víťazstvo života nad smrťou. Slovami apoštola Pavla vyznávame: ” Pohltená je smrť vo víťazstve. Kde je, ó smrť tvoje víťazstvo, kde je ó smrť, osteň tvoj?”

    Navnútornejšie a najsmelšie túžby ľudí, túžby po živote dostali reálny základ v to prvé veľkonočné ráno po Veľkom piatku, keď pri Kristovom otvorenom hrobe zaznelo užasnutým ženám anjelské posolstvo: ” Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, nie Ho tu; ajhľa miesto, kde Ho boli položili”! (Mk 16,6) 

     Od tohto rána prišlo k prehodnoteniu hodnôt, ktoré sa dovtedy zdali isté a nemenné. Tou najväčšou istotou bola smrť, ktorá má posledné slovo v živote. Veľký piatok ešte mohol dokazovať aj istotu o ľudskej zlobe, o hriechu, neláske a panstve násilia, ktoré je nemenné. Posolstvo veľkonočného rána je ale iné! Hovorí o tom, že posledné slovo má Pán Boh, ktorý je Bohom života, ktorý život dáva, obnovuje a zachováva. On koná a tvorí život všade, kde namyslený a vzpurný človek by dal rád bodku len preto, aby si privlastnil titul všemocnosti a všemohúcnosti. Titul pána nad životom a smrťou, ktorý mu nepatrí. 

     Našou úlohou je svedčiť o inej moci. Poukázať na oceán Božej lásky, ktorý všetko obklopuje. Na Toho, ktorý mocou lásky tvorí život, ktorý dáva svetlo do každej tmy, i do tmy smrti a ponúka záchranu a nový život všade a každému. Náš nebeský Otec chce, aby sme našli odvahu uveriť zvesti prorokov a apoštolov, ktorá bude odmenená istotou: “Neumriem naveky, ale žiť budem a hlásať budem skutky Hospodinove”.  O týchto Božích skutkoch chceme aj my dnes hovoriť a počúvať.

       Skôr však, ako tak urobíme, vyžiadajme si k tomu pomoci v modlitbe Pánovej!

Otčenáš….

Text: Iz 26, 12 – 19:

“ Hospodine, Ty nám zaistíš pokoj, lebo aj všetky naše diela Ty si za nás vykonal. (13) Hospodine, Bože náš, iní páni než Ty vládli nad nami, ale my len Tvoje meno vyznávamen. (14) Mŕtvi neožijú, tiene zomrelých nevstanú; preto si ich strestal a zničil a vyhubil si všetku spomienku na nich. (15) Ó Hopodine, rozmnožil si národ, rozmnožil si národ, oslávil si sa a rozšíril si všetky hranice krajiny. (16) Ó Hospodine, v úzkosti Ťa hľadali a kričali, keď na nich doliehalo Tvoje káranie.

(17) Ako tehotná žena, keď s ablíži k pôrodu, zvíja sa a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli aj my pred Tebou, ó Hospodine. (18) Tehotní sme boli, zvíjali sme sa, ako by sme mali porodiť vietor, ale krajine sme spásu nezískali, ani obyvatelia sveta nepadli.

(19) Tvoji mŕtvi budú žiť, mŕtve telá vstanú, precitnú a jasať budú tí, čo bývajú v prachu; veď Tvoja rosa je rosou svetla; a zem zrodí duchov zomrelých”. Amen

   Milí bratia a sestry, milí priatelia!

    Dnešné slávnostné služby Božie sa líšia od pravideľných nedeľných služieb Božích okrem iného aj tým, že na nich zneje slávnostný žalm. Aj dnes sme ho vypočuli. Je to ďakovný žalm a pieseň, ktorá hovorí o tom, že “Pravica Hospodinova je vyvýšená, pravica Hospodinova dokázala silu..”.

    Čitatelia Biblie vedia, že v knihe Žalmov ich je 150 žalmov. Ale žalmy ako ďakovné a oslavné piesne nachádzame aj v iných knihách SZ. Napríklad aj nad prečítaným úryvkom z textu proroctva Izaiášovho, ktorý sme na úvod vypočuli je nadpis: Ďakovný žalm. 

Tento žalm mal spievať Boží ľud SZ už po vyslobodení z Babylonského zajatia. Keď sa tak stalo, naplnilo sa i ďalšie slovo zo Žalmu 126 (v. 2) Tento ľud mal “ústa plné smiechu a jazyk plesania, lebo Hospodin urobil s nimi veľké veci”.  

    Akže už návrat z Babylonského zajatia bol dôvodom ku chvále a vďake Pánu Bohu za nečakane veľkú a vzácnu milosť a pomoc, o čo viac má dôvod ľud NZ plesať a spievať žalmy vďaky pri vzkriesení Ježiša Krista z mŕtvych! Veď keď sa tak stalo, je zrejmé, že to nespôsobila žiadna ľudská sila a schopnosť, ale “pravica Hospodinova dokázala silu…”. Pravica Hospodinova je vždy vyvýšená nad všetko ľudské konanie, ale aj nad moc “toho starého nepriateľa” a nad moc smrti. 

    Aj my prichádzame dnes do tohoto spoločenstva viery a našou účasťou na spevoch, modlitbách a zvestovanom slove sa stávame súčasťou chvály, ktorá sa rozlieha dnes po celom svete. Je to chvála a vďaka oprávnená, pretože:

       Vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych Boh dosvedčil, že je:

  1. Zvrchovaným Pánom nad svetom
  2. Pánom nad nad životom i smrťou

     Bratia a sestry v Kristu Pánu!

     Keď dnes hovoríme o Božej zvrchovanosti nad svetom, nechceme myslieť pod slovom “svet” iba na prvé stvorenie sveta a vesmíru, ktorého sme súčasťou, ale myslíme na svet v tom zmysle, ako o ňom časo hovoril evanjelista Ján. Svet ako spoločenstvo ľudí, ktoré si myslí, že je svetom tzv.dospelým, emancipovaným a nezávislým na Pánu Bohu. Pod slovom “svet” myslíme na ľudí, ktorí sú “na úteku pred Bohom”, alebo ktorí stoja priamo proti Pánu Bohu a Jeho vôli.

    Myslíme tak predovšetkým aj na skutočnosť Veľkého piatku, kedy si mnohí ľudia mysleli, že ich rada a ich osobná moc zvíťazili nad Ježišom. Keď si mnohí – Židia i pohania – mysleli, že sú tými najväčšími pánmi, ktorí rozhodujú o živote a smrti iných. Zo strany Pontského Piláta zaznela v ten deň aj otázka: “A čo je pravda?”. Zrejme si myslel, že pravdu má jednoducho ten, kto má “moc ukrižovať, alebo aj prepustiť Ježiša”. – Iní posmešne hovorili: “Ak si Syn Boží, zostúp z kríža …- nech Ho teraz Boh zachráni, veď hovoril: Syn Boží som”. 

     V dnešnom texte ľud SZ vyznáva, že nad ním vládli a panovali aj iní páni než Hospodin. Nespomína sa príčina, prečo nad nimi vládli, ale z iných miest Písma vieme, že sa tak stalo pre neveru a neposlušnosť proti Hospodinu. Preto ich Hospodin nechal ísť vlastnou cestou, ktorú si vybrali. Keď odmietali poslušnosť Jemu, vydal ich do rúk cudzincov.

     Táto situácia sa opakuje v dejinách často. Jej obrazom je situácia márnotratného syna z podobenstva Ježišovho, v ktorom otec necháva ísť syna vlastnou cestou. Ňou ide až do chvíle, keď si pri pasení svíň u cudzieho pána uvedomil, že sa tak stalo pre jeho zlú voľbu, preto, že nebol ochotný plniť vôľu svojho otca. Napokon sa však rozhodol správne. Povedal si:”Vrátim sa domov a poviem: otče zhrešil som proti tebe i proti nebu, príjmi ma do svojho domu”!

    Napriek tvrdošijnosti vyvoleného národa, Pán Boh poprial zvyšku národa návrat do vlasti, keď padla vláda mocných tohoto sveta. Zvyšok ľudu mohol vyznávať: “ Hospodine, Ty nám zaistíš pokoj, lebo aj všetky naše diela Ty si za nás vykonal. Hospodine, Bože náš, iní páni než ty vládli nad nami, ale my len Tvoje meno vyznávame.”  

   O týchí, ktorí si mysleli, že budú vládnuť navždy, platí slovo súdu Božieho a ich moc skončila. “Mŕtvi neožijú, tiene zomrelých nevstanú, preto si ich strestal a zničil a vyhubil si všetku spomienku na nich”. Keď kráľ Nebukadnecar odvliekol popredných ľudí z Judska do Babylona a keď dal do babylonských škôl jeho najschopnejších mládencov, bol presvedčený, že Izrael postupne odumrie. Že príjme nové náboženstvo, novú ideologiu, novú vieru a spôsob života a ľud splynie vo veľkej ríši s početnejším národom. Ale nestalo sa tak. Akokoľvek boli ponuky svetovej ríše lákavé, nové a zdanlivo múdre – keďže stáli proti Božím myšlienkam a Božej vôli – nepriniesli ani pokoj, ani vzrast, ani prosperitu. Izrael poznal a vyznal: “ Ako tehotná žena, keď sa blíži k pôrodu, zvíja sa a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli aj my pred Tebou Hospodine. Tehotní sme boli, zvíjali sme sa, akoby sme mali porodiť vietor, ale krajine sme spásu nezískali, ani obyvatelia sveta nepadli.” Slobodu a nový život dal svojmu ľudu Hospodin z púhej milosti. Ako dar a prejav lásky a spásy.

    Dnes si viac a lepšie ako inokedy môžeme uvedomiť aj my, že Hospodinova moc nikdy nepadá a nekončí. Pritom Jeho moc nie je proti človeku, nie je ani proti našej slobode, alebo našej dôstojnosti. Božia moc a Božie trvalé volanie k zákonu lásky pomáha všetkým. Preto je pre človeka a pre svet dobré, ak poznávame a rešpektujeme Božie pravidlá pre život. Keď vidíme, ako hrubo porušuje svet pravidlá: “Nezabiješ, Nepokradneš, Nepožiadaš dom svojho blížneho…vieme, že to prináša len nepokoj a v konečnom dôsledku smrť. 

    Pán Ježiš prišiel, “aby sme život mali a hojne mali”. Preto chce byť naším Pánom. Aj keď bol zavrhnutý svojimi súčasníkmi a je odmietaný a zavrhovaný ako Pán aj dnes, aj keď bol a je ponižovaný a Jeho cirkev vo svete nemá nijakú moc a silu, je skutočným a živým Pánom a darcom života. Preto jeho Slovo je mocou, ktorá láme a odstraňuje panstvo hriechu, otroctvo pokušiteľa, ale aj moc a jarmo všetkých, ktorí sa “chcú hrať na Pána Boha”. 

   Ježišovio vzkriesenie znamená prekonanie moci smrti a hriechu, ale aj toho, kto chce človeka v hriechu udržať. Ľudské  “izmy”, cesty a myšlienky, ktoré sľubujú raj na zemi, pravda bez Boha, nie sú schopné vytvárať skutočné dobro. Preto človek, zdanlivo plný múdrosti a dobrej snahy, pripomína tehotnú ženu, ktorá čaká, že porodí mimoriadne dieťa, ale neporodí nič, alebo len nedochôdča. Preto prorok Izaiáš hovorí o ľude SZ bez viery v Boha: “tehotní sme boli, zvíjali sme sa, ako by sme mali porodiť vietor, ale krajine sme spásu nezískali, ani obyvatelia sveta nepadli.” Preto aj moderný autor hovorí: “Vajatali hory, porodili myš”.

    Veľkonočné ráno prinieslo zrod nového ľudu. Ľudu Božieho, ktorý pozná Božiu milosť a Toho, ktorý dáva a zaisťuje skutočný pokoj, totiž pokoj zhora. Cirkev, ktorá začala kráčať v tomto svete je spoločenstvom učeníkov Ježišových. Zdanlivo ľudí bezmocných a nevýznamných a spoločenstvom žien, ustráchaných a nevýrazných, ako tie ktoré prišli ako prvé k Ježišovmu hrobu v to ráno po sobote, v nedeľné ráno. Oni  sa stali spoločenstvom, ktoré v tomto svete tvorí a zachováva Duch Boží, ktorého hlavou je živý a vzkriesený Kristus, Pán pánov a Kráľ kráľov. 

    2. Veľkonočné posolstvo nám pripomína, kde je a zostáva Božie požehnanie, požehnaný život a skutočná budúcnosť. Je vo viere a v prijatí Ježiša Krista ako toho, ktorý mocou Otcovou vstal z mŕtvych a nad ktorým smrť už nepanuje. Svoj nový a večný život ponúka aj nám. Aj preto dnes chceme spievať žalm viery a vďaky, keďže veríme  Pánovmu zasľúbeniu: “Pretože ja žijem, aj vy budete žiť”. Toto zasľúbenie oznamoval z Božieho poverenia už prorok Izaiáš vo svojej dobe:

“Tvoji mŕtvi budú žiť,

mŕtve telá vstanú,

precitnú a jasať budú tí, čo bývajú v prachu; 

veď Tvoja rosa je rosou svetla;

a zem zrodí duchov zomrelých”.

     Ak sme na začiatku hovorili o tých, čo stáli a stoja proti Bohu a Ježišovi, že sú blízki zániku – tu je teraz reč o tých, ktorí žijú v pokání, vo viere, v nasledovaní Ježiša ako Pána. “Či žijeme, alebo zomierame, Pánovi sme”, hovorí apoštol Pavel. Keďže sme Jeho, sme synovia a dcéry Božie, ktoré smú žiť v blahoslavenej nádeji vzkriesenia a nového života.  

     To je naša možnosť a náš cieľ: Žiť a byť s Kristom tu a potom aj večne v Jeho spoločenstve. Do Jeho rúk vkladáme pri časných rozlúčkach našich blízkych a drahých a Jemu sa zverme aj my sami. V istote viery, že “Tvoja rosa je rosou svetla”. V istote, že slovo Božie a zasľúbenie Kristovo nie je tmou, či tmárstvom, ale občerstvujúcou vodou života. Vyznávajme s ľudom Božím:“My v Tvojom svetle svetlo vidíme”. Keď to vieme, spievajme s celou cirkvou radostný žalm vďaky a dobrorečenia. Zvestujme, že “pravica Hospodinova je vyvýšená a dokázala silu”. Dokázala sa svetlom z otvoreného hrobu Ježiša Krista: v moci a víťazstve nad svetom i nad životom a smrťou. Amen

           1.slávnosť veľkonočná  –  Myjava 2022  –  Ľubomír Batka st.

Komentovať