Kalich dobrorečenia
K Tebe Bože, vzdychám vrúcne –
tak pokorne a kajúcne:
mnohá – mnohá moja vina –
odpusť láskou Tvojho Syna!
Nedaj klesať – nedaj zúfať –
ale nauč v milosť dúfať –
dospieť vierou k Ježišovi
a v Ňom udeľ život nový! Amen (M.R.)
1 K 10, 16 – 21:
“Či kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, nie je spoločenstvom krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je spoločenstvom tela Kristovho? (17) Keďže je jeden chlieb, jedno telo sme, čo aj mnohí, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. (18) Viďte Izraela podľa tela; tí, čo jedia obete, či nie sú účastníkmi oltára? (19) Čo tým chcem povedať? Vari, že obeť prinesená modle je niečo? Alebo že modla je niečo? (20) Ale že čo pohania obetujú, to obetujú démonom a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov. (21) Nemôžet piť z kalicha Pánovho a z kalicha démonov; nemôžete mať podiel pri stole Pánovom a pri stole démonov”. Amen
Kajúci bratia a sestry v Pánovi!
Sprítomňujeme si dnes významnú chvíľu, keď náš Pán Ježiš Kristus pozval svojich učeníkov k spoločnej veľkonočnej večeri, k Hodu baránka. Bola to slávnostná večera, konaná na pamiatku vyslobodenia Izraelcov z egyptského otroctva, nazývaná aj Pascha, novšie “sederová večera”, ktorá sa v židovských rodinách svätí od jej ustanovenia až podnes temer bez zmeny. Pán Ježiš ju slávil už od čias detstva v rodine ako aj iné deti, ktoré majú pri tejto večeri priamu účasť a sú jej plnoprávnymi účastníkmi. (2 M 12,25-27)
Pred jej slávením v kruhu učeníkov, iste nie bez citového pohnutia, Ježiš povedal: “Túžobne som si želal jesť s vami tohoto veľkonočného baránka, prv, ako by som trpel…”.(L 22,15)
Pre nás je táto posledná večera dôležitá a pamätná najmä preto, že v jej rámci Pán Ježiš ustanovil svoju Svätú večeru na Jeho pamiatku. Večera Pánova sa stala spôsobom Jeho prítomnosti s nami a v nás. Spôsobom Jeho plného spoločenstva a prebývania s nami, pod spôsobom viditeľných darov posväteného chleba a vína. Toto posolstvo ako dôležitú pravdu pripomenul apoštol Pavel aj veriacim v Korinte, keď napísal: “Či kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, nie je spoločenstvomkrvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je spoločenstvom tela Kristovho”?
Odpovede na tieto otázky sú iste aj z našej strany rovnaké, ako zaznievali v srdciach a mysliach korintských kresťanov, ale aj kresťanov všetkých čias. Naša odpoveď je: Áno,tu prostredníctvom viditeľných darov: kalicha s posvätením vínom a v posvätenom chlebe je Pán s nami,je tu prítomný podľa svojich sľubov s darom svojej milosti a lásky. Je s nami s darom odpustenia hriechov a zasľúbením nového a večného života s Ním v Jeho spoločenstve večnom. Súčasne aj v spoločenstve so všetkými vykúpenými a zachránenými Jeho svätou a dokonalou obetou.
Iste by v súvise s posolstvom Zeleného štvrtka bolo možné pripomínať aj iné dôležité udalosti z Ježišovho života, akými bolo umývanie nôh učeníkom a Jeho príklad a príkaz lásky, ktorý nám zanechal. Bolo by možné hovoriť o Jeho modlitebnom zápase v Getsemane, ako aj o zrade Judáša Iškariotského, jedného z dvanástich učeníkov. Ustanovenie Pánovej večere je však odkaz jedinečný a nenahraditeľný vo svojom duchovnom význame a požehnaní. Je to odkaz na cestu, ktorou sa tvorí, udržuje a buduje Pánova cirkev na tejto zemi.
Predovšetkým je to Pán sám, ktorý nás pozýva k svojmu stolu, aby bol s nami a my s Ním. To, čo nás vzďaluje od Pána, to je práve nedostatok lásky voči Nemu, ale aj voči naším blížnym. Hovoriť o dokazovaní lásky k blížnym znamená v skutočnosti hovoriť o niečom, čo trvalo chýba vo všetkých vzťahoch, ktoré tvoríme, ktoré máme tvoriť a udržiavať práve láskou.
Keď sa pravdivo pozrieme na medziľudské vzťahy v našej prítomnosti – či už v rodinách, v spoločnosti a dnes aj vzťahy medzi blízkymi národmi, prichodí nám iba vzdychať a zaplakať nad tým, čoho všetkého je schopný človek aj v 21.storočí.
Slová: “Aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval” – nie sú želateľné v ušiach a srdciach mocných tohoto sveta. Naopak – hľadajú sa dôvody, ako hlásať a obhájiť nenávisť, zabíjanie, vraždenie a genocídu celého národa, ako to vidíme na súčasnej Ukrajine. V našej cirkvi síce nepraktizujeme vzájomné umývanie nôh, ale Pánovo konanie chápeme tak, ako to On sám povedal: ”Dal som totiž príklad – aby ste aj vy konali tak, ako som vám ja učinil”. (J 13,15) Ježiš chce, aby sme si navzájom slúžili v láske a pokore. Preto je našou úlohou pozrieť sa dnes do zrkadla Božieho zákona a do zrkadla Pánovho prikázanie lásky, aby sme videli a spoznali či Ježišove slová berieme vážne a či ich plníme.
Náš pohľad na nás a naše konanie uprime aj na našu vernosť k Pánovi. Či a nakoľko plníme svoje sľuby vernosti a nasledovania Pána, ako ho vyjadril aj apoštol Peter: “Keby Ťa aj všetci opustili, ja Ťa nikdy neopustím…”. Vieme, že aj v tomto smere neraz i my zlyhávame a sklamávame nášho Pána. Možno sklamávame aj sami seba, keď sme denne ohrozovaní pokušením zapretia Ježiša, ba i pokušením iškariotizmu a mnohí zlyhávajú a my sa klátime vo viere.
Bratia a sestry!
Vieme všetci, že k Ježišovi smieme prichádzať kedykoľvek. Najmä keď v srdci a v duši cítime deficit lásky a možno aj hrozbu ľahkovážneho opustenia cesty za Kristom. Mnohí sa pripodobnili tomuto svetu, mnohí uverili iným slovám a sľubom ako Ježišovým. Povedané slovami apoštola Pavlom:“Jedia z obetí prinášaných modlám” tohoto sveta. Mnohí rôznym modlám a démonom (zlým duchom) dôverujú a slúžia a očakávajú od nich požehnanie v časnosti. S večnosťou nepočítajú a v časnosti sa rozhodujú podľa seba, alebo podľa rôznych vodcov a radcov tohoto sveta.
Dnešný deň je významný svojím poukazom a apelom, aby sme sa vrátili do spoločenstava s Pánom a spoločenstva Jeho cirkvi. Aby sme obnovili našej duchovné spojenie s Ním, ale aj medzi sebou navzájom, aby sme tvorili jedno, pravé duchovné telo Pána Ježiša Krista. Vždy nanovo smieme položiť bremeno našich vín a previnení na Pánove ramená a prijať z Jeho rúk očistenie, obmytie a ospravedlnenie. Je to vzácna výmena, ktorú sme urobili už v Krste svätom prostredníctvom našich rodičov a krstných rodičov, a v tento príhodný čas túto radostnú výmenu smieme a máme urobiť my sami.
Odložme každý kameň hriechu a príjmime z rúk a úst Pánových vzácne uistenie o našej záchrane, pretože On vzal na seba naše nemoce, vzdialil od nás naše prestúpenia a dlžobný úpis všetkých hriechov zaplatil za nás. Pán Ježiš ako pravý nebeský Lekár nám otvorene hovorí o našej diagnóze hriechu, ale súčasne nás lieči tými najvzácnejšími medikamentami, ktorými sú Jeho sväté telo a Jeho svätá krv vyliata na Golgotskom kríži za nás. On sám nám dáva sľub: “Za vás sa vydáva, za vás sa vylieva na odpustenie hriechov.” Preto Mu vzávajme vďaky a dobrorečme Jeho svätému menu! Amen
Zelený štvrtok – oslovenie pred VP – Myjava 2022 – Mgr.Ľubomír Batka st.
Slovak