/Ján 11, 17 −27/
Bolo len ticho ponuré
tam v Betánii.
Plač Marty a smútok Márie.
Zomrel brat, leží štvrtý deň,
Lazár milený.
Čas plynul v bôli ako tieň.
V tom prišiel On, Majster a Pán.
Veď ho miloval.
Tiež nad ním v láske zaplakal.
V zraku mal svetlo života.
− Lazár, vstaň, poď von!
Tratí sa smrti ničota.
Skôr ako Lazár z hrobu vstal,
v Martinom srdci
nevídaný zázrak sa stal −
uverila v Pána.
Slovak