Mária Royová — Jaro

Mária Royová — Jaro

Mrazivých víchrov utíchli stony.
Na siných vodách roztáli ľady.
Zhasli sňahovych hviezd milióny,
na horách život javí sa mladý.
Vodného šumu znie harmónia,
v storakých farbách kvety skvitajú.
Zlaté perute vôňa rozvíja
a nový život vtáci vítajú.
V ševele lístia šírymi svety
zvesť čarokrásna úžasne letí,
že jaro ide!

Mrazivé hriecha až stíchnu stony,
nevery celé roztajú ľady,
zhasnú pochybných hviezd milióny
a život z Boha zjavi sa mladý,
v prelestnej kráse až láska skvitne,
oslavy Krista až zazvučí hlas,
vyslobodenia až ráno svitne
a ľudstvo k Bohu navráti sa zas,
tu teprv právom šírymi svety
zvesť čarokrásna rýchlo preletí,
že jaro prišlo . . .

Komentovať