„Mára, mára,“ reptal ľud, „nuž čo budeme piť?
Či máme tu u prameňa vôd smädom zahynúť?“
Avšak Mojžiš volal k Pánovi, Pán drevo mu ukázal,
Mojžiš drevo do vody vrhol, prameň sladkú vodu dal.
Mára, mára, i srdce moje u vôd smutných tiež lkalo,
horký nápoj a súženia kalich vziať nechcelo.
I volal som k Bohu svojmu, drevo ukázal i mne,
v ktorom predivnou silou všetka horkosť pominie.
Či znáš duša, drevo to, drevo, z neho trieska jedna
i prehorký kalich jemní, horkosť v sladkosť zjedná!
Do mora milosti obracia jazerá utrpenia,
hojí života neresti, tíši smrti trápenia?
Choď ku krížu Ježiša, a Jeho kríž porovnaj svoj,
jeho tiaž veľká, — prečo repceš na malý bod tvoj?
Po ružiach sluha nechodí, kde tŕnie niesol sám Pán:
nereptá: ihla ma pichá, kde Pán päsťou je udieran‘.
Viď na kríži krvavom nevinne Pána trpieť,
a potom bi sa v prsia svoje, na viny svoje spomeň;
Vrav: Pán zlého neučinil nič a trpí velice,
ja a ty však za skutky svoje máme odplatu, Sudče.
Duša, choď k Ježišovmu krížu bez úst otvorenia,
hľa, Baránok Boží tam sníma hriech sveta v úskostiach;
Nauč sa pokojným srdcom cez Kedron tvoj prejsť,
povedz: ó, Otče, nie moja vôľa, ale Tvoja sa má diať.
Spomeň na kríž Ježiša, spomeň na Jeho korunu,
poslušný bol do smrti, už sedí na Božom trónu;
Vrav, ó, srdce: cesta k nebu ide len cez kríž a boje,
a kto tu pre Pána trpel, s Ním ide v slávu pokoja.
Mára, mára, vraví telo, horký kalich nechce piť,
ale v ťažkosti dňa, uprostred boja zbroj so zúfaním zložiť:
tu, ó, kríž, drevo spásy, buď odo mňa pozdraveno,
trpký nápoj osladzuješ, ľahšie robíš ťažké bremeno.
Zo zbierky „Palmblätter“ (Palmové listy)
Slovak