Choďme v svetle Hospodinovom!

     Choďme v svetle Hospodinovom !

Hoc svet i v temne hriechu trvá,

tá chvíľa svätá jednaj príde,

keď v jednom duchu, v jednom cite

sa všetci pohneme ku Kristu

a zahoríme jednou láskou…

Ó, zaskvej sa hviezda spásy

nad púťou žitia – trpkou, ťažkou. Amen (M.R.)

Iz 2, 2 – 5:

“V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy (3) a poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. (4) On bude súdiť medzi národami, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč aa už sa nebudú učiť vojne. (5) Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom!” Amen

 Bratia a sestry v Pánovi!

   K dnešnému sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom ktorý v cirkvi slávime ako posledný vianočný sviatok, sa viažu hneď tri zaujímavosti. Prvou je skutočnosť, že práve tento sviatok bol v prvotnej cirkvi prvým a hlavným vianočným sviatkom. Dnes sa dostal v západnýh cirkvách na záver vianočných slávností.

   Druhou zaujímavosťou je skutočnosť, že cirkev východná, pravoslávna (ortodoxná), ktorá sa stále riadi podľa starého juliánskeho kalendára, slávi práve dnes Vianoce. Dnešný deň je tak ekumenickým sviatkom všetkých kresťanov.

   Treťou zaujímavosťou je pomenovanie tohoto sviatku. Napríklad v nemeckej Würtenberskej cirkvi ho dôsledne nazývajú: Zjavenie Krista Pána. U nás, na Slovensku sa aj v evanjelickom prostredí  hovorí o sviatku Troch kráľov. V súvise s týmto pomenovaním si spomínam na čas, keď nám ako študentom teologie pán prof.K.Gábriž na jednej prednáške povedal: ” Bratia, zapamätajte si, že traja králi od východu neboli: králi! Pravdepodobné je, že neboli ani traja a je možné, že neboli ani “od východu”.

   Ak chceme zostať “na pôde Novej zmluvy”, tak skutočne sa v známom evanjeliu Matúšovom (2 K) nehovorí o mužoch, ktorí sa poklonili novonarodenému betlehemskému Dieťaťu že to boli králi, ale “mágovia” (gr.magoi”), čo v dnešnom chápaní možno preložiť skôr slovom “mudrci”. Čiže išlo o ľudí múdrych, vzdelaných v astronómii a súčasne v astrológii. Mohli snáď pôsobiť na kráľovskom dvore, alebo byť aj vyslancami kráľa, ale neboli králi.

   Evanjelista Matúš hovorí, že mudrci Ježiškovi obetovali: zlato, kadidlo a myrhu. Dary boli síce tri, ale mudrci mohli byť aj dvaja, štyria, alebo viacerí. – Keď evanjelista hovorí o hviezde, ktorá sa “ukázala východe a ktorá ich viedla”, môže to znamenať aj pojem odborný, ktorý znamená toľko, že ju spozorovali už v stave jej vzniku.

    Ak si ešte raz pozorne všimneme svedectvo evanjelistu Matúša, on spomína iba dvoch kráľov. Jedného v Jeruzaleme, totiž despotu Herodesa a druhého, ktorého ako Dieťa držala matka Mária v náručí. Ako by evanjelium naznačovalo to, čo SZ Jozue poveda svojmu ľudu v Sícheme: “Vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť –  či kráľom zamským, alebo Hospodinu”. Pre nás je to výzva k takej voľbe, v ktorej za svojho Pána a Kráľa príjmeme Toho, ktorý sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Márie Panny.

   V tomto rozhodnutí prijať Ježiša ako Pána a Spasiteľa je podstata a význam dnešného sviatku Zjavenia. Kristus Pán sa narodil podľa prorockých zasľúbení.Splnilo sa to, čo predpovedal aj prorok Izaiáš: “Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojím cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch”.

      Chodiť po cestách Ježiša Krista znamená nasledovať Ho ako “Učiteľa” pravdy pre všeky národy. Ježiš sa stal už ako Dieťa Učiteľom aj pre svojich zemských rodičov, ale aj pre vzdelaných zákonníkov a všetkých svojich súčasníkov. Jeho zvesť a Jeho učenie sa ukázalo ako pravda. Aj On sám o sebe povedal: ”Ja som cesta, pravda i život…”. Jeho evanjelium bezpečne vedie k poznaniu pravdy o človeku, o Pána Bohu a ceste k Nemu a k životu blahoslavenému v časnosti i vo večnosti.

    Pán Ježiš nám “vyjavil Otca”. Dal nám poznať svojho a nášho Otca nebeského. Takto svedčí jednoznačne aj evanjelista Ján, ktorý napísal: ”Boha nikto nikdy nevidel, jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, Ten Ho známym učiil”.( J 1, 18) Sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom znamená vyjavenie, čiže ukázanie pravdy – aký je Pán Boh vo vzťahu k tomuto svetu a k človeku. Prináša poznanie pravdy, že Boh je Láska.

    Súčasne Ježiš vyjavuje aj pravdu o nás, hriešnych ľuďoch. Skutočnosť, že bez Boha nie sme nič, len prach a popol. Z Božej lásky a milosti sa však stávame Božími deťmi a dedičmi Jeho veľkých zasľúbení. 

    Bratia a sestry v Pánovi! 

    Pravda o nás a Božom súde nad nami a nad všetkými národami je taká, že prijatie Ježiša ako Spasiteľa znamená možnosť nášho ospravedlnenia i posvätenia našej hriešnej podstaty a premeny nášho myslenia i následného konania. 

   Túto pravdu o súde Kristovom majú poznať všetci ľudia. Aj tí tzv.mocní tohoto sveta. Ježišovo učenie zasahuje aj do ríše sveta, ktorý sa nechce vzdať násilia, panovania, útlaku a nespravodlivosti, ktorý pozná len moc zbraní a organizovaného násilia. Aj dnešný svet je trvalo ohrozený nahromadenými zbraňami mocností a s obavami vzhliada na tých, ktorí majú v ruke “kufrík” s kódom na vydanie povelu k útoku. 

   Pán Ježiš Kristus nám ponúka víziu pokoja a mieru. Možnosť pokoja v živote osobnom, vnútornom, ale aj v tom vonkajšom, v mieri, v spolupráci a koeexistencii národov. Prorok Izaiáš zvestuje dobu spásy a príchodu pravého svetla do tohoto sveta. Dobu a čas, keď “národy prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne”. Táto nádej na zmenu toho najťažšieho – totiž na zmenu ľudských sŕdc, úplnú zmenu myslenia a konania človeka spája však prorok s chodením vo svetle Hospodinovom. V tom Svetle, ktoré prišlo na svet a ktoré svet doteraz málo poznal, alebo ho nepoznal vôbec.

    Preto je dôležité vyjavovať Krista Pána tomuto svetu. Učiť ľudí  poznať Krista a odvahe nasledovať Ho. Príkladom nového myslenia, poznania a novej poslušnosti sú aj tí múdri mužovia, ktorí spoznali Jeho hviezdu na nebeskej oblohe, vyhľadali Ho ako nového kráľa a pokľakli pred Ním. Preto nešli viac k Herodesovi, aby mu slúžili, ale išli inou, novou cestou do svojej krajiny. 

    Táto ich cesta, alebo púť k Ježišovi a návrat s poznaním Ježiša je vlastne začiatok nesenia Krista Pána ako Pravdy, ako Svetla a Kráľa pokoja aj iným národom, nie len Židom. Je to začiatok Kristovej misie v tomto svete, ktorá má pokračovať ďalej. 

   K tejto Božej misii sme pozvaní aj my všetci. Tí, ktorí v Ježiša uverili a prijali Ho už dávno, i tí, ktorí sa stali voči Nemu vlažnými a potrebujú sa vrátiť k tejto ”prvej láske”. Napokon aj tí, ktorí Ho doteraz omietali, alebo o Ňom ani vôbec nevedia. Narodený a svetu vajavený Bohv Ježišovi je začiatok Božej misie vo svete, ktorá stále trvá.

   To je významný odkaz sviatku Zjavenia Krista Pána aj zástupcom pohanského sveta. Vianoce skutočne znamenali a znamenajú prijatie Izaiášovej výzvy a povzbudenia k životu s Kristom v srdci. Preto platí aj nám Izaiášova výzva: “Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom”. Amen

 Sviatok Zjavenia Krista Pána (97) – Myjava 2022 – Mgr.Ľubomír Batka st.

Komentovať