Proti nečistým myšlienkam

Proti nečistým myšlienkam

„Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.“ Mk 7,21—23

Možno ťa tvoje vlastné myšlienky desia, pretože ťa zajali a trápia ťa, možno sa ich nechceš vzdať. Možno ťa tvoje myšlienky trápia, pretože ťa nechcú opustiť. Možno si myslíš, že myšlienky sú skutočnou slobodou a nie väzením, slepou uličkou, v ktorej nie je možné otočiť sa späť. Možno sa „ohlupuješ“ hudbou, filmami, PC hrami, alkoholom, drogami, aby si utiekol pred vlastnými myšlienkami. Ale vedz, že je Niekto kto vidí do tvojej hlavy. Tak ako Ježišovi súčasníci boli prekvapení, že poznal ich myšlienky (L 11,17; Mt 9,4) cítili, že ich prekukol skrz-naskrz. Mnohí sú aj na SLB myšlienkami kdesi úplne inde. Jeden starý kazateľ to vyjadril celkom svetsky: „Nechcel by som vedieť, koľko obedov bolo uvarených behom nedeľného kázania…“

Dbaj, aby v tvojom srdci nevznikla podlá myšlienka.(5M 15,9) Tým nám Božie slovo hovorí to, že kontrola našich myšlienok je možná. Ale ako? Ruský spisovateľ L. N. Tolstoj to hovorí takto: „Zdá sa, že myšlienka je slobodná, ale v človeku je niečo omnoho mocnejšieho, niečo, čo môže myšlienky viesť.“ Hovorí tak svojimi slovami to, čo ukazuje apoštol Pavel v 2Kor 10,5: „…a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu“. Ale ako môžeme svoje myšlienky samy kontrolovať a riadiť? Spisovateľ W. Bush hovorí: „Hlúpe myšlienky má každý, ale múdry si ich nechá pre seba.“ Možno si aj ty zajatý v nikdy nekončiacich myšlienkach, myslíš na ne  neustále, točia sa v kruhu: starosti, stres, obavy, pochybnosti, zranenia, smútok, podozrievanie, neúspech, obavy zo zlyhania až nemôžeš spať.

Väčšina kresťanov si myslí, že hriechy sú len dokonané činy, ale hriech začína v mysli. Veľmi dobre vieš odkiaľ pochádzajú tvoje myšlienky. Niekto sa trápi závisťou, alebo žiarlivosťou, iný horkosťou a nezmierlivosťou, iný perverzitou a nečistými myšlienkami. Pred Bohom nič neukryješ aj keď si navonok korektný a čistý kresťan. Buď pred Bohom čestným! Ako to vypadá v tvojich myšlienkach? Pán Ježiš to hovorí úplne jasne: „Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania.“ (Mt 15,19)

Ako môžeš vyčistiť svoj myšlienkový svet? Ty sám veľmi dobre vieš, aké myšlienkové pochody ťa vedú dolu vodou! To je nutné zastaviť s nasadením vôle. Za žiadnych okolností sa nesmieš nechať hnať vo svojich myšlienkach, inak si s nimi prehral a si ľahkou korisťou diabla. V Písme máme príklady ako ľudia vedome prerušili svoje myšlienky. Napríklad Jób vo svojom rozhovore s priateľmi, ktorí ho podozrievali, že môže mať v svojom živote nejaké tajné viny, vyznáva ako vedome zachádzal s viditeľným pokušením a ako kontroloval svoje myšlienky: „Uzavrel som zmluvu so svojimi očami; ako by som mohol teda pozrieť na pannu? Aký údel by som mal od Boha zhora a dedičstvo od Všemohúceho z výšin?“ (Job 31, 1—2), alebo Dávid, keď utekal pred Saulom a mal príležitosť sa ho zbaviť. Úvahám o pomste postavil múr.

Zastaviť tok myšlienok to je výcvik, ktorý si vyžaduje každodennú vôľu a ochotu počúvať Pána Ježiša Krista namiesto svojich vlastných myšlienok. To znamená urobiť poriadok, vytriediť ich, odložiť a mnoho povyhadzovať. Poznať a vyznať, že v tvojom myslení panuje chaos namiesto Božieho myslenia. Činil si už úprimné pokánie z vlastných falošných, hriešnych, egoistických a možno negatívnych myšlienok? Potrebuješ to!

Mnohým kresťanom pôsobí veľké vnútorné boje to, že v ich srdci sa často zdvihne niečo márne, nečisté áno rúhavé, — hoci inak stoja v milosti a úprimne chodia pred Pánom, — a prenasleduje ich to, áno aj v modlitbe ich znepokojuje a vyrušuje. Ich boj oproti tomu je úplne daromný, a tak pomaly buď seba samých odsúdia a nepovažujú sa za znovuzrodených, alebo stratia všetku zmužilosť oproti hriechu.

V takomto položení sa spýtaj, drahý brat, milá sestra, pred Božou tvárou: Kde, na ktorej strane je moja vôľa? Či v tom nachádzaš záľubu, a či je ti to skutočne zo srdca odporné? Či tvoje najvnútornejšie žiadosti a náklonnosti sa nakláňajú k tomuto hriechu, a či je tvoj jediný Boh tvojim slávnym jediným cieľom?
Ak tieto otázky nemôžeš zodpovedať tak, ako by si si žiadal, tak skloň sa pod kríž a pros so žalmistom (Ž 139, 23—24): „Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!“ Ale ak môžeš povedať: „Moja vôľa je skrz milosť Božiu od toho odvrátená, a moja duša žízni po Bohu živom!“ tak ti radím: Nebojuj s každou takou myšlienkou s takou úzkosťou, ako keby tvoje postavenie k Bohu tým utrpelo! Nech strieľa nepriateľ svoje ohnivé šípy, ty postav oproti nim štít viery; obráť sa s jedným pohľadom, s jedným povzdychom k ukrižovanému a vyvýšenému Pánovi a povedz: „Zmiluj sa nado mnou; veď som Tvoj, a Ty si môj! Pane, zachovaj ma od toho všetkého. Kladiem to pod Tvoj kríž.“ A potom kŕm svoj najvnútornejší duchovný život nefalšovaným, zdravým mliekom Slova Božieho! Preto choď veselo svojou cestou ako Ježišovou krvou vykúpené Božie dieťa, ktoré samo v sebe má síce len skazu, ale v Ňom obdržalo milosť, pred ktorou jasom sa anjeli skláňajú!

Pokoj Vám!!

Komentovať