“Nechváľ sa dňom zajtrajším, lebo nevieš, čo deň prinesie.” Pr 27, 1
Tak nám hovorí Božie Slovo. Tým menej sa môžme vopred chváliť budúcim rokom. On môže byť jedným z najšťastnejším a zároveň jedným z najnešťastnejším rokom nášho života. Nezávisí všetko od nášho Boha; veľa záleží aj od nás, lebo platí prastará pravda: “ako si ustelieš, tak si ľahneš.”
V Knihe Jób čítame, že keď sa raz zišli a postavili pred tvárou Hospodinovou Jeho anjeli a kniežatá, aby každý vydal počet zo svojej práce a prijal ďalší rozkaz, tak prišiel aj nepriateľ Satan a len jeho jediného sa Boh pýta: “Odkiaľ prichádzaš?” Takto sa ostatných svätý Boh nemusel pýtať; tí boli tam, kam ich On poslal a činili to, čo im On prikázal. Ale Satan chodil tam, kam sa jemu chcelo a robil to, čo sa jemu páčilo. Keď sa obzrieme naspäť na ten uplynulý rok, či sa nás náš Pán nemusí pýtať: “Odkiaľ ideš?” Boli sme vždy tam, kam nás On poslal? Konali sme vždy to, čo nám On kázal?
V Údolí Neposlušnosti a Sebavôle nerastie kvet pokoja a bezbolestného šťastia. Ako často je človek nešťastný vo svojich situáciách a predsa všetko učinil, aby si ich také utvoril, aké sú dnes. Nebola to Božia vôľa. Ak činíme to, čo nám Pán činiť káže a stojíme tam, kde nás On postavil, potom šťastný pokľakneme pred Jeho trónom milosti, a tak čakať na ďalšie príkazy. Inak to je, ak prídeme s poškvrneným svedomím, neposlušnosťou a nevernosťou.
Brat, sestra, odkiaľ prichádzaš ty na konci tohto roku?
Ako je známe, Jákob bol veľmi neposlušný človek, a čo hovorí o svojom živote? “Nedobré boli roky môjho života”. A čo hovorí apoštol Pavel na konci svojho života plného utrpenia a strastí, ale príkladnej poslušnosti? “Nastal mi čas odchodu! Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca.” Čo povieš ty brat, sestra na sklonku roka, keď nevieš aký čas máš ešte pred sebou?
Spasenie je dar Boží. Večný príbytok je nám pripravený v nebesiach skrz Krista a Jeho obeť na Golgote. Keď sme vierou prijali Božieho Syna, dal nám moc byť Božími deťmi a deti prídu k Otcovi. Peklo je odplatou za hriech, ono je pripravené pre satana a pre tých, ktorí nie sú zapísaní v Knihe života. Ale to nebo a peklo začína už tu na zemi a my si ho sebe aj iným pripravujeme. Satan ešte prebýva na zemi, on nie je v pekle, ale kamkoľvek príde, prinesie si peklo so sebou. Keď Pán Ježiš chodieval po cestách, keď sa plavil po jazere a spával na Olivovej hore, tak bolo okolo Neho nebo – lebo bolo v Ňom.
Ako hrozne sa cítil satan, keď obchádzal Jóba a závidel tomuto šťastnému, bohatému, Bohom aj ľuďmi milovanému mužovi! V pekle zrodená závisť živila peklo vôkol neho, lebo žila v ňom.
Nikdy nepozerajme vo svojich dňoch súženia na tých, ktorým sa z Božej milosti dobre vodí. Nedaj zdvihnúť závisti hlavu, lebo je to pekelná zmija a keď ťa uhryzne, otrávi tvoje celé srdce. Prvé čo v tebe umrie, bude láska k ľuďom, za ňou umrie láska k Bohu. Pozeraj na svojho tŕním korunovaného Spasiteľa, pozeraj na Golgotu, vlož sa do náruče tejto zomierajúcej Lásky, a vyplač sa, On ti rozumie! Ak Pán povie: “Dieťa moje, ak musíš ešte mnohé súženie vydržať aj v ďalšom roku a prežiť mnoho škvŕn, ktoré neznáš, moja krv ich očistí, tak poďakuj!” “Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky (sĺz), nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez (bolesti) oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli”
Mnoho bolestí v minulom roku sme si zapríčinili sami, mnoho radostí nám pohltila nevďačnosť. Keby sme začali zratúvať všetko dobré, čo nám náš Boh urobil a to bez našej zásluhy, iba z lásky, muselo by nás to veľmi rozveseliť. Veľkú škodu narobia myši, ale všetky myši sveta nespravia toľkej škody, ako dve pekelné myši: nevďačnosť a závisť. Najšťastnejší človek je ten, kto tieto dve potvory dostal pod kríž Krista.
Máme veľkú príčinu k vďačnosti oproti Pánovi, že nám láskavo pomáhal. Tešme sa z toho, že nám dával chlieb každodenný.
Pokoj Vám!!
Slovak